Čítanie mien 2015

Podujatie sa konalo 9. septembra 2015 v MD POH v Bratislave. Dátum korešponduje s uzákonením tzv. Židovského kódexu v roku 1941 a dnes je tento deň zároveň na Slovensku vyhlásený pamätným dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Tento rok sa toto podujatie realizovalo už po siedmykrát. Autorsky projekt pripravila a ďalej ho rozvíja novinárka Ľuba Lesná. ICEJ Slovensko sa k jej úsiliu pridalo, pretože sme presvedčení, že bremeno pripomínania si je v prvom rade na nás, väčšinovej spoločnosti a tiež na kresťanskej komunite, ktorá bola v čase deportácií prakticky mlčanlivá.

Aj napriek tomu, že sa akcia konala v pracovný deň, návštevnosť bola dobrá, oproti minulému roku aj o niečo bohatšia. V hľadisku nechýbali zástupcovia židovskej komunity, kresťania, ľudia z ulice ale aj mladí študenti, ktorí pricestovali až z Topoľčian so svojimi pedagógmi. Stoličky boli zaplnené asi z 2/3 kapacity sály. Vstup na podujatie bol voľný.

Na pódiu sa objavili viaceré osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Boli medzi nimi primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, predseda ÚZŽNO Igor Rintel, Pavel Traubner, Ján Štrasser, Emília Vášaryová, Martin Mojžiš, Ivan Kamenec, Ivo Samson, Martin Huba, Andrej Hryc, Zuzana Fialová, Braňo Jóbus, Ján Lacho (biskup Apoštolskej cirkvi), Romana Compagnon (lekárka z Ohel David), Illah van Oijen (fotografka) a ďalší. Každý z nich prečítal zoznam 20 mien ľudí, ktorí boli deportovaní do koncentračných táborov. Podujatie moderovala Ľuba Lesná a herec František Kovár. Predely v jednotlivých vstupoch patrili speváčke Zuzane Homolovej.

Ľuba Lesná si pozvala viacerých respondentov a hostí, s ktorými viedla dialóg na tému holokaustu. Vzácnym hosťom bola pani Elvíra Weiszová, ktorá prežila holokaust a toto leto sa dožila pekných 100 rokov. Jej svedectvo prečítala herečka Emília Vášaryová. Ďalšími hosťami bola Monika Vrzgulová z Dokumentačného strediska holokaustu, ktorá hovorila najmä o práci dokumentácie ľudí z transportov a príprave zoznamov. Zaujímavé bolo aj interview s dvoma učiteľkami z Topoľčian, ktoré pracujú s mládežou a oboznamujú ju s touto kapitolou našich dejín. Na záver vystúpil rabín Míša Kapustin, ktorý vyriekol modlitbu na záver.

Veríme, že význam čítania spočíva v tom, že aspoň na moment prinavrátime človeku meno, ktoré bolo nahradené vytetovaným číslom na predlaktí. Na zoznamoch sa neraz za sebou nachádzajú viacerí príslušníci tej istej rodiny. Takýto prístup sa líši od púhej reči štatistík, ktoré na pozadí ľudskej tragédie vyznievajú príliš technicky a administratívne…

Z podujatia boli viaceré mediálne výstupy. Predovšetkým sme zorganizovali tlačovú konferenciu v priestoroch Magistrátu deň pred akciou. Na nej zaujímavo hovoril historik Ivan Kamenec a vysvetľoval novinárom dobu, v ktorej sa deportácie odohrávali.

Podujatie sme propagovali predovšetkým elektronickou formou cez internet, cez facebook a blogy. Peter Švec, predseda ICEJ, napísal pred akciou blog, v ktorom ľudí pozýva na podujatie.

Prečítajte si blog, ktorý sme uverejnili pred akciou na Denníku SME: Čítanie mien, po siedmykrát

V médiách zarezonovala akcia aj po jej uskutočnení. Plasticky sa to autorovi podarilo vykresliť v blogu denníka N, vyberáme úryvok:

Deje sa akoby nemožné. Takáto pestrá množina osobností sa zíde na jednom mieste, v jednom čase. Aby spolu hlavne mlčali. Len v poradí, v ktorom netreba hľadať logiku, sa jeden za druhým dvíha, aby sám vykročil na pódium a v kuželi svetla prečítal dve desiatky mien.

“Goldmannová Vera, dvadsaťjedenročná
Korngoldová Šarlota, dvadsaťtriročná
Kaluschová Rela, devätnásťročná
Tacková Sidónia, dvadsaťtriročná
Sonnenfeldová Isabela, dvadsaťtriročná
…,“

znie už siedmy rok za sebou na Deň holokaustu desivý celovečerný monológ. Tento rok do prítmia takmer plného hľadiska budovy bývalej činohry SND, dnes Mestského divadla P.O.Hviezdoslava v Bratislave. Jeden z účinkujúcich z dosiek, ktoré znamenajú svet, odchádza predčasne… Ďalší dočítava len s ťažkosťami. Viacerým sa lame hlas.

Prečítajte si celý blog: Čítanie mien – siedme dejstvo

Z podujatia sme urobili aj videozáznam, ktorý chceme ďalej používať ako osvetový a edukačný nástroj.

Záver

Celkový prínos podujatia vidíme v tom, že prinášame bratislavčanom príležitosť participovať na tomto podujatí, pripomenúť si pietnym spôsobom svojich spoluobčanov, ktorí boli deportovaní a pôsobíme tak preventívne voči neznášanlivosť a netolerancii i v súčasných medziľudských vzťahoch.