Online Sviatok stánkov 2020

2. – 8.10.2020


REGISTRAČNÝ FORMULÁR (registrácia cez centrálu ICEJ). Registrácia cez náš webový formulár bola ukončená 30.9.2020

Napriek koronakríze pripravuje ICEJ tento rok oslavu Sukotu rovnako ako každý rok od roku 1980. Iba bude mať inú formu, ktorá umožní účasť mnohým, pre ktorých je cesta do Izraela inak ťažko dostupná. Celá sedemdenná oslava bude totiž online. Pripojte sa k účastníkom z desiatok krajín sveta aj vy.

ZAISŤUJEME PREKLAD DO ČEŠTINY/SLOVENČINY

Holokaust ako morálny a historický problém

Verejná diskusia v Klariskách – 10.9.2020

Pretože si chceme pripomenúť Deň obetí rasového násilia, rozhodli sme sa uskutočniť diskusiu v Klariskách v Bratislave, kde sa oveľa viac môžu dodržať hygienické pravidlá.

10.septembra 2020,  Klarisky – kostol – Klariská 2, Bratislava   18.00 hod
Téma:  Holokaust ako morálny a historický problém
Diskutujúci:  Peter Švec, ICEJ,  Ján Hlavinka, Dokumentačné stredisko holokaustu,  Ivan Kamenec, historik,  Madelaine Vadkerty, autorka knihy Listy Tisovi,  Oľga Gyárfášová, sociologička
Diskusiu moderuje – Ľuba Lesná

Diskusiu budeme vysielať aj naživo na adrese:
https://youtu.be/BwmN1mN08PQ

Iniciátorom podujatia je novinárka a spisovateľka Ľuba Lesná. 

SVIATOK STÁNKOV BUDE TENTO ROK ONLINE

2. októbra zahájime online celosvetovú Slávnosť stánkov. Cestovné obmedzenia koronavírusu väčšine z nás neumožnia dostaviť sa do Jeruzalema osláviť Sukot, ako to videl prorok Zachariáš (Za 14, 16-18), ponúkame Vám však možnosť navštíviť Jeruzalem, precestovať Izrael a vypočuť si vybraných miestnych kazateľov vďaka online prenosu. 

Tento rok po prvýkrát za štyridsať rokov nebudú môcť kvôli koronavírusovým obmedzeniam prísť národy do Jeruzalema na Sviatok stánkov. Napriek tomu sa ho môžu zúčastniť, pretože Sviatok stánkov budeme naživo vysielať do celého sveta.

Účastnický balíček Sviatku stánkov ICEJ bude zahŕňať živé bohoslužby po celých sedem dní Sukotu a viac než 80 kázní a seminárov, ktoré bude možné zhliadnuť na požiadanie. Program bude dostupný v angličtine, ruštine a španielčine. Chystáme tiež virtuálne cesty do rôzných kútov Izraela a ďalšie špeciálne aktivity.

DETAILNÉ INFO UŽ ČOSKORO! Pracujeme na tom.

Čítanie mien obetí holokaustu sa presúva na 27.1.2021

Po zvážení všetkých okolností, súvisiacich s pandémiou, sme sa rozhodli presunúť Čítanie mien obetí holokaustu z 9.septembra 2020 na 27.január 2021, keď si celý svet pripomína Medzinárodný deň obetí holokaustu. Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na vás. Predbežné miesto podujatia je MDPOH v Bratislave.

Pretože si ale chceme predsa len pripomenúť Deň obetí rasového násilia, rozhodli sme sa uskutočniť diskusiu v Klariskách v Bratislave, kde sa oveľa viac môžu dodržať hygienické pravidlá.

10.septembra 2020,  Klarisky – kostol,  18.00 hod
Téma:  Holokaust ako morálny a historický problém
Diskutujúci:  Peter Švec, ICEJ,  Ján Hlavinka, Dokumentačné stredisko holokaustu,  Ivan Kamenec, historik,  Madelaine Vadkerty, autorka knihy Listy Tisovi,  Oľga Gyárfášová, sociologička
Diskusiu moderuje – Ľuba Lesná

Diskusiu budeme vysielať aj naživo na adrese:
https://youtu.be/BwmN1mN08PQnull

27.1.2020 v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava na Laurinskej ulici v Bratislave o 18:00. Medzi čítajúcimi budú významné osobnosti z kultúrneho, politického a spoločenského života, akými sú napríklad Emília Vášáryová, František Kovár, Ján Budaj… Hlavným hosťom podujatia bude preživší Welward Ladislav.

„K podstate veci“

Riaditeľ múzea Sereď Martin Korčok, režisér Peter Bebjak, novinár František Šebej, predseda ICEJ Slovensko Peter Švec a teológ Rastislav Bravčok v diskusii s názvom „K podstate veci – Holokaust“. 

Trnava – 26.2.2020 o 17:30 🧐

Spomienkové podujatie v BB

Pozývame Vás na spomienkový večer obetí holokaustu v Banskej Bystrici, ktorý organizuje Kresťanské spoločenstvo Bystrica, v spolupráci s primátorom mesta Banská Bystrica MUDr. Jánom Noskom, Židovskou náboženskou obcou Banská Bystrica, Medzinárodným kresťanským veľvyslanectvom Jeruzalem – ICEJ.

Vertikála východného vetra, alebo stretnutie potomkov spoločného príbehu

„… a Vertikála sa do mora oprela silným východným vetrom. Ten vanul celú noc, až sa z mora stala súš. Vody sa rozostúpili a synovia Izraela prešli cez more suchou nohou. Vody im boli stenou po pravici a ľavici.“ (Biblia, Exodus 14.21-22-parafráza).

V dňoch 6. – 9. septembra 2019 sa na hrade v Starej Ľubovni uskutočnilo štvordňové verejné stretnutie (festival) potomkov záchrancov a zachránených, ktorí prišli z Izraela a Veľkej Británie. Toto stretnutie nás vtiahlo do živého príbehu niekoľkých miestnych rodín, ktoré počas 2. svetovej vojny pomohli pri záchrane jednej 11-člennej židovskej rodiny s priezviskom Honig z Malého Lipníka. Zoznámili sme sa nielen s hrôzami prenasledovanej rodiny, ale tiež s hrdinstvom záchrancov a so zázračnou Vertikálou východného vetra. Bola to po 75 rokoch príležitosť zaspomínať na ťažké chvíle tohto obdobia a zoznámiť verejnosť s príbehom plným emócií.

V piatok, priamo v renesančnom paláci Hradu Ľubovňa, tento festival otvoril a všetkých hostí privítal podpredseda Prešovského samosprávneho kraja a zástupca primátora mesta Stará Ľubovňa MUDr. Peter Bizovský. Predniesol pozdrav a posolstvo Mons. Jána Babjaka, arcibiskupa gréckokatolíckej cirkvi a metropolitu Prešovskej metropolitnej cirkvi, ktorý prevzal záštitu nad týmto podujatím. Ako prvý prítomných pozdravil predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Oblastného výboru v Starej Ľubovni Ing. plk. v.v. Václav Homišan, ktorý pripomenul 75. výročie a historický význam Slovenského národného povstania. Po ňom mladý historik Mgr. Eduard Laincz oboznámil prítomných s priebehom odboja v tomto prihraničnom regióne a so zapojením sa miestnych Židov v boji s fašizmom počas SNP. Bol to odborný úvod k slávnostnému položeniu vencov a kytíc k pamätníku padlých hrdinov na treťom nádvorí hradu. Počas spomienkového ceremoniálu zaznela slovenská hymna, po nej položili vence k pamätníku zástupcovia Zväzu protifašistických bojovníkov, mesta Stará Ľubovňa a Ľubovnianskeho múzea. Hostia z Izraela sa k tomuto obradu pripojili modlitbou Kadiš a El Rachamim za svoju príbuznú Alžbetu, ktorá neprežila holokaust, a za padlého partizána Jozefa, ktorý bol veliteľom partizánskeho oddielu a padol v SNP. Tieto modlitby predniesol Arie Honig, jeden z potomkov rodiny. Záver úvodného programu sa niesol v duchu vzájomných rozhovorov a zvítaní hojného počtu prítomných hostí.

Atmosféru sobotňajšieho popoludnia umocnila nádherná ústredná pieseň z opery Nabucco, plač židovských zajatcov v babylonskom zajatí v podaní ženského kvarteta pod vedením PeadDr. Kataríny Barlíkovej. Následne prezentoval svoj príspevok Ing. Mikuláš Lipták, ktorý obohatil vlastným svedectvom s Bohom a odpovedal tak na otázku, prečo sa zaujíma o problematiku Židov na Spiši a na Slovensku. Od hľadania, čistenia a obnovovania židovských cintorínov v Kežmarku prešiel plynule k organizovaniu židovských zájazdov po stopách svojich predkov a takto i k prvému stretnutiu s potomkami Honigovcov v roku 2010. V minulých rokoch spoločne navštívili rôzne miesta v okolí Starej Ľubovne, kde sa ich predkovia pohybovali. Misia bola celkom úspešná, pretože navštívili pílu na spracovanie dreva v Mníšku nad Popradom, kde členovia ich rodiny pracovali pod ochranou Jána Brunovského. Navštívili aj rodnú obec Malý Lipník a Starú Ľubovňu a stretli sa s pamätníkmi, ktorí sa na rodinu Honigovú ešte pamätali. Chýbal im však jeden kamienok významného príbehu, o ktorom sa v ich rodine rozprávalo. Hľadali istú rodinu Horákovú, u ktorej sa za dramatických okolností ukrývali bratia Šimon a Moricz s rodičmi. Rodinu Horákovú v okolí Starej Ľubovne ani v poľsko-slovenskom pohraničí nikto nepoznal. Mikuláš Lipták svoju prezentáciu ukončil optimistickou myšlienkou, že zázraky sa môžu diať… Záverom svojho vystúpenia nechal premietnuť krátky dokumentárny film rodiny Honigovej z ich ciest po Slovensku.

Nasledoval príbeh Františka Bondru, ktorý odhalil Mikulášom naznačený zázrak. František, ktorý sa narodil v Ostrave východoslovenským rodičom, v roku 2009 navštívil Izrael. Táto krajina ho natoľko zaujala, že spoločne s manželkou a svojimi priateľmi založil v Ostrave židovsko-kresťanský festival. V súvislosti s týmito aktivitami sa František od svojej mamky dozvedel, že sa u nich počas vojny ukrývala židovská rodina. V pamäti jeho mamky, vtedy 12-ročného dievčatka, zostali len fragmenty nejakého dramatického zážitku. Nemeckí vojaci, hľadanie ukrývajúcich sa Židov, dvor v plameňoch, zatknutie otecka gestapom… František sa takto dozvedel len fonetické priezvisko Hajnik. Nevedel, odkiaľ presne boli, a nepoznal iné údaje, i napriek tomu sa rozhodol túto židovskú rodinu hľadať. Zhruba po ôsmich rokoch sa zázrak skutočne stal. Pretože František je aktívny kresťan, pripisuje to Božiemu vedeniu, ktoré ho po dlhom a vytrvalom hľadaní priviedlo až k Mikulášovi Liptákovi. Ten nás s rodinou Honigovou skontaktoval a sprevádzal nás i do Izraela, kde sa v Jeruzaleme konalo spoločné stretnutie vzájomne sa hľadajúcich rodín. Záverom vystúpenia Františka Bondru, vnuka Pavla a Anny Imrichovcov, boli premietnuté dve videá so svedectvom Moricza a Šimona Honigovcov, ktorí rozprávajú o tom, ako prežívali túto vojnovú drámu.

Poslednú prednášku Avichaja Honiga uviedol hudobný prednes na husliach a klavíri na motívy z filmu Schindlerov zoznam v podaní Kataríny Barlíkovej a Márie Budzákovej. Avichaj začal svoju prednášku trpkou pravdou: „Problém našej rodinnej histórie spočíval v tom, že naši, pravdepodobne aj vaši predkovia, ktorí prešli hrôzami vojny, nechceli o tom hovoriť.“ Spomína, ako v 90. rokoch povedal svojmu otcovi, že by chcel ísť na Slovensko, aby navštívil a poznal miesta, kde jeho predkovia žili. Otec to pôvodne zamietol. V jeho spomienkach sa ukrývalo príliš veľa zlého. Nakoniec sa ho predsa len podarilo prehovoriť, pretože v tej dobe zostal jediným, ktorý to zažil, poznal miesta a snáď aj niektorých ľudí, ktorí by mohli ešte žiť, a zdravotne bol schopný takúto dlhú cestu absolvovať. Nechajme hovoriť Avichaja: „Niektoré mená sme ešte z rozprávania poznali, ako napríklad gréckokatolícky kňaz Andrej Zima, ktorý ukryl náš rodinný majetok a po vojne ho rodine poctivo vrátil. Mlynár Ján Brunovský, ktorý vybavil ministerské výnimky takmer celej rodine. Vtedajší richtár obce Malý Lipník Jozef Šesták, ktorý zásoboval rodinu potravinami. Nevedeli sme však všetky mená. Dokumentárny film, ktorý som na týchto miestach vtedy točil, nebol dokončený, pretože nám chýbali niektoré časti skladačky. Jedného dňa v minulom roku mi zatelefonoval môj bratranec Menachem. Bol som práve v práci, tak sa ma opatrne opýtal, či môžem hovoriť. Trochu som mal obavy zo zlých správ. Dostal e-mail od Mikuláša Liptáka, ktorý nás vtedy na našej ceste po stopách našich predkov sprevádzal, že má pre nás nové správy. Ozval sa mu nejaký František Bondra z rodiny Imrichovej, ktorého prarodičia koncom roka 1944 ukrývali dvoch židovských chlapcov a chvíľu aj ich rodičov u seba na gazdovstve v osade Skalná. Poslal príbeh, ktorý sme z rozprávania svojich rodičov dôverne poznali. Nepoznali sme však ich meno, rovnako ako František nepoznal presne naše meno. My sme ich hľadali pod menom Horák, on nás hľadal pod menom Hajnik. A preto film, ktorý som pred rokmi na svojej výprave po stopách našich predkov začal točiť, a pre nedostatok informácií nedokončil, má teraz nové pokračovanie.

Sobotný večer v hradnom renesančnom paláci sa niesol v duchu miestnej kapely Mojše Band pod vedením charizmatického Michala Paľka. Ďalšími hudobníkmi bol harmonikár a bubeník v jednej osobe František Kubík a basista Róbert Ragan st. Koncert skupina otvorila krásnou izraelskou ľudovou piesňou Adon Olam. Nasledovali staré piesne Židov bývalého Huncovského rabinátu v skvelej úprave. Piesne pochádzali práve z ľubovnianskeho regiónu a spievali ich tamojší Židia. Mojše Band zožal u publika veľký potlesk.

Centrom celého festivalu bola nedeľa. Cieľom organizátorov bolo navštíviť pôvodné miesta, kde sa za dramatických okolností ukrývali Moricz a Šimon Honigovci. Organizátori zvolili dve trasy. Prvú, východnú cestu, cez Sulín a druhú, výstupom na Skalnú, zo západnej strany. Väčšia časť potomkov Honigovcov si zvolila prvú trasu. Bola to časť predpokladanej cesty z Malého Lipníka na Skalnú, ktorú absolvovali ich predkovia. Išlo sa po hrebeni Ľubovnianskej vrchoviny, a to zo sedla Doštená až na Skalnú. Napriek tomu, že predpoveď počasia bola o trvalom daždi, otvárali sa nám nádherné výhľady miestnych hôr s roztrúsenými domčekmi. Celú výpravu sprevádzal vnuk rodiny Imrichovej František Bondra, pretože v miestnych horách prežil svoje detstvo. Každým krokom bližšie k osade sa u všetkých prítomných stupňovalo vzrušenie. Asi 250 m od susedov Imrichovcov sme narazili na orientačnú šípku, ktorá už avizovala cieľ nášho putovania. Druhá skupina účastníkov si zvolila náročnejšiu trasu s väčším prevýšením. Okolo 11. hodiny sme sa všetci stretli na bývalej usadlosti rodiny Imrichovej. Nad usadlosťou už bola osadená informačná tabuľa s príbehom udalostí, ktoré sa tu odohrali. Slávnostného sprístupnenia tejto tabule sa s krátkym príhovorom a poďakovaním za rodinu Imrichovú ujal František Bondra, za Ľubovnianske múzeum pani Monika Pavelčíková a za rodinu Honigovú pán Menachem Honig. Následne hovoril ešte František, ktorý objasnil význam názvu celého festivalu, tzn. čo je to Vertikála východného vetra. Prostredníctvom mobilných telefónov sme sa zorientovali v svetových stranách a takto sme zistili, kde je východ a jeden dobrovoľník nám odkrokoval vzdialenosť obytného domu od stodoly, ktorá bola nacistami zapálená a zhorela do základu. Bolo to zhruba 8 až 9 m. Je neuveriteľné, že stodola naplnená slamou až po okraj nezapálila drevené obytné stavby a potom senník, kde sa ukrývali bratia Honigovci. Moricz vo svojom svedectve rozprával, že so svojím bratom Šimonom odriekali modlitbu pred smrťou. Odrazu sa rozfúkal taký silný východný vietor, že odklonil plamene od obytných častí. Zachránili sa vďaka tomuto vetru. Po hebrejsky sa vietor povie ruach. Tento výraz je rovnaký ako v prvých veršoch knihy Genesis: „zem bola neúrodná a pustá a ruach sa vznášal nad vodami“.

To hlavné prišlo vo chvíli, keď sme sa presunuli k senníku, kde sa Moricz a Šimon ukrývali. František lokalizoval presné miesto úkrytu a medzery v zrube, kde nemecký vojak bajonetom prepichoval seno, či snáď nenarazí na úkryt. S vyhrotenými emóciami sa vrátili k informačnej tabuli, kde František prečítal svoje krátke zamyslenie s výzvou k nám Slovákom, ako aj k našim izraelským priateľom. To, čo sa tu pred 75 rokmi odohralo, sa nikdy nesmie opakovať. Doznievajúce myšlienky boli náhle prerušené tónmi izraelskej hymny v podaní trumpetistu Jaroslava Janeka dobre maskovaného v kroví. Nielen Izraelčania, ale aj všetci prítomní sa neubránili slzám dojatia. Zostup zo Skalnej do údolia k autobusom bol sprevádzaný vzájomnými priateľskými rozhovormi. Poslednou zástavkou exkurzie bola obec Hraničné, kde sme si obhliadli bývalú židovskú krčmu, ktorú zabavilo gestapo a kde boli po incidente na Skalnej gestapom brutálne vypočúvaní Pavol Imrich a ďalší zadržaní muži zo Skalnej.

Nedeľné popoludnie otvoril hudobným vstupom Ján Jendrichovský a jeho priatelia. Potom sa moderovaného rozhovoru ujal pán Ing. Mikuláš Lipták a postupne pozval na pódium týchto účastníkov:
Menachema Honiga, syna Moricza Honiga, ktorý sa ukrýval na Skalnej,
Františka Bondru, vnuka Pavla a Anny Imrichovej zo Skalnej,
Miloša Labaša, pravnuka Jána Brunovského z Mníšku nad Popradom,
Pani Helenu Bačovú, dcéru richtára Jozefa Šestáka z Malého Lipníka,
Emila Komjati, vnuka Ireny Komjati z Nitry.
Mikuláš Lipták sústreďoval svoje otázky na ústredný bod. Prečo to vaši predkovia robili a čo z toho mali? Nebránil sa ani otázke, že snáď  tu mohli zohrať dôležitú úlohu aj židovské peniaze. Bola to provokatívna otázka nám všetkým na zamyslenie, ktorí žijeme v dnešnej dobe…

Záverom tejto moderovanej diskusie Menachem Honig verejne poďakoval všetkým potomkom ich záchrancov a odovzdal im symbolické darčeky. Bol to certifikát rodiny Honigovej, kde bolo adresné poďakovanie za záchranu ich rodiny v období holokaustu, a peknú knižne viazanú publikáciu o rodine Honig a ich záchrancoch.

Po skončení programu sme sa rozprávali a občerstvili pripraveným ovocím, buchtami, vynikajúcimi gruľovníkmi, kávou, teplým čajom a kóšer vínom. Bola to pekná bodka za nedeľným programom. Štvrtý deň, pondelok 9. septembra, kedy je v kalendári Pamätný deň holokaustu, bol určený predovšetkým študentom stredných škôl. Bola to príležitosť zoznámiť študentov so skutočným príbehom a so skutočnými ľuďmi, ktorých sa táto téma dotýkala. V sále ľubovnianskeho Kina Tatra boli prítomní všetci hostia z Izraela s niekoľkými triedami študentov stredných škôl. V úvode zaznela vynikajúca prednáška Mgr. Eduarda Laincza s prezentáciou, ktorý prítomných oboznámil s históriou židovskej komunity v okrese Stará Ľubovňa v rokoch 1938­ — 1945. Svoju prednášku ukončil výzvou, aby študenti dôsledne posudzovali informácie, ktoré sa im niekedy dostávajú z rôznych zdrojov a vedeli ich zakomponovať do historických kontextov. Menachem Honig vo svojej prednáške spojenej s prezentáciou oboznámil študentov s históriou, ako jeho predkovia prežívali holokaust v miestnych podmienkach na Slovensku. Vymenoval všetky rodiny, ktoré sa podieľali na záchrane ich rodičov, prarodičov, strýkov a tiet. Bola to rodina gréckokatolíckeho kňaza Andreja Zimu a rodina miestneho richtára pána Jozefa Šestáka z Malého Lipníka. Z blízkeho okolia to bola rodina Jána Brunovského z Mníška nad Popradom a rodina Pavla Imricha zo Skalnej. Následne pán Ing. Gerard Zima krátko zaspomínal na svojho starého otca – kňaza, ktorý rodine Honigovej v ťažkom období významne pomáhal a ocenil i statočnosť vtedajšieho biskupa Pavla Petra Gojdiča, ktorý nabádal svojich kňazov k pomoci prenasledovaným Židom. Pre nedostatok času svoj príspevok Ako som hľadal jednu židovskú rodinu… iba stručne predstavil František Bondra. Predovšetkým zdôraznil, že predsudky v akejkoľvek forme a proti komukoľvek sú v dnešnej spoločnosti neprípustné. Je dôležité sa vzájomne poznávať a poznať dejiny. Neznalosť totiž vedie práve k predsudkom a vzájomnej nenávisti.

Záverom tejto správy o tomto podujatí by som rád zdôraznil:
Pretože sa celý festival niesol v kresťansko-židovskom duchu, tak by som rád na prvom mieste poďakoval „Vertikále“, pod ktorou si určite všetci predstavujem B..a. Ďalej moje veľké poďakovanie patrí Ľubovnianskemu múzeu v Starej Ľubovni a jeho riaditeľovi PhDr. Daliborovi Mikulíkovi, (ktorý nemohol byť prítomný z dôvodu svojej služobnej cesty v Japonsku) za inštitucionálne zastrešenie tohto festivalu. Poďakovanie patrí predovšetkým pani Mgr. Stanislave Vidovej a všetkým pracovníkom múzea, ktorí tu s nami boli a podieľali sa na jeho úspešnom priebehu.

Ďakujem:externým pracovníkom Ľubovnianskeho múzea: Mgr. Monike Pavelčíkovej a Mgr. Eduardovi Lainczovi za odborný a organizačný prínos,
sponzorom, hlavne Ľubovnianskemu múzeu, ktoré zabezpečilo hlavnú časť financovania tohto projektu, kapele Mojše Band, ktorá vďaka svojej finančnej ústretovosti prispela k uskutočneniu tohto podujatia, ochotným sponzorom, ktorí nechcú byť menovaní, Mgr. Kataríne Tomkovej za profesionálnu tlmočnícku službu z anglického jazyka, všetkým spolupracovníkom – Mikulášovi Liptákovi, Lenke Liptákovej, Kataríne Barlíkovej, Jánovi Jendrichovskému, Antonovi, Rudovi a Viliamovi Hudecovcom. Nemôžem nespomenúť partnerov, ktorí tento projekt podporili: Najdôležitejším partnerom tohto projektu bolo Gréckokatolícke arcibiskupstvo v Prešove s jeho arcibiskupom a metropolitom Mons. Jánom Babjakom SJ, ktorý nad týmto festivalom prevzal záštitu.
ViViT – kresťanské nakladateľstvo v Kežmarku, ktoré vydáva literatúru na tému holokaustu a iné zaujímavé publikácie.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, ktorá v minulom roku uskutočnila podujatie Odpustenie a zmierenie, týkajúce sa aj Židov.
TV Noe – televízia dobrých správ, ktorá s Františkom Bondrom urobila na túto tému rozhovor a stala sa tak mediálnym partnerom.

ICEJ – Kresťanské veľvyslanectvo v Jeruzaleme, ktoré tento projekt mediálne podporilo.
Mojše Band – už spomínaný sponzor a mediálny partner.
Templfest Ostrava – partnerský festival.

František a Lidia Bondrovci
Do slovenčiny preložila Mgr. Monika Pavelčiková

Konferencia Božie sviatky

10.10.- 13-10. sa na Ranči Kráľova Lehota uskutoční konferencia „Božie sviatky“ pod záštitou MPKS – Mládež pre Krista Slovensko. 

Témou konferencie budú Božie sviatky. Pesach, Sukkot, Roš Hašana, Yom Kippur, Chanuka, Purim… Tieto a ďalšie sviatky odhaľujú Boží charakter a pripomínajú, kým Boh je. Aj my si preto budeme pripomínať a odhaľovať, kým Boh je. Hosťami konferencie budú bratia a sestry z Kyjevského Mesiánskeho zboru KEMO, ktorí nás povedú v uctievaní hudbou a tancom a vo vyučovaní o Božích sviatkoch.

Vidíme sa tam? 🙂

Viac informácií a prihláška v odkaze nižšie. 
Uzávierka prihlášok a úhrad 27.9. ⬇️
https://www.novadna.sk/konferencia-sluzobnikov

10.ročník Čítania mien obetí holokaustu

Je za nami 10.ročník Čítania mien obetí holokaustu, ktorý bol tento rok rozšírený o fotovýstavu a divadelné predstavenie s názvom “Antikvariát”. Ďakujeme všetkým, ktorí umožnili toto podujatie aj tým, ktorí ho urobili výnimočným. Pripravujeme pre Vás videozáznam jak z podujatia tak zo spomínaného divadelného predstavenia, ktoré sa beznádejne vypredalo.

Európsky deň židovskej kultúry

V nedeľu 8.9.2019 prebehne Európsky deň židovskej kultúry. Zvlášť by sme Vás chceli upozorniť na vernisáž výstavy Bruno Walter a jeho doba v univerzitnej knižnici. Bruno Walter bol významný hudobník, komponista a dirigent, ktorého meno je spojené nielen so svetovými
scénami ale aj s Bratislavou, kde krátku dobu pôsobil.

Inou zaujímavou aktivitou je výstava judaík v synagóge
pod názvom Poklady židovského múzea v Prešove. Obsahuje
nádherné vystrihovanky z papiera ale aj ďalšie zaujímavé
artefakty.

Zatiaľ čo EDŽK sa koná 8. 9. 2019 vernisáž sa uskutoční
už 3. 9. 2019.