Podrobné predstavenie projektu

Podrobné predstavenie projektu
Čítanie mien obetí holokaustu

Na Slovensku pamätný deň holokaustu pripadá na  9. september, pretože v ten deň v roku 1941 vtedajšia Slovenská republika prijala 290 represívnych paragrafov, takzvaný Židovský kódex, ktoré vyústili do procesu židovských deportácií.

V rámci obetí holokaustu, aký nemá v dejinách ľudstva obdoby,  zahynuli celé rodiny a neostal nik, kto by si na svojich príbuzných, zavraždených za neľudských podmienok, spomenul.

Na strane druhej, nevinné obete si zaslúžia samozrejme aj to, aby si na nich spomenuli aj tí,  ktorí ich osobne nepoznali, aby sme si ich my ostatní pripomenuli so všetkou dôstojnosťou a pietou. Ako memento, aby sa čosi podobné, ako vraždenie len pre iné náboženstvo či rasu neopakovalo. Ale aj preto, aby sme pripomínaním si mien obetí holokaustu  prinavrátili ľudský rozmer tým, ktorých zabíjali často horšie ako potkanov. Aby sme im prinavrátili ich mená a ak to je možné, aby sme si pospomínali aj na to, kto boli, kto boli ich rodiny, ich priatelia, čo robili, ako žili. Nemôžeme ich predsa  zaradiť do našej dejinnej histórie ako nič nehovoriace číslo.

Je na nás, čo sme prežili, aby sme tým, ktorí z veľkej väčšiny nemajú ani len hroby, milimetrík po milimetríku prinavracali ich ľudskú dôstojnosť. Veď žili s nami, medzi nami, radovali sa, trápili, pracovali, prežívali svoje lásky, vychovávali svoje deti takisto ako aj ostatní občania.

Čítanie mien obetí holokaustu sa podarilo v Bratislave uskutočniť už 13.krát. Prvé razy sa čítanie uskutočnilo v roku 2009 v opernej budove Slovenského národného divadla, lenže pre vysoké nájomné sme tento pietny akt museli presunúť z našej najdôstojnejšej sály. Podarilo sa nám ale nadviazať spoluprácu s magistrátom Bratislavy, ktoré nám bezodplatne na tieto čítanie prenajíma sálu Mestského divadla P.O.Hviezdoslava.

Mená čítame z deportačných listov, ktoré sa zachovali. Do dnešného dňa totiž Slovensko nemá skompletizovaný zoznam obetí holokaustu. Deportačné listy sú z prvej vlny deportácií, ktoré sa uskutočnili v roku 1942. Zoznamy odvlečených z druhej vlny deportácií, ktoré sa začali v septembri 1944, sa žiaľ nezachovali.

Pri  čítaní mien obetí holokaustu vychádzame z úzkej spolupráce s Dokumentačným strediskom holokaustu, Židovskou náboženskou obcou v Bratislave,  Ústredným zväzom židovských náboženských obcí,  Múzeom židovskej kultúry, ale aj s historikmi ako Ivan Kamenec či Eduard Nižňanský.

Doteraz z deportačných listov čítali osobnosti slovenského kultúrneho a spoločenského života ako Emília Vášaryová, Martin Huba, Peter Lipa, Pavel Vilikovský, Božidara Turzonovová, Eva Matejková, Miroslav Marcelli,  Katarína Hasprová,  Iveta Radičová, Anton Srholec, Marián Labuda  a mnohí ďalší.

Svoje príbehy porozprávali aj tí, čo perzekúcie zažili. Boli to medzi iným   Helena Weinwurmová, Marta Szilárdová, David Sivor, Edita Grosmanová, Katarína Lajčiaková, Peter Havaš, Hilda Hrabovecká a ďalší a ďalší. Prišla ale príbeh svojich rodičov rozprávať aj Táňa Wetzlerová, ktorej mama prežila koncentračný tábor v Osvienčime a otec Alfréd Wetzer utiekol z Osvienčimu spolu s Rudolfom Vrbom a obaja napísali o situácii v Osvienčime slávnu správu, ktorá obletela Európu a USA.  Smutným faktom ostáva, že z menovaných už 4 nie sú medzi nami.

Tento dôstojný pietny akt sa stretol zakaždým s obrovským záujmom.

Hoci na  pripomenutie si obetí holokaustu sa už na Slovensku mnohé urobilo, ale zatiaľ máme v tejto oblasti ešte veľké rezervy. Dodnes nemáme vypracovaný relevantný zoznam všetkých slovenských obetí holokaustu.

Povedané inak – čísla obetí sa dodnes na Slovensku do dôsledkov nepremenilo na konkrétne mená obetí. Nevieme teda, čo to boli za ľudia, ako žili, kým ich nezasiahol holokaust. Preto sme presvedčení, že v tradícii Čítania mien obetí holokaustu treba pokračovať. A nielen to. Treba túto tradíciu rozšíriť aj do iných miest, väčšmi angažovať školy, najmä žiakov, študentov, ale aj širšiu verejnosť a časom uvažovať aj o tom, aby sa čítanie mien obetí neuskutočňovalo len v uzavretých priestoroch, ale aj vonku. Na námestiach, uliciach.

Bratislava

Plánujeme pokračovať aj tento rok s Čítaním mien obetí holokaustu. Mienime osloviť rovnako ako v minulých rokoch známe osobnosti slovenského kultúrneho a spoločenského života, aby prečítali do 500 mien z deportačných listoch. Mienime v čítaní ich mien pokračovať, až kým neprečítame všetky mená z 58 000 mien, ktoré sa zachovali v deportačných listoch.

Počas čítania mien, ale aj rozprávania hostí, teda počas celého pietneho aktu sa na obrazovke na pódiu premieta celý zoznam  cca 58 000 mien tých, ktorí boli odvlečení.

Chceme osloviť aj tento rok tých, čo na vlastnej koži zažili holokaust. Keďže ale sa žiaľ ich počet pre vysoký vek stenčuje, budeme oslovať aj druhú generáciu tých, čo hrôzy prenasledovania počas druhej svetovej vojny prežili. Mnohí poznajú príbehy svojich rodičov i ich rozprávania a navyše, žiaľ takmer všetkým z tej tzv. druhej generácie holokaust tiež poznačil ich život.

Zároveň oslovujeme aj školy, aby sme pritiahli záujem žiakov a študentov. Dokonca sme k medzinárodnému pamätnému dňu holokaustu vyhlásili študentskú súťaž, ktorá sa tematicky viaže k holokaustu. Jej výsledky mienime zverejniť počas pietneho aktu. Sme totiž presvedčení, že svedectvo o dobe teroru treba odovzdať aj mladej generácii.

Dokumentárny film

Takmer  zo všetkých pietnych aktov sme urobili video záznam. V tomto chceme pokračovať aj naďalej. Ale už v súčasnosti máme nesmierne zaujímavé výpovede najmä tých, ktorí holokaust prežili na vlastnej koži. Žiaľ, mnohí z nich už nie sú medzi nami. Ide o Katarínu Lajčiakovú, Petra Havaša, Hildu Hraboveckú, či Helenu Weinwurmovú. Žiaľ, ani predstaviteľka tzv „druhej generácie“ obetí holokaustu Táňa Wetzlerová už nie je medzi nami. Sme presvedčení, že by sa materiál, ktorý sme doteraz získali, ale aj zábery z tohtoročného Čítania mien obetí holokaustu zaslúžil, aby sa zostrihal do uceleného dokumentárneho filmu.

Záver

Ak  sa nebudeme zaoberať našou, akokoľvek smutnou a bolestnou minulosťou a nebudeme sa usilovať zachytiť spomienky tých, čo to prežili, nebudeme hľadať príčiny, prečo, sme my, ľudia, dopustili, aby sa vôbec niečo podobné prihodilo, riskujeme, že sa niečo podobné môže znovu zopakovať. A navyše nebudeme poznať ani svoju budúcnosť, pretože jednoznačne platí, že bez poznania minulosti si národ, štát, nevie poradne vykolíkovať ani svoju cestu do budúcnosti.

Ľuba Lesná, spisovateľka a novinárka, autorka projektu Čítania mien

Realizáciu projektu môžete podporiť aj vy vaším darom na číslo účtu ICEJ Slovensko SK23 0200 0000 0012 9716 0551 s uvedením variabilného symbolu 909!