Netanjahuov syn obhajuje Ježišovo židovstvo: je to v Biblii!

Starší syn predsedu vlády Benjamina Netanjahua, Yair, reagoval na Twitteri palestínsko-amerického provokatéra, že Ježiš bol synom Palestíny.

K pomerne dlhej diskusii na Twitteri o Ježišovej etnicite, sa pridala Linda Sarsourová, ktorá rožširuje islamistickú propagandu v americkej politike, trvala na tom, že Ježiš bol Palestíncom z Nazareta a je opísaný v Koráne s tmavou farbou pleti.

Vyrovná sa to absurdným výrokom vodcov Palestínskej samosprávy ktorí každé Vianoce prehlasujú, že Ježiš bol „prvým palestínskym bojovníkom za slobodu“, čím označujú to, čo ostatní z nás nazývajú „teroristi“.

Yair Netanyahu na to reagoval:

„Si až taká hlúpa?“ Opýtal sa Sarsourovej a vysvetlil jej, že „na kríži nad hlavou Ježiša bol nápis„ INRI “-„ Iesvs Nazarenvs Rex Ivdaeorvm “, čo v latinčine znamená Ježiš Nazaretský, kráľ Židov! „

Inými slovami, Rimania, ktorí v tom čase vládli regiónu, celkom jasne zaznamenali, že to, čo sa nazývalo ako „Svätá zem“, bolo domovom židovského národa. Rimania absolútne nespomínajú žiadnych „Palestínčanov“, hoci neskôr provokačne premenovali región na Palestinu, po úhlavných biblických nepriateľoch Židov, Filištíncoch.

Ešte zaujímavejšie, v súvislosti s príspevkom mladého Netanjahua, je to, že informoval Sarsourovú, že tieto veci vieme preto, pretože sú zaznamenané v „Biblii“. Židia zvyčajne nepovažujú Nový zákon za súčasť Biblie.

Podľa Yaira však „Biblia hovorí, že Ježiš sa narodil a vyrastal v Judsku!“

Zdroj: https://www.israeltoday.co.il/read/netanyahus-son-defends-jesus-jewishness-its-in-the-bible/

Vyhlásenie ICEJ Slovensko: Poškodenie dvoch židovských cintorínov je hanbou Slovenska

Už dva prípady poškodenia židovských cintorínov za posledné   týždne, v Námestove a v Rajci, nemožno ničím ospravedlniť ani tolerovať. Okrem celospoločenského odsúdenia by malo nasledovať aj dôsledné vyšetrenie a trestnoprávny postih pre páchateľov.

Cintorín je v každej civilizovanej kultúre pietnym miestom posledného odpočinku zosnulých. Je pre nás šokujúce, že sa na Slovensku nájdu skupiny, či jednotlivci, ktorí sa vandalsky vyvŕšia na náhrobných kameňoch – mlčiacej pamiatke tých, ktorí medzi nami už nie sú.

Vyjadrujeme sklamanie z mlčania väčšiny politických lídrov, predstaviteľov zodpovedných orgánov tak vlády, ako aj príslušných regiónov, ale aj oficiálnych predstaviteľov cirkví. Útok na dva židovské cintoríny je jasným aktom antisemitizmu, s ktorým má Slovensko tragickú skúsenosť z čias II. svetovej vojny.

Vyzývame preto tých, ktorí zodpovedajú za správu vecí verejných, respektíve majú ambíciu do verejného života vstupovať, či zodpovedajú za morálnu výchovu, aby svojím príkladom zvyšovali celospoločenskú citlivosť v tejto téme. V hre je charakter Slovenska ako   demokracie, ktorá  nemôže tolerovať prejavy rasovo motivovaného násilia.

Chanuka

titulka pozvánky na Chanuku ŽNO Bratislava

Vždy v čase medzi koncom októbra a koncom decembra, to záleží od lunárneho kalendára, oslavujú Židia Chanuku – Sviatok svetiel. Je to najrozšírenejší židovský sviatok.

Nepatrí k sviatkom, ktoré Boh prikázal sláviť na Sinaji pred zhruba 3500 rokmi. Pochádza z neskoršej doby a v Novom Zákone je zmienený ako sviatok posviacky Chrámu. (Ján 10:22)  

Albert Whalley v knihe ..The Red Letter Days Of Israel” s odvolaním sa na Evanjelium podľa Jána 10:22 vysvetľuje, že ranní kresťania oslavovali narodenie Pána Ježiša práve v čase Chanuky. Narodil sa vtedy? Možno. 

Cez Chanuku Židia oslavujú, že sa im podarilo zvíťaziť nad Grékmi, ktorí im vnucovali svoju kultúru a odporným spôsobom znesvätili Hospodinov Chrám.

Antiochos Epifanesv roku 164 p.n.l. znesvätil Hospodinov chrám tým, že v ňom postavil svätyňu bohu Diovi a na oltároch obetoval prasce. Grécky vladár prevzal vládu nad Jeruzalemom a Chrámom a snažil sa zničiť židovské náboženstvo aj ľud.

Vydal niekoľko zákazov: Čítať Písmo; Sláviť sviatky; Svätiť Šabat; Obriezky novorodencov.

Reakciou na tento útlak bolo povstanie Makabejských pod vedením Jehudy ha-Makabi. Ich úsilím bolo získať naspäť svoje kňažstvo a židovskú identitu, ktorou bol Chrám. Potom ako sa Jehudovi ha-Makabimu, z kňažského rodu Hasmoneovcov podarilo Jeruzalem znovu dobyť a chrám oslobodiť, bolo nutné očistiť ho od pohanskej modloslužby a zaoáliť svietnik. Príkaz k udržiavaniu svetla dostal Mojžiš priamo od Hospodina: ,,Ty potom prikážeš Izraelcom, aby ti prinášali čistý vytlačený olivový olej ku svieteniu, aby bolo možné udržiavať ustavične svietiaci kahan.“ – 2Moj. 27,20

(Záznam o tom, nachádzame v apokryfe  – 2.Makabejskej 10, verše 1-8)

S opätovným zasvätením Chrámu je spojený tzv. “Zázrak Chanuky”

Potom ako opať vstúpili do chrámu, zistili, že olej, ktorý sa používa na zapalovanie sviecnov je znesvätený. Zo všetkých džbánov s vysvätením olejom, bol iba jeden rituálne čistý. Ostatné boli buď  otvorené, čiastočne spotrebované, alebo zasvätené Diovi. Na výrobu nového a posveceného oleja potrebovali osem dní. Napriek tomu, že mali množstva oleja len na jeden deň sa Makabjeci rozhodli svietnik zapáliť. A stal sa zázrak. Olej vo svietniku horel celých osem dní, než do Chrámu dopravili nový. Preto sa aj Chanuka oslavuje osem dní.

Ústrednou udalosťou Chanuky je zapalovanie chanukových svetiel na svietniku “chanukija”. Rozsvecovanie sprevádzajú požehnania a vďakyvzdania Bohu. Každý chanukový večer sa zapaluje jedna sviečka. Väčšinou ešte pred večerou. Dokiaľ svietia sviatočné svetlá, mali by podľa tradície Židia odložiť svoje obvyklé každodenné činnosti. Svetlo nemusí vydržať celý večer, ale aspoň 1/2 hodiny každý večer v priebehu ôsmych dní Chanuky. 

Svetlá sa zapalujú na chanukových svietnikoch v synagóge aj židovských domácnostiach. Rabínske komentáre pripomínajú, že olej má jedinečnú vlastnosť. Odmieta sa zmiešať s ostatnými tekutinami, nestráca svoju identitu tak ako ostatné tekutiny, keď sa zmiešajú s vodou.

Zapaľovanie chanuky v tranzitnom tábore Westerbork v okupovanom Holandsku 1943.

V chanukovom príbehu išlo o viac ako vojnové víťazstvo. V stávke bolo prežitie Judaizmu. Helénizmus hlásal, že život zmysel nemá, takže jediná vec, ktorá ľuďom ostáva je “jesť, piť a byť šťastný – pretože zajtra sa pominieme”.

V centre helénizmu stál človek. V centre judaizmu stojí Boh.

Chanuka sa pre mnohých Židov stala národným sviatkom. Makabejci zaistili istú duchovnú nezávislosť judaismu, ktorá pokračuje dodnes, nezlomená žiadnym odporom. Chanuka sa stala akýmsi Dňom Nezávislosti. Nemôžeme ho zameniť za JOM HA-ACMA’UT, Dňom Nezávislosti štátu Izraela.

Zaujímavosť: Cirkev v Rímskej ríši tiež zakázala čítať Bibliu, s výnimkou kňazov. V rímskokatolickej cirkvi bolo čítanie Biblie zakázané dokonca až do polovice devätnásteho storočia, a tento zákaz pretrváva v niektorých ortodoxných cirkvách na Strednom východe až dodnes. Zakázal sa dodržiavať šabat a Hospodinove sviatky, ktoré oslavovali Židia. Reformácia bojovala za slobodu veriacich čítať Bibliu, ale naďalej nevenovala pozornosť dodržiavaniu sviatkov a šabatu. Keltské cirkvi dodržiavali šabat až do ôsmeho storočia, ale napokon podľahli tlaku Ríma. 

Foto z článku Kristi Gerloffovej o Chanuke

<Karin Miháľová

Nový kresťanský antisemitizmus

„Nech idú do svojej krajiny a do Jeruzalema, nech postavia chrám, obnovia kňazstvo, kniežatstvo a Mojžiša s jeho zákonom, aby sa znova stali Židmi a obsadili svoju krajinu. Keď sa to stane, mali by sme ich čoskoro nasledovať a tiež sa stať Židmi.“ – Martin Luther (z knihy Heiko Obermana Wurzeln des Antisemitismus. Christenangst und Judenplage im Zeitalter von Humanismus und Reformation)

Odhliadnuc od sarkastického charakteru tohto Lutherovho citátu vyvstáva otázka, ktorá je pre komplikované úsilie známe ako židovsko-kresťanské vzťahy čoraz dôležitejšia. Konkrétne, aká by bola Lutherova teológia Židov, keby v jeho dobe existoval súčasný Izraelský štát, prosperujúci a obývaný miliónmi Židov zhromaždenými zo štyroch kútov zeme? Netvrdím, že by Luther dodržal svoj sľub a konvertoval na judaizmus. Ale urobil by toto vyhlásenie takto? Určite nie.

Luther – a pred ním Augustín – sa pozreli na stav židovského národa – rozptýleného, bezmocného a  zdanlivo sa nachádzajúceho vo večnom vyhnanstve  – a vyvodili svoje teologické závery na základe toho, čo videli a chápali z Biblie. Oni a mnohí ďalší kresťanskí teológovia pred nimi a po nich učili, že cirkev nahradila Izrael ako budúceho prijímateľa biblických zmluvných prisľúbení.

Pred niekoľkými mesiacmi ma jedna presbyteriánska farárka z USA po jej stretnutí so mnou pri jej návšteve Izraela pozvala, aby som sa prihovoril jej cirkevnému zboru. Ako členka, ktorá má v Presbyteriánskej cirkvi Spojených štátov amerických (PCUSA) dobrú povesť, požiadala generálneho presbytera svojho štátu o povolenie túto akciu zorganizovať. Reakcia generálneho presbytera bola vlažná. Nebolo prekvapením, že ho jej žiadosť nenadchla. 

PCUSA trpí už niekoľko desaťročí obsedantným antagonizmom voči Izraelu. Napríklad na svojom valnom zhromaždení v roku 2018 prijali rezolúcie, ktoré Izrael označujú ako „koloniálny projekt“ a „apartheidný štát“. Len keď si dáte do Googla „PCUSA a Izrael“ (v angl.), poľahky získate prístup k takýmto a iným podobným stanoviskám.

Čo ma zarazilo, bolo jedno konkrétne vyhlásenie v e-maile generálneho presbytera farárke:„Nemyslím si, že starozmluvný izraelský národ a súčasný Izrael sú totožné. Podľa môjho názoru by ani nemali byť.“

Aký malo toto tvrdenie zámer? Bolo myslené ako historický výrok alebo ako teologický výrok? Chcel tým jeho autor tvrdiť, že príslušníci dnešného židovského národa nie sú potomkami biblického ľudu Izraela? Aj keď to môže znieť pravdivo pre väčšinu moderných ľudí, ktorí sami seba nepovažujú za geneticky pochádzajúcich zo žiadneho konkrétneho národa spred 3000 rokov, je to tvrdenie, ktoré predstavuje historický problém, o ktorom nie som presvedčený, že sa nad ním generálny presbyter zamyslel.

Dejiny židovskej kontinuity sú vecou robenia záznamov. Napriek niekoľkým relatívne krátkym medzerám v písomných záznamoch existujú nepretržité záznamy o spoločenskom živote z každého storočia a takmer každej generácie Židov, ktoré siahajú najmenej 1 500 rokov dozadu.

Povedzme to takto. Pochybujem, že tvrdil, že dnešní Židia nie sú potomkami Židov povedzme 16. alebo 12. storočia. Toto tvrdenie nemá žiadny zmysel. Genealogický záznam je dobre známy. Chcel povedať, že Židia z 10. storočia nemali žiadne spojenie so Židmi z 5. storočia na konci talmudskej éry? To je prinajmenšom nepravdepodobné. A Židia z obdobia druhého chrámu sa dajú ľahko prepojiť s tými, ktorí žili počas babylonského vyhnanstva v období Ezdráša a Zachariáša tesne predtým.

Je jeho tvrdenie skôr teologické než historické? Ak áno, natíska sa ešte viac otázok. Možno s príchodom kresťanstva sa stal judaizmus teraz irelevantný, a preto žiadni Židia neexistujú. Ak to je tak, prečo toto netvrdili ani Luther v 16. storočí, ani Augustín v 5. storočí? Oni a iní kresťanskí teológovia sa cítili vo svojej antipatii voči židovskému národu neohrození. Prečo ale podobné tvrdenie nevyriekli?

Myslím si, že odpoveď spočíva v tvrdení, ktorým som začal. Úloha teológie si vyžaduje hodnotenie nielen Biblie, ale aj reality okolo nás. Luther nemal dôvod popierať židovskú líniu Židov okolo seba. Pre Luthera bola predstava, že sa fyzickí potomkovia izraelského národa jedného dňa vrátia do izraelskej krajiny a obsadia ju, taká nereálna, že mohol – ak by sa to niekedy stalo – sarkasticky sľúbiť konvertovať na judaizmus. Bolo ľahké povedať, že Židia už nemajú žiadny zvláštny zmluvný vzťah k biblickému Bohu. Realita zložitej situácie, v ktorej sa Židia v jeho dobe nachádzali, na podporu jeho teológie stačila.

Náš priateľ, generálny presbyter, však takýto luxus nemá. Ak uzná historický fakt, že príslušníci dnešného židovského národa sú potomkami starovekého Izraela, kocky teologického domina sa začnú rúcať. Ak sú Židia biblickým Izraelom, tak izraelský národ sa v skutočnosti vrátil do izraelskej krajiny. Ak sa vrátili do krajiny po tom, ako boli „zahnaní až na kraj nebies“ (Deuteronómium 30:4), „obsadili ju“ a stali sa „početnejšími a prosperujúcejšími ako ich otcovia“ (Deuteronómium 30:5), aký to má význam pre moderný štát Izrael? A aký to má dôsledok pre stáročnú kresťanskú teológiu náhrady tvrdiacu, že Židia už nemajú žiadny zmluvný vzťah s Bohom?

Namiesto toho, aby sa pokorne vysporiadal s dôsledkami týchto dramatických teologických zmien, ako to urobili mnohí ďalší kresťania vrátane katolíckej cirkvi, sa tento generálny presbyter rozhodol vymyslieť nové riešenie pre svoj rébus.

Podľa kresťanskej akademičky Dr. Tricie Millerovej, ktorá monitoruje kresťanské postoje k Izraelu, toto nové tvrdenie, že dnešní Židia nie sú v skutočnosti Židmi, koluje v hlavných protestantských kruhoch iba posledných dvadsať rokov. Nie je ťažké identifikovať zjavne politické motívy pre tento nový koncept.

Teológia náhrady bola v minulosti podporovaná realitou ťažkej židovskej situácie v zdanlivo nekonečnom exile. Akokoľvek bol tento výklad protižidovský, bola to zdôvodniteľná interpretácia reality dejín, akou sa zdala v tom čase.

Teraz, keď sa táto teológia vo svetle súčasných udalostí stala neudržateľnou, zaujali antisemitickí teológovia PCUSA a im podobní nový prístup. Namiesto toho, aby prispôsobili svoju teológiu na základe nových skutočností, ktoré Boh uviedol na scénu sveta v našej dobe, rozhodujú sa opačne. Rozhodli sa reinterpretovať realitu tak, aby vyhovovala ich protižidovskému teologickému postoju. Namiesto tvrdenia, že cirkev nahradila Izrael, tvrdia, že Izrael neexistuje vôbec.

Je čas nazvať tento nový prístup ľudí, ktorí Izrael nenávidia, tým, čím je: popieranie židovskej identity a židovských dejín je nový teologický antisemitizmus.

Rabín Pesach Wolicki žije v izraelskom Bet Šemeši, píše a prednáša v oblasti židovsko-kresťanských vzťahov.

Zdroj: https://www.jpost.com/Opinion/A-new-Christian-antisemitism-609334

preložil: Vlastimil Jurkuliak

Boris Johnson chce presadiť zákon proti palestínskej kampani, ktorá útočí na Izrael

Nová britská konzervatívna vláda prijme zákon, ktorý zakáže verejným orgánom angažovať sa s kampaňou BDS (Boycott, Divestment and Sanctions – Bojkot, Rozdelenie a Sankcie). Vyhlásil to Eric Pickles, britský špeciálny vyslanec pre záležitosti Židov v čase po holokauste na Medzinárodnom Inštitúte na konferencii Strategických rozhovorov v Jeruzaleme. 

„BDS je antisemitská kampaň a malo by sa s ňou tak zaobchádzať,“ povedal Pickles. Vysvetlil, že nový zákon zakáže verejným orgánom spolupracovať s tými, ktorí bojkotujú, sťahujú investovaný kapitál alebo sankcionujú akýmkoľvek spôsobom Izrael. 

Kráľovná Alžbeta prečíta tradičný „Kráľovnin prejav“- pripravený britským premiérom a jeho kabinetom pri príležitosti otvorenia parlamentu. Predstaví v ňom vládny program na budúci rok. Britská webstránka „i“ oznámila, že Johnson do prejavu zapracuje anti-bojkotový zákon.

Konzervatívna strana sľubuje „zakázať verejným orgánom viesť bojkoty, sťahovať kapitál alebo uvaľovať sankcie voči cudzím krajinám, pretože podrývajú jednotu spoločnosti.“

Týmto krokom chcú zabrániť lokálnym vládam ovládaným Labouristicku stranou, aby používali peniaze daňovníkov na bojkotovanie cudzích krajín, vrátane Izraela. 

Pickles povedal, že historická prehra Labouristickej strany v minulotýždňových voľbách ukázala, že Briti odmietli antisemitizmus.

„Antisemitizmus je útok na britský spôsob života a britskú identitu,“ vyhlásil. „Bez našich židovských občanov by sme boli menším národom.“

Zdroj: https://www.jpost.com/International/Boris-Johnson-to-pass-anti-BDS-law-official-says-611044?fbclid=IwAR3jyssUgS-huWtLplrwwGKodlcMde4ezjlBE3DhYcLWuZcp_RY6gkDuZCo

Izraelský taxikár našiel vo svojom aute 60 000 dolárov, vrátil ich

„Som muž viery,“ povedal Barkat. „Tie peniaze nie sú moje a s radosťou som ich vrátil.“

Izraelský taxikár, ktorý je zvyknutý vo svojom aute nachádzať zabudnuté veci zákazníkov, bol prekvapený, keď na zadnom sedadle našiel tašku obsahujúcu 60 000 dolárov.

Moshe Barkat tašku objavil v piatok na konci smeny a okamžite sa snažil zistiť, kto si zabudol tašku so 100 dolárovými bankovkami. 

„Ľudia si väčšinou zabúdajú mobily, drobné, ale takúto sumu?“ spytoval sa.

Barkatovi sa nakoniec podarilo pasažierov vystopovať: postaršia žena na vozíku, ktorú sprevádzali dvaja mladí muži. Viezol ich do nemocnice Ilchov v Tel Avive. Peniaze boli označené poznámkou použitia na zdravotné výdavky ženy v spomenutej nemocnici. 

Barkat, ktorý žije v Bat Yam – pobrežnom meste južne od Tel Avivu, povedal, že: „Majitelia po vrátení peňazí neboli až takí nadšení. Myslel som si, že budú plakať od radosti, ale to sa nestalo.“ Ako povedal, nikdy mu nenapadlo si peniaze nechať.

Zdroj: https://www.jpost.com/Israel-News/Israeli-taxi-driver-finds-60 000-cash-left-in-his-cab-and-returns-it-610429?fbclid=IwAR1y_c2av6f5IcfUo_lTjnrriBYJQjUwD-S50oM-YcvXydHNo-Sd3y23yzg


Silné búrky na severe Izraela spôsobili záplavy, hlásia obete

Na jedného muža padol strom, druhý zomrel po tom, čo ho zrazilo auto. Pre zimu v Izraeli je charakteristický dážď, ale za posledný týždeň sa na severe krajiny pasovali s viac ako len slabým mrholením. Búrky na severe spôsobili na uliciach veľké záplavy, pričom bola potvrdená smrť jedného chodca a vážne zranenia viacerých ľudí pôsobením počasia, oznámil Srugim.

Stalo sa tak po tom, ako bolo v piatok pre Severnú pobrežnú planinu vydané varovanie pred záplavami a obyvatelia boli varovaní pred 50 až 75 mililitrami dažďovej vody. 

Vo štvrtok večer v Kiryat Bialik dobrovoľníci z Magen David Adom  zachránili 40-ročného muža, ktorý bol vážne zranený po tom, ako na neho spadol strom.

Záplavy sa počas izraelskej zimy vyskytujú pravidelne. Minulý rok v januári museli kvôli veľkým záplavám na severe zatvoriť niekoľko ciest, uväzniac tak vodičov na strechách áut, čo vyústilo v  smrť jedného vojaka. 

Navyše posledný týždeň vo väčšine Izraela prevládalo extrémne nepriaznivé počasie so snežením na hore Hermon. Došlo aj k poškodeniu majetku v Ashkelone a Ashdode vďaka záplavám a silnému vetru počas celého týždňa. 

Zdroj: Jpost

Čo s nami bude?

© Zdroj: WikipedieFrank Lowy v Osvienčime na „Pochode živých“ (2013)

MELBOURNE – Sir Frank P. Lowy (*1930), rodák zo slovenského Fiľakova a zakladateľ obchodného reťazca Westfield, sa postavil pred kameru, aby vyrozprával príbeh svojho života – o skúsenostiach z budapešťského ghetta, detencii na Cypruse, bojoch v Hagane a odchode do Austrálie, kde v priebehu desaťročí vybudoval svoje obchodné impérium. Tak vznikol dokument, ktorý mal vo štvrtok premiéru v Melbourne a Sydney. „What will become of us?“ – Čo s nami bude? – to je veta, ktorá sa v rozprávaní Franka Lowyho objavuje v rôzných situáciách a podľa toho by sa mohla rôzne prekladať: „Čo s nami bude?“ pýta sa Frankov otec v budapešťskom ghette v čase Roš Hašana (Novom roku), s talitom na hlave. Krátko potom zomrel v koncentračnom tábore Osvienčim, kde ho dozorci ubili preto, že práve tento talit nenechal na hromade vyzlečených odevov.

„Čo s nami bude?“ pýtajú sa v roku 1946 pasažieri lode Jagur, smerujúcej z Francúzska do mandátnej Palestíny. „Čo z nás bude?“ premýšľajú bojovníci Hagany a Galilejskej brigády, ktorých minulosť ostala kdesi v Európe a budúcnosť má ešte len nastať – až bude po vojne, až vznikne židovský štát – pokiaľ samozrejme prežijú…..

Hodinový dokument v réžii Stevena Cantora je sondou do životných názorov jedného z najbohatších mužov Austrálie, ale aj špecifickým pohľadom na dejiny 20. storočia.

Zdroj: ztis.cz

Ron Lauder zakladá strážneho psa proti antisemitizmu poskytnúc 25 miliónov dolárov

Organizácia s názvom Projekt zúčtovateľnosti antisemitizmu (Anti-Semitism Accountability Project, A.S.A.P.) sa bude zameriavať na politikov každého spektra a na akademikov s antisemitskými názormi. 

Židovský filantrop a prezident Svetového židovského kongresu Ronald Lauder oznámil, že sa chystá založiť novú organizáciu boja proti antisemitizmu a to na scéne politickej i akademickej a na tento účel uložil 25 miliónov dolárov zo súkromných zdrojov. 

Lauder odhalil svoju novú iniciatívu v rozhovore s New York Times: „Sú to moje peniaze a niečo, za čím stojím.“

Projekt opísal ako mimovládnu a zároveň ako neziskovú organizáciu, ktorej cieľom je zamerať sa na politikov s antisemitskou rétorikou. „I keď som celý život republikánom, antisemitizmus nepozná politické strany. Pôjdem po pravici ako aj po ľavici.“ Ako príklad uvádza Steva Kinga, republikánskeho kongresmana zo štátu Iowa, ktorý v minulosti často vyjadril rasistické postoje.

O prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý mal podľa niektorých taktiež antisemitské poznámky, povedal, že si nemyslí, že Trump má v sebe čo len jednu antižidovskú kosť.  Podľa neho sa prezident vyjadril jasne, keď povedal, že „nesmieme ignorovať jed antisemitizmu alebo tých, ktorí ho šíria.“

Lauder ďalej vyjadril želanie sadnúť si a diskutovať so skupinou poslankýň Kongresu známej ako „Komando“, pretože niektoré z nich boli viackrát obvinené z vytvárania antisemitských návrhov. „Myslím si, že každý má právo nesúhlasiť s politikou Izraela a jeho činmi.“ Zároveň dodal, že mu bojkot a sankcie proti Izraelu neboli po vôli. 

Projekt zúčtovateľnosti antisemitizmu bude mať za úlohu zabrániť zvoleniu antisemitských politikov a ich účinkovaniu v televízii a rádiu, ako aj na verejných  podujatiach. 

„Kľúčovým slovom je čin. Mali sme prieskumy, konferencie a prejavy. Ale žiadne činy.“

Antisemitských profesorov sa bude snažiť vyradiť z činnosti presviedčaním sponzorov, aby prestali danú inštitúciu finančne podporovať. 

Zdroj: https://www.jpost.com/Diaspora/Antisemitism/Ron-Lauder-to-found-antisemitism-watchdog-providing-25-million-610399?fbclid=IwAR3nE2jEJEyJA8noRzWqF275iT50WNZZIwCBSOjgRyTfyoPxDoNwNzTRt3c

31-ročný izraelský študent zbitý v parížskom metre do bezvedomia

PARÍŽ – Dvaja útočníci napadli študenta potom, ako začal hovoriť po hebrejsky a zbili ho až do bezvedomia. Posielal svojmu otcovi hlasovú správu cez aplikáciu Whatsapp. Útok, o ktorom informovala francúzska organizácia monitorujúca antisemitizmus BNVCA a poslanec francúzskeho parlamentu Meyer Habib, sa odohral v pondelok 9. decembra pred siedmou hodinou ráno, v čase dopravnej špičky.

Minulý týždeň prijala dolná komora francúzskeho parlamentu rezolúciu, ktorá označuje niektoré formy nenávisti voči Izraelu za prejav antisemitizmu. Stalo sa tak potom, ako bolo na židovskom cintoríne neďaleko Štrasburku viac ako sto náhrobkov počmáraných svastikami a antisemitskými nápismi.

Zdroj: Standwithus / ztis.cz