Purim

Tento rok podľa gregoriánskeho kalendára pripadá na 9.-10.marec.

Hlavná zvesť sviatku Purim je v tom, že Boh môže v jediný deň zmeniť osud národa a premeniť jeho plač na radosť. Pripomína Božiu záchranu ľudu Izrael, pred zničením a viaže sa k príbehu zaznamenanom v knihe Ester.

Na dvore perského kráľa Ahašvera (Xerxes), približne 500 rokov pred naším letopočtom, je na hrade Šúšan v službách kráľa, Žid menom Mordechaj. Benjamínec. Sedáva v kráľovskej bráne a má prekrásnu adodptívnu dcéru Hadasu. Jedného večera, podnapilí kráľ Ahašver, nechá zavolať svoju kráľovnu Vašti, aby jemu a jeho hosťom predviedla svoje pôvaby. Vašti ale odmietla a kráľ ju zapudil. Nechal si preto z celej Médskej a Perskej ríše priviesť na svoj dvor krásne mladé ženy, panny, medzi ktorými si hľadal svoju novú kráľovnú. O svojom židovskom pôvode na žiadosť Mordechaja Hadasa mlčala. Dala si nové meno – Ester. Na kráľovom dvore sa stala veľmi obľúbenou a nebolo divu, že si ju zamiloval aj samotný kráľ a vybral si ju za svoju novú kráľovnú.

Onedlho sa na scéne objavil Haman. Bol to druhý najmocnejší muž v ríši. Všetci sluhovia na dvore pred ním museli pokľaknúť. Vrátane Mordechaja. Ale ten neposlúchol. Keď nadišiel čas skúšky, dal svoju masku dole a stál priamo ako skutočný Žid. Vnútorne slobodný, kľudný, vyrovnaný a zmierený sám so sebou. Pre ostatných to bolo nepochopiteľné. Boli zvedaví aké to bude mať následky a preto o tom podali správu Hamanovi. Utajovanie nepomohlo. Muži, ktorí sedeli v bráne, dobre vedeli, že Mordechaj je Žid. (=Judej, jehudim v hebrejčine znamená ctiteľ Jediného Boha). Haman sa rozzúril. Spor medzi ním a Mordechajom však ohrozil celý židovský národ. Mocný a krvilačný Haman sa nechcel spokojiť len s Mordechajom a začal požadovať život každého Žida v celej ríši, ktorej hranice siahali až k Indii a Etiópii. Rozhodol sa vyhladiť Židov a deň v ktorý mali byť vyvraždení stanovil losom.

Po persky sa los povie pur. Odtiaľ názov tohto sviatku. Haman presadil svoje zámery u kráľa a vydal predpisy, akými sa malo vyvražďovanie riadiť. Rozposlal ich do každej provincie krajiny. Tento zákon sa nemohol nikdy zmeniť, pretože ho podpísal a zapečatil sám kráľ. Dokonca ani on ho nemohol zmeniť.

Všetci obyvatelia Šúšanu aj ďalších miest boli uchvátení atmosférou blížiaceho sa pogromu. Medzi Židmi zavládol strach…… V tejto chvíli nastupuje na scénu Ester. Mordechaj sa na ňu obráti s prosbou o pomoc a žiada, aby predstúpila pred kráľa a žiadala u neho milosť. Sama bola utajovanou židovkou. Toto sú slová Esterine:

,,Všetci služobníci kráľovi i ľud krajín kráľových vedia o tom, že nech by to bol ktokoľvek, či muž či žena, kto by vošiel ku kráľovi do vnútorného dvora, kto by nebol volaný, jeden a ten istý zákon platí o ňom: zabiť ho, krome toho, proti komu by kráľ vystrel zlatú berlu, aby žil; a ja som nebola volaná, aby som vošla ku kráľovi, toto už tridsať dní.“

Keď to Mordechaj počul, riekol, aby dali Esteri túto odpoveď: ,,Nemysli si vo svojej duši, že sama unikneš v dome kráľovom zo všetkých Židov. Ba ak budeš naozaj mlčať v tento čas, dostaví sa Židom z iného miesta úľava a vyslobodenie, a ty a dom tvojho otca zahyniete. A kto vie, či práve pre čas, ako je tento, nestala si sa kráľovnou!“

Vtedy riekla Ester, aby zase povedali Mordechajovi: ,,Choď, shromaždi všetkých Židov, ktorí sa nachádzajú v Súsane, postite sa za mňa a nejedzte ani nepite tri dni ani vodne ani vnoci, a ja tiež i moje dievčatá sa budeme tak postiť, a tak vojdem ku kráľovi, čo nebude podľa zákona, a jestli zahyniem, zahyniem.“

Vtedy odišiel Mordechaj a vykonal všetko tak, ako mu rozkázala Ester. Po troch dňoch kedy nejedla ani nepila sa odobrala za kráľom. Keď v odvahe vykročila do kráľovej siene, kráľ k nej vystrel zlaté žezlo. Až potom mohla slobodne vstúpiť do jeho blízkosti.

Ahašver svoju ženu natoľko miloval, že jej povedal, že jej neodoprie žiadne prianie a všetko čo si zažiada splní. Nevedel však o čo pôjde. Svoj zámer mu hneď neodhalila. Požiadala ho o návštevu pri ktorej mu svoje prianie odhalí. Pozvala ho aj s Hamanom na pohostenie do svojho domu. Haman pociťoval osobitné potešenie z toho, akú česť mu preukázala kráľovná, nevediac o jej hebrejskom pôvode. Nazúrený na Mordechaja, prikazuje pripraviť šibenicu, aby v príslušný deň dal Mordechaja obesiť.

Ester pozýva kráľa s prvým poradcom na hostinu aj na ďalší deň. V noci pred hostinou trápila kráľa nespavosť a tak žiada, aby mu čítali letopisy. V jednom z nich sa dozvie o hrdinskom čine Mordechaja, ktorý odhalil sprisahanie dvoch kráľových sluhov hotujúcich sa zabiť vládcu. Mordechaj nebol zato odmenený a Ahasver prikazuje Hamanovi preukázať tomu zvláštnu poctu. Hamana prenasledujú zlé predtuchy. Nasledujúci deň Ahasver a Haman znovu prichádzajú k Ester na hostinu, a tu Ester odhaľuje kráľovi svoju príslušnosť k hebrejskému národu, ktorý je pre Hamanovo osočenie odsúdený na smrť. Kráľ v návale hnevu prikazuje popraviť Hamana.

Na prosbu Ester, Ahasver vydáva nový rozkaz umožňujúci Hebrejom v  deň, pôvodne určený ako deň zúčtovania nad nimi, postaviť sa na odpor a pomstiť sa svojim nepriateľom. Nebolo možné jednoducho zrušiť výnos. Jediným východiskom bolo bolo vydať nové nariadenie, ktoré umožní židovskému národu ubrániť sa proti prvému výnosu. Tak sa aj stalo. Trinásteho Adara v určený deň podľa losu, Hebreji celého impéria zvíťazili nad tisícami tých, ktorí ich nenávideli, avšak ako je napísane: „Ale po koristi nevystreli svojej ruky.“ Est. 9:15b

Nasledujúci deň po víťazstve Hebreji slávili svoju nadprirodzenú záchranu. Mordechaj sa stal prvým poradcom kráľa a Purim sa stal sviatkom ustanoveným pre všetky pokolenia, ako spomienka na to, ako Hospodin zachránil svoj ľud z ruky nepriateľov. Udalosť ktorá vtedy nastala sa v histórii ešte opakovala. Haman je platným potomkom Amalecha, úhlavného nepriateľa Izraela. Stal sa z neho vzor nepriateľa Židov, ktorý voči nim prekypuje nenávisťou. Predstaviteľ antisemitizmu. Purim symbolizuje boj Izraela proti nepriateľom vo svete a svedčí o nádeji, viere a zázraku. V tento deň je neprípustné zadržiavať radosť.

V synagóge sa cez oslavy číta svitok Ester. Počúvať čítajúceho treba rozhodne veľmi pozorne nevynechajúc ani slovo. Niektoré úryvky sa čítajú zborovo všetkými poslucháčmi. Na miestach, kde sa spomína meno Hamana, deti dupotajú nohami, robiac hluk krikom, alebo špeciálnymi sviatočnými rapkáčmi. Tento zvyk sa nazýva zmlátenie Hamana.

Za pripomienku stojí aj rok 1991 kedy v priebehu prvej vojny v Zálive zaútočil Saddám Husajn na Izrael skoro 40 raketami. Nikto nemohol tušiť, či nenesú hlavice plné jedovatého plynu. Izraelci sa schovali do tesných krytov a noc čo noc očakávali ďalšie rakety. Vojna nakoniec skončila presne na sviatok Purim. V uliciach Jeruzaléma, Tel Avivu a Haify vtedy oslavovali príbeh o Ester so špeciálnou radosťou. Vyzeralo to, akokeby osud bol predom napísaný. Veriaci Židia ale osud nenazývajú osudom ale iným slovom. Boh.

Židia z Ruska spomínajú na to, že presne cez sviatok Purim zomrel Stalin, a preto nemohol uskutočniť svoj plán odsunúť Židov na Sibír.

Na Purim sa konajú maškarné purimové bály, hrajú sa purimové hry a rôzne predstavenia, ktoré čiastočne parodujú biblické udalosti.

Perská ríša síce zanikla, ale ako vieme pogromy vypukali aj naďalej a vyvrcholili holokaustom počas druhej svetovej vojny. Haman doposiaľ nezmizol z povrchu zeme, ale Mordechaj je stále nažive.