Roš Hašana – Nový rok

(Sviatok trúbenia) 

Roš hašana trvá pré dva dni hebrejského mesiaca Tišri, aj keď väčšina sviatkov trvá len jeden deň. Dôvod je ten, že v staroveku vždy určitú dobu trvalo, než bolo možné potvrdiť, že skutočne nastal mo’ed (presne stanovený čas). Dva dni sviatku sú nazývané „jedným dlhým dňom“, aramejsky joma arichta. Je ešte zaujímavé, že mesiac Tišri, v ktorom začína nový rok, je siedmy a nie prvý v poradí. Súvisí to s príkazom, ktorý dal Hospodin Izraelcom po odchode z otroctva v Egypte, kedy im nariadil zmeniť poradie mesiacov. Teda prvý mesiac je Nisan, v ktorom sa uskutočnil odchod z Egypta, ale začiatok roka je prvý deň siedmeho mesiaca. 

Zároveň je to začiatok obdobia, ktoré sa hebrejský volá jamim nora’im – Dni úcty. Roš Hašana znamená sviatok trúbenia. Má sa na mysli trúbenie na baraní roh – šofar. Podľa hebrejskej tradície majú ľudia počúvať zvuk šofaru, ktorý im pripomína Boha Izraela, Jeho Slovo, ktoré prebúdza srdcia a znie ako volanie k pokániu a obráteniu sa k Bohu. Zvuky šofaru sprevádzali najdôležitejšie udalosti hebrejskej histórie a budú doprevádzať pozoruhodné udalosti v dejinách celého ľudstva. 

Počas sviatku Roš hašana si všetci navzájom blahoželajú, vyslovujú prianie dobrého a sladkého roka: < L´Šana tova umetuka > ako aj prianie: nech si zapísaný v Knihe Života .  Tradične sa Židia zdravia prianím : “Nech ste zapísaný pre dobrý rok!” Lebo podľa židovskej viery sú mená dobrých zapísané do knihy života, ktorá je v nebesiach, rovnako ako tomu veria kresťania. Judaizmus a židovská viera položili základ kresťanstva. Ježiš prišiel aby naplnil Mojžišov zákon a zmieril nás s Bohom. Aby všetci tí, ktorí prijali Jeho meno, mali svoje meno zapísané v nebesiach. Neprišiel preto, aby založil kresťanstvo. 

Novoročný deň je pre Židov vážný, no napriek tomu slávnostný. Zvykom je namočiť si chlieb do medu a nie do soli (ako je tomu po zvyšok roka). V nádeji, že nový rok bude rovnako sladký ako med.

Aj úplne nenábožensky založení Židia navštívia synagógu v dobe, kedy znie šofar, aby aspoň z časti okúsili slávnostnú náladu Roš hašana. Synagóga je celá vyzdobená do biela. V židovstve je biela znakom čistoty a neviny. Bielo vyzdobená synagóga a biely odev symbolizujú snahu o očistenie duše. Zo synagógy sa vychádza popoludní a tí najbožnejší sa vydávajú ku vode, kde sa modlia tašlich – v ňom sú citované posledné slová proroka Micheáša:
Mi. 7: 18-20: “Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Nezostáva navždy pri svojom hneve, lebo v tom má záľubu, že udeľuje milosť. Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy. Ty preukážeš vernosť Jákobovi a Abrahámovi milosť, ako si prisahal našim otcom od dávnych čias.” 

Roky sa počítajú od tradičného dátumu stvorenia sveta (AM – anno mundi).

Roš ha-šana je prvým z desiatich dní, ktoré sú venované prebúdzaniu vedomia vlastnej hriešnosti, túžby po Božej milosti a Jeho odpustení. Posledným z týchto dní je najvyšší z hebrejských sviatkov – JOM KIPUR – veľký deň zmierenia.