Mala to byť „záplava al-Aksá“ a zničenie Izraela. No obranná vojna Izraela proti Hamasu, úspešná konfrontácia s Iránom aj jeho proxy spojencami prekreslili geopolitickú mapu Blízkeho východu. Popri rukojemníckej dráme a zbytočných obetiach sa vyvracajú mýty o genocíde či hladomore.
Vojna Izraela s Hamasom, rozhodujúca 12-dňová konfrontácia s Iránom a postupné oslabovanie jeho regionálnych proxy spojencov zásadne prekreslili mocenskú mapu Blízkeho východu. Rok 2025 sa stal zlomovým nielen rozsahom vojenských operácií, ale najmä ich strategickými dôsledkami, ktoré presiahli samotné bojové fronty.
Doznievali tragické následky vojny, ktorá sa začala útokom Hamasu na Izrael 7. októbra 2023. Až 13. októbra 2025, po masívnom vojenskom tlaku Izraela v Gaze, ako aj po enormnom diplomatickom úsilí USA, Egypta, Kataru a Turecka, odovzdal Hamas zvyšných desať živých rukojemníkov. Telo jedného mŕtveho rukojemníka pritom teroristi v Gaze držia dodnes.
Izrael je celosvetovo kritizovaný za „neprimeraný“ spôsob svojej obrany. Jeruzalem tvrdí, že nikdy nemal cieľ likvidovať civilné obyvateľstvo. Obvinenia z genocídy nepotvrdil Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Odmietajú ich aj mnohí vojenskí experti sledujúci postup Izraela v Gaze. Izrael obviňuje Hamas, že civilistov úmyselne využíva ako živé štíty a manipuluje s číslami obetí.
Pôvodný zámer Hamasu, ale aj ďalších spojencov Teheránu v rámci tzv. „osi odporu“, sa obrátil proti nim. Izraelu sa vo vojenských odvetách darí postupne decimovať nielen Hamas, ale aj Hizballáh v Libanone. Kľúčová bola 12-dňová vzdušná odvetná vojna zameraná proti vojenskej infraštruktúre Iránu. Jeho režim je dnes pod tlakom domácého povstania na pokraji zrútenia.
Priebeh vojny spôsoboval v izraelskej spoločnosti veľké pnutia. Kým rokovania o vrátení rukojemníkov spoločnosť prudko rozdeľovali, vojna s Iránom ju stmeľovala. Premiér Benjamin Netanjahu sa počas roka podroboval pravidelným výsluchom pred okresným súdom v kauzách podozrenia z korupcie. Jeho popularita však zostala pomerne stabilná.
Kemp: Rok 2025 bol pre Izrael veľmi úspešný
Podľa bývalého veliteľa britských síl v Afganistane Richarda Kempa dosiahol Izrael v roku 2025 mimoriadne úspechy, ktoré zaskočili jeho kritikov aj časť bezpečnostných expertov. Najneočakávanejším výsledkom bol návrat prakticky všetkých izraelských rukojemníkov, hoci ešte na začiatku roka prevládal skepticizmus, že takýto cieľ je vôbec reálny.
V Gaze Izrael vojensky zdecimoval Hamas, prinútil ho k prímeriu a pripravil ho o kontrolu nad značnou časťou územia. Tento výsledok nebol dosiahnutý len pozemnými operáciami, ale aj kombináciou presných úderov proti vedeniu Hamasu mimo Gazu a silného externého tlaku po izraelsko-iránskej vzdušnej vojne, ktorá teroristické hnutie výrazne demoralizovala.
Zlomovým momentom bola 12-dňová vojna s Iránom. Izraelské a v samom závere aj americké údery pribrzdili iránsky jadrový program, výrazne oslabili protivzdušnú obranu a zničili podstatnú časť programu balistických rakiet Teheránu. Eliminované bolo vojenské velenie aj kľúčoví jadroví experti. Irán, prezentovaný ako regionálna veľmoc, sa podľa Kempa ukázal ako „papierový tiger“.
Izrael zároveň v roku 2025 tvrdo zasiahol aj proti ďalším iránskym spojencom. Na severe pokračoval v obmedzovaní schopností Hizballáhu obnovovať stratený arzenál, v Sýrii vytvoril bezpečnostnú nárazníkovú zónu na ochranu vlastného územia aj ohrozených menšín a reagoval aj na hrozby zo strany húsíov ohrozujúcich medzinárodnú lodnú dopravu.
Izrael čelil intenzívnej globálnej delegitimizácii. Medzinárodné organizácie, veľká časť médií a tzv. ľudskoprávnych skupín stupňovali obvinenia. Tie podľa Kempa ignorovali realitu na bojisku aj fakty o správaní Hamasu. Napriek tomu sa Izraelu podarilo upevniť ekonomickú stabilitu, posilniť zahraničný obchod a výrazne zvýšiť vývoz zbraní, najmä do Nemecka a S. A. Emirátov.
Významnú úlohu zohrala aj podpora administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorá Izraelu poskytla kľúčové vojenské kapacity, diplomatické krytie a priamo sa zapojila do úderov proti Iránu. Zachovanie úzkej strategickej koordinácie medzi Washingtonom a Jeruzalemom patrilo podľa Kempa k najvýraznejším diplomatickým úspechom roka.
Rok 2025 tak neznamenal len pokračovanie vojny, ale hlbokú transformáciu regionálneho bezpečnostného poriadku. Izrael z neho vyšiel silnejší, s redukovanými hrozbami a s posilnenou odstrašujúcou schopnosťou – hoci za cenu pretrvávajúcich konfliktov, ktoré budú formovať Blízky východ aj v roku 2026.
Január 2025
Prímerie v Gaze z 19. januára umožnilo návrat 16 z celkovo 98 rukojemníkov unesených Hamasom 7. októbra 2023. Izrael za to musel prepustiť takmer 1 900 teroristov (vrátane doživotne odsúdených za vraždy) a ďalších zadržaných. https://lnk.sk/bfqmp
Počas prímeria prúdilo do Gazy podľa OSN v priemere 900 kamiónov denne.
Hamas v Rafahu popravil šesť Palestínčanov označených za „kolaborantov“.
Veliteľ izraelskej armády (IDF) na tzv. Západnom brehu (Júdea a Samária) odsúdil útoky židovských extrémistov ako neprípustné.
Február 2025
Plán prezidenta USA Donalda Trumpa pre Gazu vyvolal vlnu kritiky vrátane obvinení EÚ z „etnických čistiek“.
Prepustení rukojemníci opisujú brutálne podmienky, v ktorých ich Hamas v Gaze držal – hladovanie, sedatíva, psychické týranie a väznenie v klietkach.
Skupina europoslancov vyzvala OSN na ukončenie činnosti UNRWA pre podozrenia zo spolupráce s Hamasom pri ukrývaní rukojemníkov.
BBC je kritizovaná za dokument o „obyčajných Palestínčanoch“, ktorý postavila na synovi vysokopostaveného člena Hamasu.
Marec 2025
Po skončení 1. fázy prímeria dal Izrael Hamasu čas na dohodu o prepustení zvyšných 59 rukojemníkov a varoval, že pri rokovaniach „v zlej viere“ sa boje obnovia.
Izrael zastavil vstup dodávok do Gazy s vysvetlením, že Hamas humanitárnu pomoc kradne a používa ju na financovanie teroru, čím bráni tomu, aby sa dostala k civilistom.
V Gaze sa objavili verejné protesty proti Hamasu, na ktoré teroristická organizácia reagovala popravami podozrivých „špiónov“.
Apríl 2025
Egypt predložil návrh prímeria s kľúčovou podmienkou, aby Hamas zložil zbrane. Hamas to odmietol s tým, že „zbrane odporu“ nie sú predmetom rokovania.
Izraelská paľba pri Rafahu zabila 15 humanitárnych pracovníkov. Izrael incident označil za neúmyselný, vyjadrila ľútosť a nariadila interné vyšetrovanie IDF.
USA vyhlásili, že rukojemníci musia byť prepustení a Hamas nemôže mať v Gaze žiadnu úlohu ani prítomnosť.
Na Medzinárodnom súdnom dvore sa začali vypočutia k zákazu činnosti agentúry OSN UNRWA v Gaze. Izraelský minister zahraničných vecí obvinil UNRWA zo spolupráce s Hamasom.
Máj 2025
Rodiny rukojemníkov kritizovali vládu Benjamina Netanjahua za obnovenie vojenských operácií.
V Rafahu sa dvaja teroristi Hamasu vzdali a poskytli IDF informácie o rozsiahlej sieti podzemných tunelov.
Streľba pred židovským múzeom vo Washingtone si vyžiadala dve obete z radov pracovníkov izraelského veľvyslanectva.
Izrael spustil nový mechanizmus distribúcie humanitárnej pomoci v Gaze mimo kontroly Hamasu prostredníctvom americko-izraelskej nadácie Gaza Humanitarian Foundation
Jún 2025
13. júna 2025 Izrael preventívne zaútočil na Irán s cieľom zničiť jeho jadrové zariadenia a v reakcii na dva masívne útoky Iránu na Izrael z apríla a októbra 2024.
Čína aj Rusko vyjadrili „hlboké znepokojenie“ nad izraelskými útokmi na Irán.
22. júna 2025 USA bombardovali iránske jadrové zariadenia, čím sa prakticky skončila 12-dňová vzdušná vojna Izraela nad Iránom.
Denník Washington Post (aj ďalšie médiá) korigoval správy o údajnej streľbe IDF pri distribúcii pomoci v Gaze, keď priznal, že pôvodné tvrdenia neboli overené.
Júl 2025
Izrael zasiahol jediný katolícky kostol Holy Family Church v Gaze. Zahynuli traja civilisti. Premiér Netanjahu následne telefonoval pápežovi a ospravedlnil sa. Pápež vyzval ku okamžitému prímeriu.
Francúzska polícia zatkla páchateľa antisemitského fyzického útoku na rabína v Paríži.
Izrael vojensky zasiahol v južnej Sýrii na obranu drúzskej menšiny, ktorá sa po páde Asadovho režimu stala rterčom masakrov zo strany islamistických milícií nového sýrskeho prezidenta Ahmad al-Šaraa.
August 2025
Izraelská armáda pri operácii v Samárii zatkla veliteľa teroristickej bunky napojenej na brigády al-Aksá, zaistila zbrane a výbušniny.
Hamas zverejnil ďalšie video s izraelským rukojemníkom. Izrael to označil za psychologickú vojnu.
Izrael uskutočnil cielený úder na politické vedenie jemenských Húsíov; zahynul predseda ich vlády a takmer celý kabinet Iránom podporovaných teroristov
Benjamin Netanjahu čelil kritike časti izraelskej verejnosti a opozície za to, že vláda uprednostňuje pokračovanie vojenských operácií pred dohodou o návrate rukojemníkov.
September 2025
Britská vláda uviedla, že izraelské operácie v Gaze nenapĺňajú právnu definíciu genocídy.
Izrael ničil v južnom Libanone raketovú infraštruktúru Hizballáhu v rámci vynucovania jeho odzbrojenia; to vyplýva z Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 z roku 2006, zakazujúcej prítomnosť ozbrojených skupín južne od rieky Litani.
Izrael vykonal cielený útok na vedenie Hamasu v katarskej Dohe – časť je príslušníkov zahynula, no hlavné vedenie útok prežilo
Denník Wall Street Journal uviedol, že po 7. októbri je dvojštátne riešenie vzdialenejšie než kedykoľvek predtým.
Október 2025
10. októbra bola podpísaná prvá časť dohody o prímerí; 13. októbra Hamas prepustil posledných 20 živých rukojemníkov, doteraz však neodovzdal telá všetkých mŕtvych rukojemníkov.
Incidenty zo strany židovských extrémistov na tzv. Západnom brehu oslabujú pozíciu Izraela.
November 2025
Hamas opakovane odovzdal Izraelu telesné pozostatky, ktoré nepatrili žiadnemu izraelskému rukojemníkovi.
Vyšetrovania IDF potvrdili závažné zlyhania ochrany niektorých kibucov 7. októbra, pričom zásadnú úlohu pri obrane zohrali civilisti.
Údaje UNICEF a agentúr OSN po metodickej korekcii dát potvrdili, že v Gaze nebol splnený prah hladomoru.
December 2025
Podľa hodnotenia IPC Gaza nespĺňa kritériá hladomoru
Hamas ukrýval humanitárnu pomoc vrátane detskej výživy
Amnesty International vyše dva roky od 7. októbra 2023 prvýkrát otvorene pomenovala zločiny Hamasu zo 7. októbra.
14. decembra 2025 došlo počas prvého večera sviatku Chanuka na pláži Bondi Beach v Sydney k teroristickému útoku, pri ktorom bolo zavraždených 15 ľudí.
Izrael formálne uznal Somaliland ako nezávislý štát, čo vyvolalo ostrú medzinárodnú kritiku a nútené mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.
„Odzbrojenie Hizballáhu je izraelsko-americký komplot, ktorý nikdy neakceptujeme,“ vyhlásil šéf Hizballáhu Naim Qassem. Termín odzbrojenia je pritom koniec roku 2025.
Časť článku bola pôvodne napísaná pre server Téma 21 tu.
Peter Švec
ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút
Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp:
- https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“
- správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw
Ďakujeme za Váš čas a chuť hľadať pravdu!