Píše Dr. Jürgen Bühler, prezident ICEJ, 13. 3. 2026 https://shortlink.uk/1res5
V knihe proroka Izaiáša nachádzame jedno z najvýraznejších proroctiev celej Biblie. Izaiáš hovorí o prichádzajúcom pohanskom vládcovi menom Kýros, ktorý sa stane kľúčovým nástrojom pri obnove Izraela. Boh ho oslovuje menom dávno pred jeho narodením a určuje ho na naplnenie svojich zámerov s Izraelom a jeho návratom. Naplnenie tohto proroctva trvalo približne 150 rokov – až kým Kýros Veľký nevystúpil na scénu ako najmocnejší vládca starovekej Perzie.
Pozoruhodné je, že Kýros Veľký zostáva dodnes jednou z najsilnejších zjednocujúcich postáv medzi Iráncami, ktorí sa nestotožňujú so súčasným režimom v Teheráne. Jeho hrobka je dodnes miestom, kam prichádzajú ľudia túžiaci po slobode a zmene.
Tento staroperzský kráľ, vládnuci v rokoch 559 – 530 pred Kristom, spojil perzské a médske kráľovstvá do rozsiahlej ríše, ktorá sa tiahla od Grécka, cez Anatóliu a Babylon až hlboko do východných elamských oblastí.
Do dejín vstúpil ako panovník známy neobyčajnou mierou tolerancie a ústretovosti voči menšinám a neperzským národom. Umožnil – a dokonca podporoval – návrat vysídlených národov do ich pôvodných krajín, odkiaľ ich Babylončania odviedli do zajatia. Zároveň financoval obnovu ich náboženských svätýň. Tieto skutočnosti potvrdzujú dva zásadné staroveké pramene: Biblia a tzv. Kýrov valec, objavený v roku 1879 v Babylone. Tento artefakt býva často označovaný za prvú deklaráciu ľudských práv a dnes je vystavený v Britskom múzeu v Londýne.
V historickom vedomí Peržanov predstavuje Kýros zjednocujúci symbol národnej identity, stelesňujúci etnickú a náboženskú toleranciu – hodnoty, ktoré stoja v ostrom kontraste k súčasnému klerikálnemu režimu v Teheráne. Biblia však ukazuje, že tieto vlastnosti neboli len výsledkom jeho osobného charakteru, ale boli do neho vložené samotným Bohom.
Biblické rozprávanie sa osobitne sústreďuje na postavenie židovského národa počas jeho vlády. Kľúčovým momentom je Kýrov výnos, ktorý umožnil Židom návrat do krajiny Izrael a začiatok obnovy jeruzalemského chrámu, zničeného babylonským kráľom Nabuchodonozorom. Kýros tak zohral rozhodujúcu úlohu pri obnove židovského národa po skončení babylonského zajatia. Boh ho na túto úlohu povolal ešte pred jeho narodením – a toto povolanie sa stalo požehnaním aj pre mnohé ďalšie národy v jeho ríši.
Prvá zmienka o mene Kýros sa v Biblii nachádza v Izaiášovi 44,28: „ktorý hovorí o Kýrovi: ‚On je môj pastier…‘“ Tento výrok uzatvára sériu Božích vyhlásení, v ktorých Boh zdôrazňuje svoju identitu ako Stvoriteľa: „Ja som Hospodin… ktorý som učinil všetko, ktorý som sám rozprestrel nebesá, ktorý som rozšíril zem…“ Po týchto vyhláseniach Boh prekvapivo spomína Kýra – čím ukazuje, že nielen stvoril svet, ale aktívne zasahuje aj do dejín a používa konkrétnych ľudí na naplnenie svojich zámerov. Boh povolal jedného z najvýznamnejších vládcov dejín, obdaril ho víťazstvami a bohatstvom (Izaiáš 45,1–3) a usmernil jeho kroky k obnove Izraela.
Tento obraz plne korešponduje s posolstvom knihy proroka Daniela: Boh „mení časy a obdobia, zosadzuje kráľov a ustanovuje kráľov“ (Daniel 2,21). Nový zákon zasa predstavuje Ježiša ako „vládcu kráľov zeme“ (Zjavenie 1,5), „Kráľa kráľov“ (Zjavenie 19,16) a Pána, ktorý „z jedného človeka stvoril všetky národy… a určil im časy a hranice, aby hľadali Boha“ (Skutky 17,26–27). Boh aktívne vstupuje do dejín ľudstva, aby uskutočnil svoj plán vykúpenia. Ako Stvoriteľ neba i zeme zároveň zabezpečuje, že jeho zámery budú naplnené.
Mimoriadne je aj to, že Boh zveril toto poslanie vládcovi, ktorý – podľa všetkého – nepoznal Boha Izraela. Dvakrát zaznieva výrok: „Povolávam ťa, hoci ma nepoznáš“ (Izaiáš 45). Napriek tomu mu Boh udeľuje tituly vyhradené pre Boží ľud. Nazýva ho „môj pastier“, čím vyjadruje jeho úlohu starať sa o Boží ľud. Zveruje mu obnovu Jeruzalema a položenie základov chrámu. A dokonca ho nazýva „môj pomazaný“ – čo znamená, že Boží Duch pôsobil skrze neho, hoci ho osobne nepoznal. Ide o výnimočné povolanie pre pohanského vládcu bez historickej paralely.
Hoci rozsah Kýrovho poslania je jedinečný, dejiny poznajú aj ďalších pohanských lídrov, ktorí stáli pri židovskom národe v rozhodujúcich chvíľach. Jedným z nich bol lord Arthur James Balfour, britský minister zahraničných vecí, ktorý v roku 1917 vydal Balfourovu deklaráciu podporujúcu vznik národného domova pre židovský národ.
Podobnú úlohu však neplnili len štátnici. Aj jednotlivci niesli toto „kýrovské“ povolanie. Príkladom je reverend William Hechler, nemecký duchovný a kaplán britského veľvyslanectva vo Viedni, ktorý pomohol Theodorovi Herzlovi pochopiť prorocký rozmer jeho misie a sprostredkoval mu stretnutia s európskymi panovníkmi.
Na duchovnej úrovni toto povolanie nesú aj mnohí príhovorcovia po celom svete, ktorí sa modlia za obnovu Izraela pred Kráľom kráľov.
Dnes, v kontexte vývoja na Blízkom východe, mnohí vnímajú USA ako najbližšieho spojenca Izraela. Administratíva prezidenta Trumpa podnikla významné kroky – otvorenie veľvyslanectva v Jeruzaleme po prvýkrát od roku 1980 či uznanie Golanských výšin ako súčasti Izraela. Tieto rozhodnutia izraelskí lídri označujú za historické prejavy podpory. Doteraz nasledovalo USA ďalších šesť krajín otvorením svojich veľvyslanectiev v Jeruzaleme.
V súčasnosti Spojené štáty čelia samotnému jadru blízkovýchodného terorizmu – šiítskemu režimu mullahov v Teheráne. Ak bude tento tlak úspešný, región môže získať jedinečnú príležitosť posunúť sa smerom k stabilite, pretože by sa konečne riešila samotná „hlava teroristickej chobotnice“. Mnohí izraelskí politici sa zhodujú, že Donald Trump urobil pre Izrael viac než ktorýkoľvek štátnik v novodobej histórii, a preto ho vnímajú ako „Kýra našich čias“.
Na našich globálnych modlitebných stretnutiach sa modlíme za Irán, aby Boh povolal vodcu podobného Kýrovi – takého, ktorý bude spravodlivo viesť svoj ľud, obnoví stratené slobody a nadviaže pokojné vzťahy so židovským štátom namiesto podpory terorizmu a jadrovej hrozby.
Chcem vás povzbudiť, aby ste sa modlili aj za svoju krajinu – aby Boh povolal lídrov, ktorí budú jasne stáť na strane jeho zámerov s Izraelom. Modlite sa za Cirkev, aby mala skutočných pastierov pre Boží ľud aj pre židovský národ. A napokon, proste Boha, aby vás použil vo vašom vlastnom prostredí na konanie dobra.
Historik Jozef Flávius vysvetľuje, že Kýrovo konanie malo konkrétny impulz. Prorok Daniel, ktorý mal prístup na kráľovský dvor, mu údajne predstavil Izaiášovo proroctvo napísané 150 rokov pred jeho nástupom. To Kýra podnietilo konať. Podobne aj William Hechler predstavil Bibliu Herzlovi a európskym panovníkom, čím výrazne podporil sionistické hnutie.
Modlime sa, aby aj v našich dňoch povstalo mnoho ďalších „Kýrov“ – lídrov, ktorí sa postavia proti vlne antisemitizmu, budú stáť pri Izraeli a budú sa zasadzovať za duchovnú obnovu Božieho ľudu.