Drahí modlitební partneri,
Hebrejský mesiac tamuz je štvrtým mesiacom biblického kalendára. Označuje začiatok dlhého a horúceho leta v Izraeli. Obdobie žatvy sa blíži ku koncu a národ obracia svoju pozornosť k jesenným sviatkom, ktoré ešte len prídu. Historicky sa tamuz stal mesiacom spájaným s duchovnou bdelosťou, pokáním a smútkom nad dôsledkami odvrátenia sa od Boha. Pozýva nás strážiť svoje srdcia, zostať verní Pánovi a stáť na modlitbách za naplnenie Jeho zámerov.
Jednou z hlavných tém tohto mesiaca je duchovné videnie. Apoštol Pavol nám pripomína: „Veď chodíme vierou, a nie videním.“ (2 Korinťanom 5,7) Tamuz túto pravdu podrobuje skúške. Keď sa čakanie predlžuje alebo sa okolnosti zdajú neisté, ľahko dovolíme tomu, čo vidíme, aby prehlušilo to, čo Boh povedal. Dávid sa modlil, aby Hospodin odvrátil jeho oči od márnosti a oživil ho na svojich cestách. Tento mesiac nás pozýva položiť si otázku: Na čo sa pozeráme a ako to formuje našu vieru?
Tamuz je zároveň spojený s varovaním pred modlárstvom. Jediné miesto v Písme, kde sa slovo Tamuz objavuje, je v texte Ezechiela 8,14, kde prorok vidí ženy oplakávajúce babylonské božstvo priamo na nádvorí chrámu. Modlárstvo zapustilo korene na mieste zasvätenom Hospodinovi. V tomto období sa v čítaniach Tóry zároveň pripomína príbeh Baláma a Baláka. Keď Balám nedokázal Izrael priamo prekliať, navrhol inú stratégiu: zviesť ľud k modloslužbe a nemravnosti. Ľud sa odvrátil od Hospodina k cudzím bohom, čím odstránil Božiu ochranu nad sebou, a následne prišiel súd.
Sedemnásty deň mesiaca tamuz nesie v dejinách Izraela hlboký význam. Židovská tradícia hovorí, že práve v tento deň Mojžiš zostúpil z vrchu Sinaj, uvidel zlaté teľa a rozbil kamenné dosky Zákona. Ľud nebol ochotný čakať na Boží čas a hľadal niečo viditeľné, čo by mohol ovládať. O stáročia neskôr boli v ten istý deň prelomené hradby Jeruzalema – najprv Babylončanmi a neskôr Rimanmi. Tým začína obdobie troch týždňov smútku, ktoré vrcholí na Tiša be-Av, deviateho dňa mesiaca av. Prorok Zachariáš však v 8,19 prináša Božie zasľúbenie, že tieto pôsty sa jedného dňa zmenia na obdobia radosti a veselosti.
„Kto neovláda svojho ducha, je ako mesto zbúrané a bez hradieb.“ (Príslovia 25,28) Trhliny v hradbách Jeruzalema nám pripomínajú dôležitosť strážiť to, čo nám Boh zveril. Pán, ktorý dopúšťa pád múrov, je zároveň tým, ktorý ich obnovuje. Mojžiš sa po zlyhaní Izraela nestiahol do úzadia, ale predstúpil pred Boha a prihováral sa za milosrdenstvo – a jeho príhovor priniesol veľký úžitok.
Žalospevy 3,40 nám ukazujú postoj, ktorý je pre toto obdobie charakteristický: „Skúmajme a preverujme svoje cesty a navráťme sa k Hospodinovi.“ A Žalm 139,23 nám dáva modlitbu: „Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje úzkosti.“ Nech pred Neho prichádzame s pokorou, chránime to, čo nám zveril, a verne stojíme na modlitbách za Izrael i za národy.
Požehnanie z Jeruzalema,
Joshua B. Gooding
vedúci modlitebného oddelenia
Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem
P. S.: Pozývame vás tiež pripojiť sa ku každodennému celosvetovému modlitebnému stretnutiu o 16:30 izraelského času – 15:30 slovenského času (SELČ/CEST). 🇮🇱➡️🇸🇰, počas ktorého sa modlíme za izraelský národ. Pripojiť sa môžete na stránke on.icej.org/ICEJGlobalPrayer