Ponaučenia z Purimu pre súčasnú patovú situáciu s Iránom

Autor: David Parsons, senior viceprezident a hovorca ICEJ

Počas sviatku Purim, keď si židovský národ pripomína príbeh záchrany pred zničením v starovekej Perzii, napätie medzi Izraelom a Iránom prerástlo do otvoreného konfliktu. Táto vážna geopolitická situácia naberá symbolický aj aktuálny význam.

Mnohí preto znovu siahajú po knihe Ester a hľadajú v nej odpoveď na otázku, prečo sa napätie s Iránom vyostruje práve teraz. Príbeh Purimu, zapísaný v zvitku Ester, rozpráva o rozhodujúcom víťazstve židovského národa v exile nad jeho nepriateľmi pôsobiacimi v samotnom centre moci starovekej Perzskej ríše. A práve takéto jasné a konečné víťazstvo by si dnes Izrael nad ajatolláhmi nepochybne želal.

Dlhá a zložitá história

Udalosti opísané v knihe Ester predstavujú významný moment v dlhej a spletitej histórii vzťahov medzi Izraelom a krajinou, ktorú dnes poznáme ako Irán. Táto história je mnohovrstevnatá – striedajú sa v nej obdobia blízkeho spojenectva i otvoreného nepriateľstva.

Perzský kráľ Kýros sa zapísal do dejín ako priaznivo naklonený vládca, ktorý dovolil židovským vyhnancom vrátiť sa do Jeruzalema a začať s obnovou chrámu. Na tento účel dokonca prispel aj z vlastných prostriedkov.

Priaznivé vzťahy medzi Izraelom a Iránom existovali aj počas vlády posledného šacha. V tom čase sa kniha Ester čítala počas Purimu dokonca na iránskych verejných školách – ako pripomienka pozitívnych väzieb medzi oboma národmi.

Súčasný duchovný režim však zdôrazňuje výlučne temné kapitoly tejto histórie – obdobia, keď sa perzskí dvorania usilovali o úplné vyhladenie židovského národa. Intrigami a klamstvom presviedčali panovníkov, aby bez plného vedomia podpísali rozsudky smrti nad ľudom, ktorý si inak vážili.

Intrigy nepriateľov

O zložitosti vzťahov medzi Židmi a Peržanmi nesvedčí iba kniha Ester, ale aj kniha Daniel.

Mladý hebrejský vyhnanec Daniel si získal priazeň perzského kráľa Dária. Niektorí dvorní hodnostári ho však zo žiarlivosti podviedli a presadili nariadenie, podľa ktorého sa nikto nesmel tridsať dní modliť k inému bohu než ku kráľovi. Vedeli pritom, že Daniel sa denne modlí k Hospodinovi. Keď Dárius pochopil, že výnos bol namierený práve proti Danielovi, úprimne to oľutoval. No zákon Médov a Peržanov bol nezmeniteľný. Daniel musel byť uvrhnutý do levovej jamy – a predsa zázračne prežil, na veľkú radosť kráľa.

Podobný scenár sa odohráva aj v knihe Ester. Haman, najvyšší úradník na dvore kráľa Ahasvéra a zaprisahaný nepriateľ Židov, oklamal kráľa, aby vydal dekrét o vyhladení celého národa rozptýleného v perzskej ríši. Až neskôr kráľ zistil, že výnos sa týka aj Židov vrátane jeho dôverníka Mordechaja. Aj on svoj podpis hlboko ľutoval – no opäť platil nemenný zákon Médov a Peržanov.

Skrytý vysloboditeľ

Kniha Ester je v Biblii výnimočná tým, že ako jediná výslovne nespomína Božie meno. Boh v nej vystupuje ako skrytý vysloboditeľ, pôsobiaci nenápadne v pozadí udalostí – prostredníctvom mladej ženy menom Ester, ktorá sa sama stáva nástrojom záchrany svojho ľudu.

Vo filmoch a divadelných spracovaniach býva Ester často vykreslená ako rozprávková princezná. Zúčastní sa súťaže krásy o miesto zosadenej kráľovnej Vašti a napokon sa stane manželkou kráľa Ahasvéra. Zrazu stojí v centre pozornosti – krásna a žiarivá. No skrýva tajomstvo svojej židovskej identity a riskuje vlastný život, keď predstúpi pred kráľa, aby prosila o záchranu svojho národa pred Hamanovým sprisahaním.

Ester však nebola iba krásna a odvážna. Vynikala aj múdrosťou a rozhodnosťou. Premyslene pripravila hostinu, na ktorú pozvala kráľa i Hamana, a práve tam odhalila jeho úklady. Spolu s Mordechajom našla spôsob, ako čeliť nezvratnému dekrétu – novým výnosom, ktorý Židom umožnil brániť sa. A napokon požiadala o ešte jeden deň boja, aby nepriatelia boli definitívne porazení. Možno to nezodpovedá obrazu nežnej princeznej, no práve to prinieslo rozhodujúce víťazstvo, ktoré sa oslavuje dodnes.

Skrytá rivalita

Príbeh Purimu zároveň odhaľuje hlbšiu historickú rovinu – dávne nepriateľstvo medzi Izraelom a Amálekom. Haman je označený ako Agagita, teda potomok kráľa Agaga z rodu Amálekitov. Mordechaj je zasa potomkom Kíša z kmeňa Benjamín – rovnako ako kráľ Saul, ktorý podľa biblického rozprávania nedotiahol do konca Boží príkaz zničiť Agaga.

Amálekitovia boli úhlavnými nepriateľmi Izraela už od čias exodu z Egypta. Biblia hovorí, že boj medzi Hospodinom a Amálekom bude trvať „z pokolenia na pokolenie“ (Ex 17,16). Tento konflikt sa prejavil na púšti, v Saulovom boji s Agagom, v Dávidovom zápase s amálekskými nájazdníkmi a napokon aj v zápase medzi Hamanom a Mordechajom.

Kľúče k rozhodujúcemu víťazstvu

Aké ponaučenia si možno z príbehu Purimu vziať pre dnešnú konfrontáciu Izraela a Spojených štátov s Iránom?

Po prvé, situácia je zložitá. Nepriateľom nie je iránsky národ, z ktorého mnohí túžia po normálnych a priateľských vzťahoch s Izraelom. Problémom je represívny duchovný režim, ktorý treba konfrontovať spôsobom, ktorý čo najviac ochráni nevinných civilistov.

Po druhé, iránsky režim už desaťročia otvorene hovorí o zničení Izraela a jeho kroky – od obohacovania uránu na vojenskú úroveň až po vývoj balistických rakiet – tieto hrozby podčiarkujú. Svet by sa nemal nechať ukolísať uisteniami o výlučne mierových zámeroch.

Po tretie, Izraelčania sú vyzvaní dôverovať, že Boh je s nimi a že konečné vyslobodenie nepríde náhodou, ale ako súčasť väčšieho príbehu.

Po štvrté, akákoľvek dohoda uzavretá bez dostatočných záruk môže byť dôvodom na budúcu ľútosť – podobne ako to bolo v prípade perzských kráľov, ktorí podľahli manipulácii.

Napokon, Izrael aj Spojené štáty budú potrebovať odvahu, múdrosť a vytrvalosť podobnú tej, ktorú prejavila Ester. Nesmú sa uspokojiť s polovičným riešením. Ak má prísť skutočne rozhodujúce víťazstvo, môže si vyžiadať „ešte jeden deň navyše“ – dostatok času a odhodlania na to, aby sa hrozba definitívne odstránila.