PREČO KRESŤANIA KAŽDÝ ROK PRICHÁDZAJÚ
DO JERUZALEMA, ABY OSLAVOVALI SVIATOK STÁNKOV?
Vstup Izraelitov do Zasľúbenej zeme, zasvätenie Šalamúnovho I. chrámu, čítanie z Knihy zákona po sedem dní pred celým zhromaždením za Ezdráša a Nehemiáša po návrate z babylonského zajatia teda obnovenie II. chrámu… Tieto a ďalšie kľúčové biblické udalosti na ceste hľadania vzťahu s Bohom boli spojené so slávením Sviatku stánkov alebo Sukotu.
Sviatok stánkov alebo Sukot je jedinečný biblický sviatok, počas ktorého boli pohanské (okolité nežidovské) národy pozvané, aby prišli do Jeruzalema a spolu zo židovským národom hľadali Božiu tvár počas tohto „určeného času”. (Numeri 29, 12-35, 2 Par 6,32-33, Izaiáš 56,7; Matúš 21,13).
Sviatok stánkov je jeden z Bohom určených časov, v ktorom nás pozýva stretnúť sa s Ním a vyhradiť si na Neho vo svojom kalendári tento špeciálny čas. Môžeme toto pozvanie ignorovať alebo naň zareagovať. Otázka pre každého z nás je, či sme ochotní toto pozvanie prijať a tak uvoľniť do svojho života niečo, čo Boh môže urobiť len cez našu poslušnosť. Preto pozývame aj Vás, aby ste si vo svojom kalendári vyhradili tento Bohom určený čas – moed.
Bol to práve tento sviatok, ktorý si vybral Ježiš, aby predniesol známy výrok zaznamenaný v 7.kapitole evanjelia Jána: „37 Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, 38 kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra“.
Hlavný symbol Sukotu sú malé stanové prístrešky, ktoré symbolizujú štyridsať rokov putovania Izraelcov po púšti, kde ich Boh verne zaopatroval. Židovské rodiny majú počas sviatku nariadené pobývať v týchto dočasných “sukách”, stanových príbytkoch, počas ôsmich dní sviatku (3. kniha Mojžišova 23, 33-43) a ako kresťania, zúčastňujúci sa tohto sviatku, odzrkadľujeme charakter našej závislosti na Bohu a jeho zasľúbeniach v tých najťažších časoch.