V prvý augustový týždeň sme absolvovali už siedmy ročník pochodov po stopách Wetzlera a Vrbu. Dnes viac ako inokedy, keď svet už šiesty mesiac čelí dôsledkom ruskej vojenskej agresii na Ukrajine, považujeme za dôležité pokračovať v projekte budovania živého pamätníka, živej komunity, pripomínajúcej si statočnosť a odvahu dvoch slovenských Židov.
Bolo to 7. apríla 1944, keď úspešne ušli z koncentračného tábora Auschwitz pri Osvienčime do Žiliny, aby vydali svedectvo o továrni na smrť v podobe 32-stranovej Správy Wetzlera a Vrbu. O vydarenom reštarte pochodov Vrba-Wetzler Memoriál po dvojročnej COVID-prestávke, sa viac dozviete tu.
Slovami jednej účastníčky:
VrbaWetzlerMemorial nie je iba pochod. Je to cesta, pre niektorých aj životná. Kým v bežnom živote, ak máte šťastie, stretnete skvelých ľudí, tak na pochode ich stretnete aj bez šťastia. Prevedú vás kopcami aj rovinami, podelia sa s vami o všetko čo majú a mnoho z toho si môžete vziať aj domov. Pre mňa je šťastím komunita nás, pochoďákov. Som vďačná za úžasné priateľstvá, z ktorých čerpám celý rok. Pridať sa, znamená získať niečo nezaplatiteľné. Navyše mimoriadne rýchlo. Pochopíte to už vo Zwardoni.
Milena Verešová