Hamas musí byť porazený. Hamas, nie Palestínčania. Stane sa tak v záujme mieru.
Tento článok bol pôvodne publikovaný v Denníku N. Zverejňujeme ho so súhlasom autora.
Autor: Fedor Gál | Zdroj: Denník N – link
Roky rokúce žijú občania Palestíny pod kuratelou teroristickej organizácie Hamas. Nevedia, čo sú slobodné voľby, čo je demokracia. Presnejšie: nemajú zažitú a nažitú skúsenosť niekoľkých generácií. Hamas nemá v programe pokojné spolužitie s Izraelčanmi, ale ich genocídu, konečné riešenie „od rieky k moru“. Opakujem: je to teroristická organizácia.
Teroristický útok na územie štátu Izrael 7. októbra 2023 nebol prvý, ale svojou brutalitou šokoval. Vraždenie nevinných civilistov vrátane starých ľudí, znásilňovanie žien, podrezávanie detí, streľba do účastníkov hudobného festivalu, unášanie rukojemníkov ako „obchodného artikla“ kvôli následnému vydieraniu boli dlhodobo pripravované. Bola to stratégia.
Podobne boli dlhodobo budované aj vojenské základne, zbrojnice a tunely smerujúce na územie Izraela v priestoroch škôl, nemocníc, v civilných objektoch. S civilnými obeťami sa počítalo s cieľom následnej protiizraelskej propagandy. Tento zámer dosiahli. Všíma si dnes niekto, že väčšina informácií o situácii v Gaze je zo zdrojov Hamasu? Koľkí vedia, že humanitárna pomoc občanom Gazy pod „patronátom“ OSN je cestou k nim rozkrádaná a obchoduje sa s ňou?
Veľmi si prajem slobodnú Palestínu. Veľmi si prajem demokratickú Palestínu. Veľmi si prajem demokratický štát občanov Palestíny. Ako ten, kto prežil holokaust a mnohé roky v neslobodnom komunistickom režime, si však súčasne viem predstaviť, že to je úloha zhruba pre dve generácie. Dve generácie! Dve generácie normálneho spolužitia bez mocenských geopolitických záujmov (Irán, Rusko a podobne) za chrbtom.
Áno, prajem si na Blízkom východe mier, nie prímerie, ktoré bude iba prestávkou medzi vojnami. Bude to aj mier pre ľudí, ktorí práve nežijú na Blízkom východe, ale chápu, že nejde o lokálny konflikt. Podobne ako na Ukrajine, ktorá čelí agresii teroristického ruského štátu, ide o konflikt globálny a súčasne civilizačný.
Každé mŕtve dieťa, jeho zavraždená alebo znásilnená matka, všetci starí rodičia týchto detí a vnúčat ukazujú prstom na nás, ktorí sme tomu nezabránili v mene nejakej perverznej ideológie, náboženského fanatizmu, predsudkov, účelovej propagandy, zvrátených potkaniarov a ich nadháňačov.
Nazad na zem a do reality: áno, existujú vojny obranné a vojny útočné. Právo na obranu je svätá povinnosť napadnutého. A áno, vojny sa vyhrávajú porážkou nepriateľa. Porážkou – nie vytlačením z vlastného územia. Hamas musí byť porazený! Hamas, nie Palestínčania. Stane sa tak v záujme mieru.
Kolaborácia alebo nebodaj oslava agresora je zvrhlosť bez ohľadu na ich náboženskú vieru, politickú ideológiu, národnú príslušnosť, etnicitu…
Mimochodom som si pri písaní spomenul na knihu Svetlany Alexijevič Vojna nemá ženskú tvár. No, nemá! Z médií sa nám však deň čo deň prihovárajú „obchodníci so smrťou“. Majú konkrétne tváre, svoje politiky „na všetky svetové strany“, svoje „národné záujmy“… svoje kšefty. Pacifistické reči ich nezastavia. Rozumejú iba sile.
Opakujem: som za slobodnú Palestínu! Som za slobodnú Ukrajinu! Možnosti, ktoré mám, sú však limitované mojou pozíciou a rolou. Chválim, a budem chváliť, vzdor a rebéliu v mene života všade, kam dosiahnem dnes a denne. Chcem tým povedať, že vzývam nádej. Spočíva v zápase. Spočíva v metafore, symbolizovanej ikonickou knihou Viktora Emanuela Frankla s názvom Napriek všetkému povedať životu áno.
Autor: Fedor Gál