Hlasovanie Národnej rady SR z 1. februára 2023 o novele Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktoré inicioval poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek, vzbudilo oprávnené sklamanie. Viac ako dišputa o tom, prečo legislatíva neprešla, ostáva smutným faktom, že Slovensko stále zostáva miestom, kde si mená predstaviteľov ľudáckeho režimu naďalej pripomíname vo verejnom priestore. Proti tomu v slovenskej pobočke Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ Slovensko) vždy protestujeme.
Zazneli zdôvodnenia o tom, že legislatíva nebola dobrá a spôsobila by chaos. Nie je nám však známa snaha vylepšiť predložený návrh, alebo prísť s lepším návrhom. Iniciatíva neprešla už v prvom čítaní. Ak by hlasovanie mnohých poslancov proti, či zdržanie sa hlasovania, mohlo byť motivované aj ideologickou predpojatosťou voči predkladateľovi, treba zdôrazniť, že dôležitejšie je, čo je povedané, nie to, kto to povedal.
Úplne najhoršou verziou by bolo, keby zákonodarci so súčasným stavom súhlasili.
Ak by bola motívom niektorých zákonodárcov obava, že si svojím jednoznačne odmietavým postojom k tomuto stavu, keď Jozef Tiso a predstavitelia jeho ľudáckeho režimu, “majú svoje” ulice či pamätné tabule, rozhnevajú pred voľbami voličov z okruhu ĽSNS, Republika a podobne, tak takýto politický kalkul by si obete holokaustu a ich potomkovia rozhodne nezaslúžili! Oni medzi nami nie sú aj kvôli mlčaniu či taktizovaniu našich predkov.
Pre nás, kresťanov z rôznych denominácií združených v ICEJ, je práve principiálny postoj aj konzervatívnych politikov v tejto otázke kľúčový a neobchodovateľný.
Veď k tomu ani nie je potrebný žiadny extra hlboký historický výskum, aby sme vedeli, že prvú vlnu deportácií od 25. marca 1942 do vypuknutia SNP v auguste 1944, na Slovensku realizovali slovenskí gardisti. Nebola to žiadna cudzia armáda. Preto minimálne politická zodpovednosť vtedajšieho prezidenta Jozefa Tisa je nevyvrátiteľná. Nehovoriac o vojnových zločinoch, za ktoré bol odsúdený. Jeho meno, či meno iných vrcholových predstaviteľov vtedajšieho režimu, nemôže byť vzorom pre dnešok, ani v podobe pomenovania ulíc.
Postoj židovskej komunity na Slovensku, ktorá k tomu zaujala veľmi kritické stanovisko, je nielen pochopiteľný, ale treba povedať, že nás veriacich kresťanov aj zahanbuje. Vzhľadom na historickú spoluzodpovednosť sme mali byť naopak prví v nespokojnosti so súčasným stavom.
V ICEJ sme presvedčení, že pripomínanie pamiatky obetí holokaustu, a jednoznačné odsúdenie rôznych metastáz holokaustu v dnešnej dobe, je viac vecou väčšinovej spoločnosti – a možno zvlášť kresťanov, než Židov, ktorí sú jeho obeťami.
Nevieme, či existuje niečo ako opravný termín v tejto téme, ale o zmenu sa rozhodne treba opäť pokúsiť.
Foto: MediaPortál NRSR