Význam sviatku Rosh Hashanah

Od: Dr. Mojmir Kallus, ICEJ viceprezident pre medzinárodné vzťahy

Dnes sa pozrieme na význam židovského sviatku Rosh HaShana alebo židovského Nového roku. Kde sa o ňom hovorí v Biblii? Aký je jeho duchovný zmysel? A aké poučenie si z neho môžeme vziať my, kresťania?

Najprv – Rosh HaShana je osobitný prípad sviatku, opakujúceho sa každý mesiac, a nazývaného Rosh Chodesh alebo začiatok nového lunárneho mesiaca. V knihe Gn 1:14, Boh hovorí: “Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci; a buďte na znamenie (otot) pre obdobia (moadim), dni a roky.“ Jedno z týchto svetiel je mesiac, a práve ten určuje najdôležitejšie židovské sviatky. Nazývame ich preto „pohyblivé sviatky“, keďže podľa nášho slnečného kalendára pripadajú každý rok na iný dátum. 

Mesiac neslúži iba ako znamenie (ot), ale tiež ako moed – hebrejské slovo, ktoré sa dá najlepšie preložiť ako „stanovený čas“. Je to čas, v ktorom Boh sám rozhodol o stretnutí s ľudstvom. A aké neobyčajné stretnutia to sú: len pomyslite – Exodus z Egypta, odovzdanie Tóry Mojžišovi na vrchu Sinaj, a Ježišova smrť na kríži: všetky tieto kľúčové udalosti sa odohrali v čase presne stanovenom Bohom.

Význam každého Rosh Chodesh je predovšetkým určiť začiatok mesiaca, keď sa objaví nový mesiac, nov. Bez toho by sme nemohli určiť dátum splnu, kedy sa začína Pascha a Sviatok stánkov. 

Rosh Chodesh je každý mesiac časom priblíženia sa k Bohu, časom trúbenia na roh, časom radosti a veselosti. Písmo v knihe Nm 10:10 hovorí, že má byť pripomienkou (zikaron). Znamená to pamätať na minulosť, a tak si vziať ponaučenie pre prítomnosť. Na Rosh HaShana je táto téma ešte výraznejšia: tento deň sa nazýva aj Yom HaZikaron, Deň spomienky, biblický Deň trúbenia, alebo ešte presnejšie Deň trúbenia na šofar (Yom Teruah).

Je to oslava so zmiešanými pocitmi: radosť zo sviatku nového mesiaca, jedenie a pitie, zmiešané s trúbením na šofar. Trúbenie na šofar dodáva radostnej oslave vážnejší tón. Pán je vnímaný ako Sudca, a knihy života sa otvárajú. V prípade Rosh HaShana, začiatok židovského mesiaca Tishri označuje aj začiatok desiatich „Dní bázne“ (yamim noraim), ktoré vedú k sviatku Yom Kippur. Pána oslavujeme ako Stvoriteľa sveta, a zároveň prosíme o odpustenie a snažíme sa vziať si ponaučenie z minulosti. A potom, počas splnu, na 15-ty deň mesiaca Tishri, sa začína najradostnejší zo všetkých židovských sviatkov – Succot alebo Sviatok stánkov. 

Ako je teda možné, že práve tento mesiac je nabitý duchovne významnými moadim, časom stretnutia? Naozaj tento mesiac označuje začiatok nového roka alebo nie? Rosh Chodesh v mesiaci Tishri sa chápe ako začiatok nového roka, Rosh HaShana, ale zároveň sa Tishri nazýva siedmim mesiacom. Ako tomu máme rozumieť?

Aby sme pochopili, prečo je Tishri ponímaný ako začiatok roka, musíme si predstaviť poľnohospodársky cyklus v starovekom Izraeli. Každý sviatok má dva prvky, duchovný a poľnohospodársky: Pascha označuje oslobodenie z otroctva Egypta prostredníctvom krvi baránka, ale zároveň prvú úrodu jačmeňa; Shavuot (Sviatok týždňov alebo Turíce) pripomína darovanie Tóry, a tiež prvú žatvu. A počas Sviatku stánkov si Židia pripomínajú, ako putovali na púšti, a zároveň oslavujú poslednú žatvu, zber všetkého, čo narástlo a dozrelo počas dlhých letných mesiacov. 

Podľa poľnohospodárskeho kalendára teda biblický rok naozaj začína v mesiaci Tishri, pretože to je mesiac, keď prichádza zimné obdobie dažďov. Je to obdobie, v ktorom sa rozhoduje o osude celého regiónu po zvyšok roka. Ak neprídu skoré dažde, národ sa bude musieť vysporiadať so suchom. V staroveku to mohlo znamenať i vojny, keďže sa národ trápil s obmedzenými zdrojmi. A nielen v staroveku: suchá sa vyskytujú aj v našom čase technológií. Nad klímou kontrolu nemáme. 

Toto všetko podčiarkuje našu úplnú závislosť na Bohu a Jeho neobmedzenej moci. Nemáme kontrolu nad budúcnosťou, ale Boh áno. Výzva k pokániu, k navráteniu sa k Bohu celým našim srdcom, je teda na mieste. 

Táto výzva je posolstvom mesiaca Tishri a jesenných sviatkov. Biblia nariaďuje osobitný mesiac v stanovenom čase, pred nástupom nového poľnohospodárskeho roka. Týmto nás znovu uisťuje vo viere, že Pán je jedinou silou určujúcou osud prichádzajúceho obdobia. Neobraciame sa k prírode, neuctievame si Matku Zem, a tiež nedovolíme vnímaným zmenám klímy, aby nás kontrolovali. Našu dôveru staviame na Bohu, ktorý jediný rozhoduje, ako sa bude obdobie dažďov vyvíjať. 

Moderné technológie istým spôsobom zmenšili našu závislosť od skorých zimných dažďov, ale ako viete, tejto téme je v Izraeli stále venovaná veľká pozornosť. Hladina vody Galilejského mora slúži ako symbolický ukazovateľ stavu obdobia dažďov, a často je v médiach prezentovaná ako dôležitá správa. Toto posolstvo sa v Izraeli nedá prehliadnuť. 

Čiže, v mesiaci Tishri sa začíname modliť za obdobie dažďov, a preto si čoraz silnejšie uvedomujeme našu závislosť na Bohu. Vystupuje ako Sudca, a táto myšlienka udáva tón celému mesiacu, ktorý je najintenzívnejším mesiacom v židovskom kalendári. Ide o život alebo smrť. Idea závislosti na Bohu a dôvery v Neho preniká cez celé obdobie sviatkov: hlavným posolstvom sviatku Succot (Sviatok stánkov) je pripomínať si, ako Boh ochraňoval Izraelitov na ich ceste z Egypta. Počas Sviatku stánkov sa ľuďom odporúča vyjsť von zo svojich pohodlných obydlí a dôverovať Bohu viac ako ľudskej ochrane. Nemôžeme sa spoliehať na náš majetok, naše peniaze, dokonca ani na našu šikovnosť či zdravie. Závisíme úplne na Bohu.  

Hlučné trúbenie na šofar

Vráťme sa teraz k sviatku nazývanému Rosh HaShana a pozrime sa na to, čo sa môžeme naučiť z Písma. Predovšetkým, Biblia ho prekvapujúco nenazýva NOVÝ ROK, ale iba prvý deň SIEDMEHO mesiaca. Jediným prikázaním pre tento deň je zdržiavať sa práce a trúbiť na roh. 

Charakteristickú pasáž nájdeme v Nm 29:1-2:  „Aj v prvý deň siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie; vtedy nebudete konať nijakú služobnú prácu. To je pre vás deň hlučného trúbenia (Yom Teruah). Na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána prinesiete jedného býčka, jedného barana, sedem jednoročných bezchybných baránkov.“

Ďalšiu pasáž nájdeme v knihe Lv 23:23-25:  Pán hovoril Mojžišovi:„Povedz Izraelitom: Prvý deň siedmeho mesiaca bude pre vás dňom odpočinku, pamätným dňom s trúbením (Zichron Teruah) a so svätým zhromaždením. Vtedy nesmiete vykonávať nijakú služobnú prácu a budete Pánovi obetovať zápalnú žertvu.“ 

Hlavným príkazom je teda trúbenie na roh alebo šofar (slovo teruah popisuje zvuk šofaru). Pamätáme si, že trúbenie na šofar sprevádza začiatok každého nového mesiaca, a prvok spomienky (zikaron) je tiež prítomný v každom mesiaci. V siedmom mesiaci je však všetko intenzívnejšie. Zvuk šofaru slúži ako volanie k prebudeniu.  

Stredoveký židovský učenec Maimonides, alebo Rambam, vo svojich Zákonoch pokánia 3:4, píše: “Napriek tomu, že trúbenie na šofar na sviatok Rosh Hashana je zákonným ustanovením bez sprevádzajúceho významu (chok), je v ňom prítomný aj náznak (remez), ktorý akoby hovoril, „prebuďte sa, spiaci, zo svojho spánku, a tí, ktorí odpočívate, zo svojich driemot, skúmajte svoje skutky a úprimne sa navráťte k Bohu, a pamätajte na svojho Stvoriteľa.“

Zaujímavú paralelu môžeme nájsť aj v Novom zákone. Pavol, píšuci Efezanom, používa veľmi podobné nabádanie: “Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych, a bude ti svietiť Kristus.“ Pre pochopenie kontextu si prečítajme celý paragraf: 

„Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte, lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť. Ale všetko, čo sa odhalí, svetlo vynesie najavo, a všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“  (Ef 5:8-14)

Vidíme teda, že spoločným prvkom je pokánie. A je to zvuk šofaru, ktorý hovorí: Prebuď sa zo spánku, odožeň temnotu a kráčaj vo svetle. 

Skutočne, svetlo je dôležitou témou v tomto období. Podľa židovskej tradície nové svetlo vstúpilo do sveta na sviatok Rosh HaShana. Je to deň, v ktorom sa môžeme zamyslieť nad tým, kto sme, kam ideme, a ako veľmi žijeme naše životy v súlade s Božou vôľou. 

V tomto kontexte veta, ktorú často počujeme v chválach, nadobúda hlbší význam:

„Blažený ľud, ktorý vie jasať! Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;“ (Ž 89:15)

V hebrejčine žalm presne hovorí, “blažený ľud, ktorý pozná zvuk teruah”, alebo zvuk šofaru. Inými slovami, načúvanie hlasu k pokániu je požehnaním. To sú ľudia, ktorí kráčajú vo svetle Jeho tváre. To je presne to, čo hovorí Ján, v 1 Jn 1:5-8:

„Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu. Ale ak chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.“ 

Zvuk teruah je volaním k prebudeniu, pozýva nás opustiť temnotu a kráčať v Jeho svetle. Kedysi sme boli vo tme, ale teraz sme vo svetle a máme kráčať ako deti svetla. Využime túto príležitosť a prosme Boha, aby nám ukázal tie miesta nášho života, ktoré sú stále vo tme a potrebujú pokánie. Pokánie sa v hebrejčine nazýva t’shuva, a znamená doslova “vrátiť sa, prísť naspäť”. Zmeňme smer svojich krokov, otočme sa.

Židovskí myslitelia hovoria, že mnohé zákony týkajúce sa trúbenia na šofar sú odvodené zo zákonov jubilejného roka. Tento je založený na texte z Lv 25:8-9:

„Počítaj aj sedem ročných týždňov, sedemkrát sedem rokov, takže čas siedmich ročných týždňov bude činiť štyridsaťdeväť rokov. Potom na desiaty deň v siedmom mesiaci budete trúbiť na zvučnom rohu; v Deň zmierenia budú zaznievať trúby po celej krajine.“

Na 50-ty rok sa všetka pôda vrátila rodine, ktorá ju pôvodne zdedila, a otroci boli prepustení na slovodu. Vidíme teda, že trúbenie na šofar je spojené s trúbením na jubilejný rok, ktorý znamenal slobodu. 

Aké je spojenie medzi pokáním a jubileom, znovu získaním slobody? Keď konáme pokánie, sila hriechu je zlomená a získavame pravú slobodu. 

Ježiš v Jn 8:32 hovorí, “Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.”

Tento koncept je veľmi židovský. Celé dejiny židovského národa môžu byť vnímané ako snaha o získanie slobody. Boh ich oslobodil z otroctva v Egypte a priviedol ich na vrch Sinaj, kde im daroval svoje Slovo, ktoré má moc oslobodzovať. A nakoniec sa Slovo stalo telom, a prebývalo medzi nami. Ježiš urobil to, čo sme my nikdy nemohli vlastnými silami vykonať. Teraz môžeme zažiť Jeho oslobodzujúcu silu. „Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“ (Jn 8:36)

Ježiš odkazoval na jubileum, keď predstavil svoje verejné účinkovanie v synagóge v Nazarete, kde citoval Izaiáša:  

„Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ (Lk 4:18-21)

Keď teda budeš počuť šofar, pamätaj, že Ťa volá k slobode v Ježišovi. 

Prorocký pohľad

Zvuk šofaru je tiež spojený s Božím súdom, ktorý nastane v posledných dňoch, a rovnako s obnovením a opätovným zhromaždením Izraela. 

Zach 9:9,14 hovorí: “Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj Kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice… Pán sa zjaví nad nimi, jeho šíp vypáli sťa blesk, Pán, Jahve, zatrúbi na trúbu, kráčať bude v južnej víchrici.”

Trúbenie na šofar je jasne spojené so spásou Izraela a príchodom ich Kráľa. 

Iz 27:12-13 dodáva: „V ten deň bude Pán vyklepávať klasy od Eufratu až po Egyptský potok a vy, synovia Izraela, budete pozbieraní jeden po druhom. V ten deň zazvučí veľká trúba i prídu, čo boli stratení v asýrskej krajine a rozptýlení v krajine egyptskej, a klaňať sa budú Pánovi na svätom vrchu v Jeruzaleme.“

Táto pasáž je nápadne podobná vízii, ktorú mnohí z nás poznajú z Iz 19. Zjavenie vrcholí vo veršoch 23 až 25: „V ten deň bude cesta z Egypta do Asýrska a budú chodiť Asýri do Egypta a Egypťania do Asýrska a Egypt s Asýrskom bude slúžiť. V ten deň bude Izrael tretím pri Egypte a Asýrsku; požehnaním uprostred zeme, ktorým požehná Pán zástupov slovami: „Požehnaný môj ľud Egypt a dielo mojich rúk Asýrsko a moje dedičstvo Izrael.“

Tu, v kapitole Iz 27, nachádzame potvrdenie: Prídu z Asýrska a z Egypta a budú sa klaňať Pánovi v Jeruzaleme. (Je zaujímavé, že niektoré preklady chápu tých, ktorí prídu z Asýrska a Egypta ako Židov, ktorí odtiaľ boli vyhostení; môžeme ich však chápať aj ako ľudí tých národov, ktoré zanikli, alebo boli vykázaní, vyhnaní zo spoločnosti.) Tieto dva regióny sa opäť osobitne spomínajú s prísľubom spásy uprostred súdu. A stane sa to v čase opätovného zhromaždenia detí Izraela. Obnova Izraela, súd nad národmi, a príchod Kráľa sú prepojené. A bude počuť zvuk šofaru. 

Ozven trúbenia je počuť v Novom zákone: 

1 Sol 4:16-18 nám hovorí: Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice (teruah) sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom. Preto sa potešujte navzájom týmito slovami!“

Zjv 11:15 dodáva: „Zatrúbil siedmy anjel. A v nebi zazneli mohutné hlasy a volali: „Kráľovstvo tohto sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného a bude kraľovať na veky vekov!“ 

Keď budeme trúbiť na šofar v tieto dni, robme to s úmyslom, ako prorocké znamenie vecí, ktoré prídu. 

Čas radosti zo spásy

Nakoniec by som chcel spomenúť ďalší aspekt sviatku Rosh HaShana. Vo svetle toho, čo už bolo povedané, sa zdá, že v daný deň zavládne pochmúrna atmosféra a myšlienky na súd. V skutočnosti sú však židovské slávenia skôr radostné.  Prečo? Je to vyjadrenie viery. 

Talmud v traktáte Rosh HaShana vysvetľuje, že zvyčajne, ak sa máme dostaviť k súdu, prežívame úzkosť, keďže nevieme odhadnúť výsledok. S Izraelom je to však inak: oblečieme sa do bieleho, jeme a pijeme, a sme radostní, pretože vieme, že Boh robí zázraky. Na jednej strane je strašné byť súdený Bohom – na druhej strane vieme, že On je milosrdný. Preto sa môžeme radovať aj uprostred súdu. 

To nám pripomína Ježišove slová v Lk 21:28: “Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.”

Máme uistenie o dni súdu. Ježiš v Jn 5:22-24 hovorí: “A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života.

Prijmime teda deň trúbenia s istotou a radosťou, pretože to je znamením, že Mu dôverujeme. V Biblii tiež nachádzame precedens. V časoch Nehemiáša sa ľudia zhromaždili na sviatok Rosh HaShana, aby počúvali Božie slovo. Čítajte, ako reagovali, keď počuli volanie po pokání, a ako im Nehemiáš odpovedal. Neh 8:1-3, 9-10 zaznamenáva:

„Všetok ľud sa zišiel ako jeden muž oproti Vodnej bráne. Znalcovi Písma, Ezdrášovi, rozkázali priniesť knihu Mojžišovho zákona, ktorý Pán ustanovil pre Izraelitov. Kňaz Ezdráš teda v prvý deň siedmeho mesiaca priniesol zákon pred zhromaždenie mužov, žien a všetkých, ktorí boli schopní chápať, čo sa počúvalo. Čítali z neho na námestí oproti Vodnej bráne od samého rána do poludnia pred mužmi a ženami a všetkými, čo boli schopní chápať.

Vtedy Nehemiáš, to jest kráľov námestník, Ezdráš, kňaz a zákonník, a leviti, čo vyučovali ľud, povedali celému spoločenstvu: „Tento deň je zasvätený Pánovi, vášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte!“ Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona. Potom im povedal: „Choďte, zajedzte si niečo mastného a vypite si sladkého, no niečo z toho pošlite aj tomu, kto si nenachystal! Lebo tento deň je zasvätený nášmu Pánovi. A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila!“

Som si istý, že túto vetu ste už počuli: „Radosť v Pánovi je vaša sila!“ Prečo? Lebo pramení z pokánia. Blažený ľud, ktorý pozná zvuk teruah. Kráčajme vo svetle, prijmime slobodu, ktorú nám Ježiš vykúpil, a zostávajme v Ňom v dôvere a radosti.

Zdroj: icej.org

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *