Už 40 rokov Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo usporiadava izraelské stretnutia po celom svete. Bežnou praxou v cirkvách po celom svete je, že na konci stretnutia sa uskutočňuje špeciálna zbierka, ktorej účelom je požehnanie Izraela. Som vždy vďačný, keď sa to deje. Ale pri čítaní Pavlovej epištoly Korintským sa zamýšľam, či by apoštol Pavol celým srdcom podporil tento zvyk.
Zboru v Korinte dáva Pavol tieto presné inštrukcie: „Ohľadom sbierky pre svätých, ako som nariadil galatským sborom, tak aj vy urobte. V každý prvý deň týždňa nech jeden každý z vás uloží u seba odkladajúc podľa toho, ako sa komu darí, aby sa nerobily sbierky, vtedy keď prijdem. A keď prijdem, ktorých uznáte v listoch za hodných a spôsobných, tých potom pošlem, aby zaniesli vašu milosť do Jeruzalema.“ (1 Korintským 16,1–3)
Takže vidíme, že Pavol – apoštol pohanov, dáva zborom inštrukcie, aby každý týždeň odložili časť pravidelnej zbierky, aby bola pripravená pre Pavla, keď príde do zboru. Toto zabezpečí štedrý dar, ktorý bude poslaný svätým v Jeruzaleme. Táto pravidelná prax „odložiť niečo bokom pre Jeruzalem,“ je dnes pravdepodobne jedným z najviac ignorovaných zvykov, ktoré môžeme nájsť v Novej Zmluve. Hlavnou otázkou je, samozrejme, či je tento jasne definovaný príkaz určený len pre zbor v Korinte, alebo sa má aplikovať aj v iných zboroch, ako aj v tých našich súčasných?
Príkaz pre širšiu cirkev
Toto ‚nariadenie,‘ ktoré Pavol odovzdal zboru v Korinte, nebolo len pre nich, ale výslovne tu hovorí, že tak „som nariadil galatským sborom.“ A nebolo to len pre Korintských a Galatských, ale z Písma vieme, že pravidelné dávanie Jeruzalemu bolo súčasťou ‘systematickej teológie,’ ktorú Pavol vyučoval v každom zbore, ktorý ustanovil. Zbory v Macedónsku (v severnom Grécku) museli byť tiež vyučované tomuto princípu, pretože Pavol ich niekoľkokrát pochválil konkrétne za ich príkladnú štedrosť v dávaní svätým v Jeruzaleme (2 Korintským 8,1-7; 9,1-5; Rímskym 15,25-28).
To znamená, že zbory v Galácii (t.j. v Malej Ázii), Macedónsku (Grécku) a dokonca aj v Ríme, boli na osobnej úrovni alebo písomne listami vyučované tomuto princípu pravidelného podporovania Jeruzalema. Takže každý jeden zbor, ktorý Pavol ustanovil, bol vyučovaný a bolo mu nariadené pravidelne žehnať Jeruzalemu a Židom. Avšak, zdá sa, že toto je v dnešnej cirkvi jedna z najviac ignorovaných tradícií.
Apoštolské korene
Dôvodov, pre ktoré to Pavol robil, je niekoľko. Po prvé, je to spätne datované k historickému zhromaždeniu apoštolov v Jeruzaleme, ktoré je zaznamenané v 15. kapitole knihy Skutkov. Tam vidíme, že cirkev uznala a plne sa stotožnila s Božou prácou medzi ne-Židmi. Apoštoli vyslali Pavla k dielu, do ktorého ho povolal Pán medzi pohanmi. Ale z Pavlovho listu Galatským sa môžeme naučiť, že získavanie podpory pre Jeruzalem bolo dôležitou súčasťou apoštolského poverenia pre pohanov. „…apoštoli chceli, len vraj aby sme pamätali na chudobných, čo som sa tiež práve usiloval robiť.“ (Galatským 2,10) Väčšina komentátorov súhlasí, že aj Pavol aj apoštoli tu hovorili o chudobných v Jeruzaleme. Preto sa Pavol usilovne snažil podporovať Jeruzalem, čo bolo vyjadrením príkazu Jakuba, Kéfaša (Petra) a Jána, ktorí boli považovaní za piliere v ranej cirkvi (Galatským 2,9).
Ďalší dôvod, pre ktorý sa Pavol horlivo snažil podporovať Jeruzalem, je datovaný ešte do skoršej doby. Zdá sa, že pravidelná podpora Jeruzalema je časťou DNA jeho materského zboru v Antiochii, odkiaľ Pavol začal svoju misijnú prácu. Tam v Antiochii cirkev reagovala na prorocké volanie o „veľkom hlade po celej zemi“ (Skutky 11,27-30). Jediné miesto, kde sa antiochijský zbor rozhodol pomáhať, bola oblasť Judska. Vyslancami, ktorých starší poslali odovzdať dar, boli Barnabáš a mladý obrátený učeník menom Pavol. To znamená, že jeho návyk podporovať Jeruzalem a Judeu sa datuje späť k jeho prvému domácemu zboru v Antiochii.
Pohania sú dlžníkmi Židov
Ale je tu ešte posledný, hlbší teologický dôvod, prečo Pavol cítil, že je absolútne nevyhnutné, aby pohanské cirkvi podporovali Židov v Jeruzaleme. Pavol o tom písal zboru v Ríme. „Lebo Macedonii a Achaji sa videlo za dobré z účastnosti urobiť nejakú sbierku pre chudobných zo svätých, ktorí sú v Jeruzaleme. Lebo sa im to videlo za dobré, a sú ich dlžníkmi. Lebo ak dostali pohania účasť na ich duchovných majetkoch, podlžni sú im tiež sväte poslúžiť telesnými.“ (Rímskym 15,26–27)
Tu robí Pavol odvážne prehlásenie: zbory v Macedónsku rozpoznali, že sú dlžníkmi Židov. Niečo dlžili Jeruzalemu. Ale Pavol tu nehovorí o nejakej finančnej pôžičke materského zboru v Jeruzaleme, ktorú možno dali zakladateľom zborov v Macedónsku na ich vlastné stavebné projekty. Nie, Pavol hovorí o duchovnom dlhu. Macedónci si uvedomili, že sú duchovnými dlžníkmi Jeruzalemu. Uznali, že prijali slovo Boha, Mesiáša, zmluvy a ešte oveľa viac od židovského ľudu (Rímskym 3,1; 9,4-5). Preto bolo veľmi vhodné, vrátiť im toto duchovné požehnanie materiálnymi darmi.
Toto bolo tým hlavným motorom, ktorý poháňal Pavlovu horlivosť získavať podporu pre Jeruzalem všade, kde prišiel. Pohania boli dlžníkmi Židov. A preto, keďže dostali tak veľa duchovného bohatstva od nich, tou správnou vecou, ktorú mali robiť, bolo vrátiť to požehnanie Jeruzalemu. Takže vidíme, že Pavol mal viac dobrých dôvodov k tomu, aby motivoval všetky zbory, ktoré založil medzi pohanmi, aby im na oplátku žehnali.
Niekoľko praktických rád
Pavol bol v prístupe k týmto pohanským zborom veľmi praktický. Dal praktické rady starším v Korinte, aby táto služba bola nepretržitá a postupná. „Nech si jeden každý z vás uloží u seba“ a robí tak každý týždeň (1 Korintským 16,2). Prirodzene Pavol nemal záujem, aby táto služba zbory neúmerne preťažila. Uprednostňoval radšej malé kroky počas dlhšej doby, pred krátkym, prehnaným entuziazmom. Vedel aj to, že malé sumy počas dlhšieho obdobia môžu spolu dosiahnuť viac, ako jedna zbierka počas jeho návštevy. Ale tento spôsob vypôsobil ešte aj niečo ďalšie: bez ohľadu na aktuálny dôraz roka, mesiaca alebo týždňa a bez ohľadu na aktuálne prebiehajúce aktivity cirkvi, pomáhalo im to stále mať na pamäti Židov a byť im vďační, aj keď to nebolo hlavným zameraním.
Princíp „nech si každý z vás odloží bokom“ sa môže použiť aj v iných oblastiach. Nebolo by vhodné, odložiť bokom nejakú časť zo všetkého, čo robíme v Bohu? Na našich každotýždenných modlitebných stretnutiach oddelíme určitú časť pre Izrael. Bol som dotknutý veľkým evanjelistom Reinhardom Bonnke, keď mi pred nejakým časom povedal: „Každý týždeň sa na našom tímovom stretnutí modlíme za Izrael!“ Izrael, samozrejme, nebol jeho hlavným zameraním, ale napriek tomu vyhradil určitý čas modlitbám za židovský národ každý týždeň. Ako pastor, oddeľ vo svojich vyučovacích sériách obdobie, kedy budeš vyučovať o Izraeli, alebo ho zmieňuj vo svojich kázňach. Toto robil aj známy kazateľ Charles Spurgeon. Desiatky svojich kázní začal, alebo do nich vložil stručné posolstvo o budúcom obnovení Židov.
A pravdaže, vo svojom finančnom dávaní porozmýšľaj o tom, že „odložíš časť bokom“ pre Jeruzalem. Urob to položkou vo svojom ročnom rozpočte. Rob to pravidelne. Robert Morris zo zboru Gateway Church v Dallase v USA každý rok vyčlení 1% svojho rozpočtu na požehnanie Izraela. Prvotná cirkev to robila tak isto!
Zdroj požehnania
Na záver mi dovoľte povedať svedectvo jedného môjho dobrého priateľa. Apoštol Alberto Magno de Sales pred 12 rokmi pastoroval malý zbor v Bolívii v Santa Cruz. Dobre si pamätám, keď som sa s ním prvýkrát stretol na našom Sviatku stánkov (Feast of Tabernacles) v Jeruzaleme. Chcel sa so mnou stretnúť, aby mi odovzdal dar pre našu službu v Izraeli. Vediac, že Bolívia je najchudobnejšou krajinou Latinskej Ameriky, zdráhal som sa prijať od neho štedrý dar vo výške niekoľkých tisícov dolárov. Nikdy nezabudnem, ako sa takmer nahneval, a naliehal, aby som dar prijal.
“Nedovolím, aby si ukradol to požehnanie nášmu zboru,” povedal.
Ďalší rok a potom aj nasledujúce roky sa vždy vrátil a každý rok priniesol väčší dar, podľa toho, ako ich zbor rástol. Pred niekoľkými rokmi som sa ho spýtal: „Alberto, ako toto dokážeš robiť vo vašom chudobnom zbore?“ Jeho odpoveď ma udivila: „Veľmi jednoducho,“ odpovedal. „Každý týždeň, tak ako povedal Pavol, odložíme piatkovú zbierku pre Izrael, zatiaľ čo nedeľňajšia zbierka je určená pre cirkev.“
Jeho zbor bol prvým zborom, v ktorom som videl praktickú aplikáciu Pavlovho vyučovania. Ale čo bolo ešte prekvapivejšie, bol príbeh jeho komunity. Odkedy toto začal robiť, jeho zbor dramaticky rástol. „Dnes,“ povedal mi nedávno, „z nášho zboru vyšlo niekoľko vplyvných advokátov, profesorov a sudcov v našej krajine. Boh viditeľne požehnáva náš zbor a jeho mládež,“ povedal. Pred niekoľkými týždňami ma navštívil pastor jedného z najväčších zborov na Taiwane. Podporujú veľa našich projektov. Keď som počul, ako Boh požehnáva ich zbor, opýtal som sa na tajomstvo ich rastu. Bez dlhého premýšľania mi odpovedal: “Pretože žehnáme Izraelu!”
Na stretnutí vodcov s pastorom Robertom Morrisom v Jeruzaleme sa ho spýtali, čo je kľúčom k rastu a vplyvu, ktorý má ich zbor Gateway Church. Odpovedal, že to bol Pán, ktorý mu to ukázal. Pán mu povedal: „Požehnávam ťa, lebo si sa rozhodol žehnať môjmu ľudu.“ Verím, že Pavol pochopil aj ďalší princíp, ktorý prispel k tomu, že si tak silno uvedomoval potrebu toho, aby zbory podporovali Izrael. Vedel, že ak budú tieto zbory žehnať Izraelu, Boh bude žehnať im. Pre Pavla bolo podporovanie Izraela integrálnou súčasťou zdravých zborov. Porozumenie tomu, kde sú tvoje korene a odkiaľ si prišiel, bolo v Pavlovej mysli dôležitou súčasťou prežitia.
Tak urobme záväzok „odložiť časť bokom pre Jeruzalem“ v každom aspekte, ktorý nám Pán ukáže. Zahrň Izrael do svojho biblického štúdia, svojich financií, svojich modlitieb a dokonca aj tvojho cestovania. Pán ťa za to určite požehná!
Napísal:
Dr. Jürgen Bühler, ICEJ President
Pozn. V preklade je použitý preklad Biblie prof. Roháčka.
Preklad: Ján Pluhár