Veľký Deň zmierenia alebo aj Najvyšší zo shabatov. V Izraeli sa zastaví verejný aj súkromný život. Rádio ani televízia nevysielajú a doprava sa zastaví v celej krajine. Do ulíc môžu v nutných prípadoch len sanitky a bezpečnostné zložky. Židia verní zákonu trávia celý deň v synagóge a na modlitbách.
Jom Kipur je deň posvätený ku pokániu, modlitbám a čítaniu Písma. Počas tohto sviatku sa predpisuje pokorenie sa, zdržanie sa od akýchkoľvek prác okrem bohoslužby a úplný celodenný pôst – ako znak pokánia pred Najvyšším Sudcom. Židia veria, že počas Jom-Kipur budú ich hriechy určite odpustené. Nikto nepočíta s odpustením, ktoré by bolo darované vďaka jeho spravodlivosti alebo zásluhám. Každý očakáva prejav milosti Najvyššieho. Čítajú knihu proroka Jonáša, kde je zjavená hlavná myšlienka Dňa Vykúpenia: odpustenie tým, ktorí činili pokánie a vrátili sa na správnu cestu. Na príklade pohanského mesta Ninive, o ktorom sa píše v tejto knihe vidno, že Boh odpúšťa, keď vidí srdce činiace úprimné pokánie. Jonáš kázal obyvateľom Ninive, že kvôli ich neprávostiam bude mesto zničené. A všetci obyvatelia, od kráľa do posledného otroka prijali hlas proroka, činili pokánie a tým sa zachránili od Božieho hnevu.
(„Lebo nech by to bola ktorákoľvek duša, ktorá by sa neponižovala toho dňa, bude vyťatá zo svojho ľudu, a každú dušu, ktorá by toho dňa robila nejakú prácu, jakúkoľvek, zatratím tú dušu a vytnem zprostred jej ľudu. Nebudete robiť nijakej práce, čo bude večným ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách. Sobotou odpočinutia vám to bude, a budete ponižovať svoje duše deviateho dňa toho mesiaca večer, od večera do večera budete svätiť svoju sobotu.“ (3M 23:29-32).
Biblický kontext
V čase, keď v Jeruzaleme stál Chrám vo všetkej svojej veľkoleposti a kráse na hore dnes známej ako Chrámova hora, odohrával sa tam aj najsvätejší deň Židov – Jom Kipur.
Bol to jediný deň v roku, kedy mal najvyšší kňaz dovolené vstúpiť do Svätyne svätých v Chráme. Svätyňu od Svätyne svatých oddeľovala opona. Najvyšší kňaz tam vzýval meno Hospodinove a za Izraelský ľud tam vykonal obrady zmierenia. Znakom prijatia obete bolo, že sa veľkňaz objavil pred Chrámom živý. Ak obeť nebola prijatá, veľkňaz mohol zomrieť a vtedy by ho vyťahovali za lano, ktoré bolo priviazané k jeho nohe.
Slovo „kipur“ pochádza z dvoch hebrejských slov: „kofer“ – „peňažné vykúpenie, „kaporet“ – „pokrytie“ alebo „ukrytie“. Je to teda Deň pokrytia hriechov. Kipur sa tiež nazýva ako Šabat Šabaton – Sobota sobôt. (Najvyšší so shabatov).
Za svoje hriechy a hriechy kňazov prinášal veľkňaz ako obeť teľa a za hriechy národa jedného z kozlov. V tento deň si kňaz vyzliekol svoje denné rúcho, ktoré bolo viacfarebné a rituálne sa umyl. Potom si obliekol špeciálne rúcho, určené na Deň zmierenia, ktoré nostil len raz do roka. Bolo celé biele. Keď potom vykonal celý obrad, znovu sa rituálne umyl a obliekol si svoje všedné rúcho. Biely ľanový odev je znak čistoty a svätosti. Taký význam má tento odev všade v Písme. Po prvom rituálnom umytí bol nedotknuteľný, až pokým nepokropil oltár krvou. Zakaždým, keď veľkňaz vchádzal za oponu v Chráme, ktorá delila Svätyňu od Svätyne Svätých, kde stála Truhla Zmluvy (miesto Božej prítomnosti), nevedel, aký bude jeho osud. Pretože Boh nemusel prijať obeť kvôli nedostatočnej svätosti veľkňaza, alebo pre neposlušnosť národa. Preto sa v tento deň pri Chráme zhromažďoval obrovský zástup ľudí, ktorí očakávali, aký bude výsledok bohoslužby.
V liste Židom je napísané, že Pán Ježiš niesol svoju krv do nebies a pokropil ňou v nebeskú svätyňu. Keď vstal z mŕtvych a stretol sa s Máriou pri svojom hrobe, povedal jej: ,,Mária nedotýkaj sa ma, lebo som ešte nevystúpil hore k Otcovi. Choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“ Mária to urobila, no neuverili jej. Po rozhovore s ňou išiel Pán Ježiš do nebies a pokropil nebeskú svätyňu. „Dovtedy“ bol nedotknuteľný.
Stalo sa tradíciou, že na roh alebo na krk druhého capa priviazali červené súkno. Legenda hovorí, že každý rok sa tento cap, ktorý bol s červeným súknom poslaný na púsť, vrátil a súkno sa zázračne stalo bielym. Toto sa opakovalo z roka na rok ako symbol Božieho odpustenia Izraelu na daný rok. Legenda hovorí, že od roku kedy zomrel Kristus, Boh už neodpustil hriechy ľudu prostredníctvom týchto dvoch capov. Sukno už sa nikdy nestalo bielym. Ako hovorí epištola Židom: Kde sú hriechy odpustené, niet už viac obetí za hriechy.
V 3. knihe Mojžišovej v 16.kapitole sa o tomto obrade Jom Kipur píše detailne. Na Veľký deň zmierenia priviedli k veľkňazovi dvoch capov a losom rozhodli, ktorého zabijú a ktorý zostane živý. Cap, ktorý musel zomrieť, bol usmrtený na oltári, jeho krv priniesol veľkňaz do svätyne svatých a pokropil ňou vrchnák archy zmluvy. Potom veľkňaz vyšiel a na hlavu druhého capa položil ruku. Toto položenie ruky malo v Starej Zmluve význam identifikácie. Cap zastupoval Izrael a veľkňaz rukami na hlave zvieraťa, vyznával hriech ľudu. Potom vyhnali capa, nesúceho symbolicky hriechy ľudu, na púšť. Vyliatim krvi prvého capa je umožnené, aby druhý cap vzal preč hriechy ľudu. Toľko píše Mojžiš.
V dnešnej dobe Chrám v Jeruzaleme nie je, čím sa naplnilo proroctvo, ktoré povedal Ježiš, že Chrám bude zborený, ale Ježiš prorokoval aj o inom Chráme, keď povedal: „Zborte tento chrám a po troch dňoch ho znovu postavím.“ Ježiš hovoril o chráme svojho tela a o svojom zmŕtvychvstaní, a aj toto proroctvo sa naplnilo. Keď sám Ježiš nehovorí o obnovení Jeruzalemského chrámu, ktorý bol tak slávny a plný Božej prítomnosti, o čo viac je isté, že Boh nebýva a nebude bývať v chrámoch postavených ľudskou rukou: „Či neviete, že ste chrámom Božím!“, hovorí Pavel v liste Korinťanom. A v liste Efezanom dodáva: „… vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, kde je uholným kameňom sám Ježiš Kristus, v ktorom každé stavenie dovedna spojené, rastie v svätý chrám v Pánovi, v ktorom sa aj vy spolu budujete v príbytok Boží v Duchu.“
Pre nás kresťanov je Jom Kipur pripomienkou, že Ježiš sa pre nás stal Veľkňazom – nebeským Príhovorcom pred Otcom. Zjavil sa živý svojim učeníkom a tým im dal poznať, že Jeho obeť je prijatá Bohom. On je Veľkňaz na spôsob Melchisedecha, Kráľ pravdy, spravodlivosti, pokoja (Žalm 110:4, Židom 7:11-22). Náš Veľkňaz vošiel do Svätyne Svätých a navždy ju otvoril pre Božie deti. Každý deň tak môžeme sláviť deň vykúpenia.