Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem na Slovensku // SME VAŠE VEĽVYSLANECTVO V JERUZALEME
Namiesto tradičného pochodu ,,Po stopách hrdinov“ sa komunita a priaznivci Vrba-Wetzler Memorialu stretávajú v obci Skalité a v Žiline na spoločnom celodennom programe, v partnerstve s žilinskou župou, mestom Žilina, ŽNO Žilina, obcou Skalité, Nadáciou Polis, Neologickou Synagógou a projektom Žilina-Beskydy 26.
Už 35 rokov Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo usporiadava izraelské stretnutia po celom svete. Bežnou praxou v cirkvách po celom svete je, že na konci stretnutia sa uskutočňuje špeciálna zbierka, ktorej účelom je požehnanie Izraela. Som vždy vďačný, keď sa to deje. Ale pri čítaní Pavlovej epištoly Korintským sa zamýšľam, či by apoštol Pavol celým srdcom podporil tento zvyk.
Zboru v Korinte dáva Pavol tieto presné inštrukcie: „Ohľadom sbierky pre svätých, ako som nariadil galatským sborom, tak aj vy urobte. V každý prvý deň týždňa nech jeden každý z vás uloží u seba odkladajúc podľa toho, ako sa komu darí, aby sa nerobily sbierky, vtedy keď prijdem. A keď prijdem, ktorých uznáte v listoch za hodných a spôsobných, tých potom pošlem, aby zaniesli vašu milosť do Jeruzalema.“ (1 Korintským 16,1–3)
Takže vidíme, že Pavol – apoštol pohanov, dáva zborom inštrukcie, aby každý týždeň odložili časť pravidelnej zbierky, aby bola pripravená pre Pavla, keď príde do zboru. Toto zabezpečí štedrý dar, ktorý bude poslaný svätým v Jeruzaleme. Táto pravidelná prax „odložiť niečo bokom pre Jeruzalem,“ je dnes pravdepodobne jedným z najviac ignorovaných zvykov, ktoré môžeme nájsť v Novej Zmluve. Hlavnou otázkou je, samozrejme, či je tento jasne definovaný príkaz určený len pre zbor v Korinte, alebo sa má aplikovať aj v iných zboroch, ako aj v tých našich súčasných?
Príkaz pre širšiu cirkev
Toto ‚nariadenie,‘ ktoré Pavol odovzdal zboru v Korinte, nebolo len pre nich, ale výslovne tu hovorí, že tak „som nariadil galatským sborom.“ A nebolo to len pre Korintských a Galatských, ale z Písma vieme, že pravidelné dávanie Jeruzalemu bolo súčasťou ‘systematickej teológie,’ ktorú Pavol vyučoval v každom zbore, ktorý ustanovil. Zbory v Macedónsku (v severnom Grécku) museli byť tiež vyučované tomuto princípu, pretože Pavol ich niekoľkokrát pochválil konkrétne za ich príkladnú štedrosť v dávaní svätým v Jeruzaleme (2 Korintským 8,1-7; 9,1-5; Rímskym 15,25-28).
To znamená, že zbory v Galácii (t.j. v Malej Ázii), Macedónsku (Grécku) a dokonca aj v Ríme, boli na osobnej úrovni alebo písomne listami vyučované tomuto princípu pravidelného podporovania Jeruzalema. Takže každý jeden zbor, ktorý Pavol ustanovil, bol vyučovaný a bolo mu nariadené pravidelne žehnať Jeruzalemu a Židom. Avšak, zdá sa, že toto je v dnešnej cirkvi jedna z najviac ignorovaných tradícií.
Apoštolské korene
Dôvodov, pre ktoré to Pavol robil, je niekoľko. Po prvé, je to spätne datované k historickému zhromaždeniu apoštolov v Jeruzaleme, ktoré je zaznamenané v 15. kapitole knihy Skutkov. Tam vidíme, že cirkev uznala a plne sa stotožnila s Božou prácou medzi ne-Židmi. Apoštoli vyslali Pavla k dielu, do ktorého ho povolal Pán medzi pohanmi. Ale z Pavlovho listu Galatským sa môžeme naučiť, že získavanie podpory pre Jeruzalem bolo dôležitou súčasťou apoštolského poverenia pre pohanov. „…apoštoli chceli, len vraj aby sme pamätali na chudobných, čo som sa tiež práve usiloval robiť.“ (Galatským 2,10) Väčšina komentátorov súhlasí, že aj Pavol aj apoštoli tu hovorili o chudobných v Jeruzaleme. Preto sa Pavol usilovne snažil podporovať Jeruzalem, čo bolo vyjadrením príkazu Jakuba, Kéfaša (Petra) a Jána, ktorí boli považovaní za piliere v ranej cirkvi (Galatským 2,9).
Ďalší dôvod, pre ktorý sa Pavol horlivo snažil podporovať Jeruzalem, je datovaný ešte do skoršej doby. Zdá sa, že pravidelná podpora Jeruzalema je časťou DNA jeho materského zboru v Antiochii, odkiaľ Pavol začal svoju misijnú prácu. Tam v Antiochii cirkev reagovala na prorocké volanie o „veľkom hlade po celej zemi“ (Skutky 11,27-30). Jediné miesto, kde sa antiochijský zbor rozhodol pomáhať, bola oblasť Judska. Vyslancami, ktorých starší poslali odovzdať dar, boli Barnabáš a mladý obrátený učeník menom Pavol. To znamená, že jeho návyk podporovať Jeruzalem a Judeu sa datuje späť k jeho prvému domácemu zboru v Antiochii.
Pohania sú dlžníkmi Židov
Ale je tu ešte posledný, hlbší teologický dôvod, prečo Pavol cítil, že je absolútne nevyhnutné, aby pohanské cirkvi podporovali Židov v Jeruzaleme. Pavol o tom písal zboru v Ríme. „Lebo Macedonii a Achaji sa videlo za dobré z účastnosti urobiť nejakú sbierku pre chudobných zo svätých, ktorí sú v Jeruzaleme. Lebo sa im to videlo za dobré, a sú ich dlžníkmi. Lebo ak dostali pohania účasť na ich duchovných majetkoch, podlžni sú im tiež sväte poslúžiť telesnými.“ (Rímskym 15,26–27)
Tu robí Pavol odvážne prehlásenie: zbory v Macedónsku rozpoznali, že sú dlžníkmi Židov. Niečo dlžili Jeruzalemu. Ale Pavol tu nehovorí o nejakej finančnej pôžičke materského zboru v Jeruzaleme, ktorú možno dali zakladateľom zborov v Macedónsku na ich vlastné stavebné projekty. Nie, Pavol hovorí o duchovnom dlhu. Macedónci si uvedomili, že sú duchovnými dlžníkmi Jeruzalemu. Uznali, že prijali slovo Boha, Mesiáša, zmluvy a ešte oveľa viac od židovského ľudu (Rímskym 3,1; 9,4-5). Preto bolo veľmi vhodné, vrátiť im toto duchovné požehnanie materiálnymi darmi.
Toto bolo tým hlavným motorom, ktorý poháňal Pavlovu horlivosť získavať podporu pre Jeruzalem všade, kde prišiel. Pohania boli dlžníkmi Židov. A preto, keďže dostali tak veľa duchovného bohatstva od nich, tou správnou vecou, ktorú mali robiť, bolo vrátiť to požehnanie Jeruzalemu. Takže vidíme, že Pavol mal viac dobrých dôvodov k tomu, aby motivoval všetky zbory, ktoré založil medzi pohanmi, aby im na oplátku žehnali.
Niekoľko praktických rád
Pavol bol v prístupe k týmto pohanským zborom veľmi praktický. Dal praktické rady starším v Korinte, aby táto služba bola nepretržitá a postupná. „Nech si jeden každý z vás uloží u seba“ a robí tak každý týždeň (1 Korintským 16,2). Prirodzene Pavol nemal záujem, aby táto služba zbory neúmerne preťažila. Uprednostňoval radšej malé kroky počas dlhšej doby, pred krátkym, prehnaným entuziazmom. Vedel aj to, že malé sumy počas dlhšieho obdobia môžu spolu dosiahnuť viac, ako jedna zbierka počas jeho návštevy. Ale tento spôsob vypôsobil ešte aj niečo ďalšie: bez ohľadu na aktuálny dôraz roka, mesiaca alebo týždňa a bez ohľadu na aktuálne prebiehajúce aktivity cirkvi, pomáhalo im to stále mať na pamäti Židov a byť im vďační, aj keď to nebolo hlavným zameraním.
Princíp „nech si každý z vás odloží bokom“ sa môže použiť aj v iných oblastiach. Nebolo by vhodné, odložiť bokom nejakú časť zo všetkého, čo robíme v Bohu? Na našich každotýždenných modlitebných stretnutiach oddelíme určitú časť pre Izrael. Bol som dotknutý veľkým evanjelistom Reinhardom Bonnke, keď mi pred nejakým časom povedal: „Každý týždeň sa na našom tímovom stretnutí modlíme za Izrael!“ Izrael, samozrejme, nebol jeho hlavným zameraním, ale napriek tomu vyhradil určitý čas modlitbám za židovský národ každý týždeň. Ako pastor, oddeľ vo svojich vyučovacích sériách obdobie, kedy budeš vyučovať o Izraeli, alebo ho zmieňuj vo svojich kázňach. Toto robil aj známy kazateľ Charles Spurgeon. Desiatky svojich kázní začal, alebo do nich vložil stručné posolstvo o budúcom obnovení Židov.
A pravdaže, vo svojom finančnom dávaní porozmýšľaj o tom, že „odložíš časť bokom“ pre Jeruzalem. Urob to položkou vo svojom ročnom rozpočte. Rob to pravidelne. Robert Morris zo zboru Gateway Church v Dallase v USA každý rok vyčlení 1% svojho rozpočtu na požehnanie Izraela. Prvotná cirkev to robila tak isto!
Zdroj požehnania
Na záver mi dovoľte povedať svedectvo jedného môjho dobrého priateľa. Apoštol Alberto Magno de Sales pred 12 rokmi pastoroval malý zbor v Bolívii v Santa Cruz. Dobre si pamätám, keď som sa s ním prvýkrát stretol na našom Sviatku stánkov (Feast of Tabernacles) v Jeruzaleme. Chcel sa so mnou stretnúť, aby mi odovzdal dar pre našu službu v Izraeli. Vediac, že Bolívia je najchudobnejšou krajinou Latinskej Ameriky, zdráhal som sa prijať od neho štedrý dar vo výške niekoľkých tisícov dolárov. Nikdy nezabudnem, ako sa takmer nahneval, a naliehal, aby som dar prijal.
“Nedovolím, aby si ukradol to požehnanie nášmu zboru,” povedal.
Ďalší rok a potom aj nasledujúce roky sa vždy vrátil a každý rok priniesol väčší dar, podľa toho, ako ich zbor rástol. Pred niekoľkými rokmi som sa ho spýtal: „Alberto, ako toto dokážeš robiť vo vašom chudobnom zbore?“ Jeho odpoveď ma udivila: „Veľmi jednoducho,“ odpovedal. „Každý týždeň, tak ako povedal Pavol, odložíme piatkovú zbierku pre Izrael, zatiaľ čo nedeľňajšia zbierka je určená pre cirkev.“
Jeho zbor bol prvým zborom, v ktorom som videl praktickú aplikáciu Pavlovho vyučovania. Ale čo bolo ešte prekvapivejšie, bol príbeh jeho komunity. Odkedy toto začal robiť, jeho zbor dramaticky rástol. „Dnes,“ povedal mi nedávno, „z nášho zboru vyšlo niekoľko vplyvných advokátov, profesorov a sudcov v našej krajine. Boh viditeľne požehnáva náš zbor a jeho mládež,“ povedal. Pred niekoľkými týždňami ma navštívil pastor jedného z najväčších zborov na Taiwane. Podporujú veľa našich projektov. Keď som počul, ako Boh požehnáva ich zbor, opýtal som sa na tajomstvo ich rastu. Bez dlhého premýšľania mi odpovedal: “Pretože žehnáme Izraelu!”
Na stretnutí vodcov s pastorom Robertom Morrisom v Jeruzaleme sa ho spýtali, čo je kľúčom k rastu a vplyvu, ktorý má ich zbor Gateway Church. Odpovedal, že to bol Pán, ktorý mu to ukázal. Pán mu povedal: „Požehnávam ťa, lebo si sa rozhodol žehnať môjmu ľudu.“ Verím, že Pavol pochopil aj ďalší princíp, ktorý prispel k tomu, že si tak silno uvedomoval potrebu toho, aby zbory podporovali Izrael. Vedel, že ak budú tieto zbory žehnať Izraelu, Boh bude žehnať im. Pre Pavla bolo podporovanie Izraela integrálnou súčasťou zdravých zborov. Porozumenie tomu, kde sú tvoje korene a odkiaľ si prišiel, bolo v Pavlovej mysli dôležitou súčasťou prežitia.
Tak urobme záväzok „odložiť časť bokom pre Jeruzalem“ v každom aspekte, ktorý nám Pán ukáže. Zahrň Izrael do svojho biblického štúdia, svojich financií, svojich modlitieb a dokonca aj tvojho cestovania. Pán ťa za to určite požehná!
Napísal:
Dr. Jürgen Bühler, ICEJ President
Pozn. V preklade je použitý preklad Biblie prof. Roháčka.
Počas prvých šiestich mesiacov 2021 privítal Izrael viac ako 11,000 židovských prisťahovalcov, čo predstavovalo 30% nárast židovskej imigrácie do Izraela. A aj pri tejto prisťahovaleckej vlne zohralo Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem významnú úlohu a to tým, že poskytlo pomoc 16% týchto novousadlíkov (olim) dostať sa do Zasnúbenej zeme. Takúto nezištnú pomoc môžeme poskytovať len vďaka štedrosti kresťanov z mnohých krajín sveta ktorí dlhodobo podporujú naše úsilie o návrat Židov do vlasti.
V priebehu tohto roka pomohlo Kresťanské veľvyslanectvo viac ako 1,800 Židom imigrovať do Izraela. Okrem toho sme sponzorovali lety smerujúce do Izraela pre 1,164 židovských prisťahovalcov zo 17 krajín a tiež sme finančne podporili pred-imigračné programy pre ďalších 700 židovských novousadlíkov z Nemecka a bývalého Sovietskeho zväzu.
Mimoriadnou udalosťou bol prílet poslednej skupiny takmer 2,000 etiópskych židovských imigrantov do Izraela v rámci operácie „Rock of Israel“, ktorá sa spustila v decembri minulého roka. V rámci tohto špeciálneho leteckého mosta sponzorovalo ICEJ tento rok celkovo návrat 402 etiópskych Židov do Izraela čím sa splnil ich sen o návrate do vlasti.
V apríli sa podarilo s pomocou Židovskej agentúry pre Izrael a s finančnou pomocou ICEJ uskutočniť špeciálnu leteckú evakuáciu 102 židovských imigrantov z Kazachstanu do Izraela. Táto prisťahovalecká operácia prebehla vo veľmi náročných podmienkach, počas platnosti opatrení proti šíreniu ochorenia Covid-19 a cestovných obmedzení, čo skomplikovalo situáciu pri vybavovaní víz a leteckých povolení. Prílet týchto prisťahovalcov z Alma-Aty môže byť považovaný za malý zázrak ako to komentoval jeden pracovník Židovskej agentúry.
Napriek nedávnemu konfliktu v Gaze, Izrael privítal vlnu viac ako 500 židovských imigrantov z viac ako dvadsiatich krajín sveta počas neopakovateľného „Super týždňa prisťahovalectva“ koncom mája. ICEJ patril medzi hlavných sponzorov tohto mimoriadneho týždeň trvajúceho úsilia a to financovaním letov pre 148 týchto nových prisťahovalcov pochádzajúcich z Argentíny, Brazílie, Čile, Francúzska, Ruska, Južnej Afriky, Švédska, Bieloruska, Kazachstanu, Fínska, Švajčiarska, Holandska, Spojeného kráľovstva a USA a ďalších krajín.
Kvôli vysokému nárastu prípadov ochorenia Covid 19 v Indii sa izraelská vláda rozhodla zorganizovať mimoriadnu leteckú prepravu 548 členov komunity Bnei Menashe zo severovýchodu Indie, ktorí sa hlásia k potomkom izraelitského kmeňa Manasseh. Ich príchod do Izraela bol pôvodne plánovaný neskôr v priebehu tohto roka, ale podarilo sa polovicu z tejto skupiny dopraviť do Izraela o niečo skôr. Prvá skupina 160 členov komunity Bnei Menashe pristála v Izraeli 31. mája v rámci mimoriadnej leteckej operácie, ktorú zorganizovala Židovská agentúra a Shavei Izrael spolu s Kresťanským veľvyslanectvom, ktoré sponzorovalo let 99 z nich. Bohužiaľ 115 členom tejto skupiny sa nepodarilo odletieť z dôvodu pozitívneho testu na Covid 19, čím sa ich príchod do vlasti oddialil.
Bola to pre nich veľmi traumatická skúsenosť, keďže sa už nevedeli dočkať návratu do Izraela po 27 storočiach strávených v exile, mimo krajiny svojich predkov. Nečakane ich zastavili počas tranzitu a umiestnili do karantény v New Delhi, kde zotrvajú dovtedy, kým indické a izraelské úrady nerozhodnú, že je pre nich bezpečné pokračovať v ceste do Tel Avivu. Nemali prostriedky na pokrytie nákladov na ubytovanie, stravu a zdravotnú starostlivosť a boli tak úplne odkázaní na dobročinnosť okolia. Bola to dilema, ktorú sme museli riešiť. ICEJ sa rozhodla pokryť náklady na ubytovanie a stravu počas tretiny ich štvortýždňového pobytu v New Delhi.
Po uzdravení, skupina 114 členov komunity Bnei Menashe nakoniec 27. júna šťastne pristála v Izraeli. ICEJ sponzorovala let pre 131 z 274 členov komunity Bnei Menashe, ktorí sa prišli do Izraela v priebehu minulého mesiaca. Ďalší prílet s 274 členmi komunity Bnei Menashe je plánovaný za dva mesiace.
Sme veľmi vďační za vašu podporu prisťahovaleckých aktivít ICEJ, ktoré pomáhajú pri návrate Židov do vlasti z rôznych kútov sveta, presne tak ako to predpovedali hebrejskí proroci (Izaiáš 43:5-6). Spolu vieme pomôcť veľkému počtu židovských rodín pri návrate do bezpečia a nádeje ich biblickej vlasti!
Zdroj: icej.org
Start-up Beewise vyvinul Beehome, rotobický úľ do ktorého sa zmestí viac ako 40 kolónií včiel.
Albert Einstein údajne povedal, že ľudstvo neprežije viac ako štyri roky po vyhynutí medonosného včelstva. Pochopil, že včely sú najvzácnejším živočíšnym druhom na svete. Súčasné štúdie poukazujú na to, že až 35% svetového včelstva vymiera každý rok. Ak dôjde k vyhynutiu medonosných včiel, bude to znamenať kolaps celosvetového zásobovania potravinami a tým pádom sa preukáže pravdivosť Einsteinovej desivej predpovede.
Cieľom startup-u Beewise z kibucu Beit HaEmek v západnej Galilei je zachrániť medonosné včely. Ako prvá a jediná spoločnosť na svete vyvinula robotický úľ ktorý zabráni, aby prišlo na Einsteinove slová.
Veľmi milý a priateľský zakladateľ a šéf spoločnosti, Saar Safra, 46, zrazu zvážnel pri téme záchrany včiel. Na Zemi žije 8 miliárd ľudí a včely opeľujú 30% z celkového množstva zeleniny, ovocia, semien a orechov, ktoré ľudia konzumujú. V snahe dodať tomuto problému viac vážnosti, Safra zdôrazňuje, že každé tretie zahryznutie človeka pri konzumácii jedla je priamo závislé na zdraví a produktivite medonosných včiel.
V priebehu minulého roka zaznamenali kolónie včiel 40% úbytok populácie ako dôsledok viacerých faktorov. Vďaka umelej inteligencii, robotike a softvérovým riešeniam vyvinutým v Beewise sa toto percento podarilo znížiť na 8%. Startup-ové inovácie získali niekoľko prestížnych svetových ocenení. Beewise v súčasnosti predáva svoje technológie komerčným včelárom v Izraeli a v Spojených štátoch a plánuje v najbližších rokoch expandovať do sveta.
Safra, Hillel Schreier, Boaz Petersil a Yossi Surin založili Beewise v roku 2018. Piatym partnerom je Eliyah Radzyner, komerčný včelár, ktorý oslovil Safru s príbehom o zúfalej situácii včelstva. V tom čase sa Safra vrátil z dlhodobého pobytu v Seattli, v štáte Washington, kde založil šesť startup-ov. (Ako sám priznal, štyri boli úspešné, ale dva úplne stroskotali). Safra o včelách vôbec nič nevedel. Radzyner, ktorý v tom čase už pracoval ako včelár osem rokov, vzbudil Safrovu zvedavosť, keď spomenul, že všetci včelári používajú úle – biele drevené boxy, ktoré vyzerajú ako prenosné skrinky a staré dokumenty – vôbec sa nelíšili od tých pôvodných, ktoré vymyslel Loranzo Langstroth ešte v roku 1850, viac ako pred 150 rokmi. Radzynerova snaha prísť v tejto oblasti s niečím výnimočným znamenala pre Safru veľkú výzvu. Spojili sily s ďalšími tromi nadšencami a začali hľadať technologické riešenia modernizácie úľov.
Beewise vyvinul Beehome (včelín), robotický úľ pre 40 kolónií včiel. Môžete si to predstaviť ako vysoko technické kondomínium, v ktorom prežije viac ako milión včiel. Beehome vyzerá ako nájomný skladovací kontajner. Po stranách má farebné otvory, ktorými včely lietajú dovnútra a von z úľa. Úľ je kompletne zásobovaný solárnou energiou s nabíjateľnými batériami. Vnútro úľa vyzerá ako knižnica so stovkami kníh v čiernych väzbách, asi centimeter širokých a poukladaných vedľa seba na policiach. Keď sa bližšie pozriete, zistíte, že ide o malinké otvory – je ich 6000 – ktoré včely používajú na uskladnenie medu. Zvláštny obdĺžnik na pohyblivom ramene, pripomínajúcom televízny stojan (bez obrazovky), je robot, ktorý využíva umelú inteligenciu na chov včiel, je to ako zabudovaná 24 hodinová opatrovateľka. Väčšina komerčných včelárov má stovky úľov a sú schopní včelstvo v jednotlivých úľoch kontrolovať maximálne raz za niekoľko týždňov a to je často neskoro, aby vyriešili akýkoľvek problém. Robot, ktorý vyvinul Beewise včely nepretržite monitoruje a vie ihneď zasiahnuť. Napríklad, keďže klimatické zmeny majú nepriaznivý dopad na včelstvo, Beehome vie prispôsobiť teplotu a vlhkosť v úli. Robot je schopný vyliečiť včelie infekcie, ochorenia a vysporiada sa aj so škodcami, predovšetkým so smrteľne nebezpečným Varroa roztočom, ktorý rastie v brušku včely a napáda jej imunitu.
Tento systém vyvinutý spoločnosťou Beewise je tiež schopný zabrániť jednej z najväčších hrozieb pre včely v súčasnosti: kolapsovému rozpadu kolónií, pri ktorom sa kolónie z nejakého dôvodu rozpadnú a včely náhle hynú. Príčina tohto rozpadu nie je známa, ale vedci zistili, že k tomu prispieva viacero faktorov, vrátane používania pesticídov, odlesňovania a elektromagnetického žiarenia z Wi-fi veží. Keďže sa včely orientujú pomocou magnetických orgánových štruktúr v brušku, niektorí vedci si myslia, že rádiové Wi-fi vlny môžu spôsobovať stratu orientácie. Beehome tiež zabraňuje tzv. rojeniu. K tomu dochádza pri premnožení včiel v kolónii, zdroje sú obmedzené a niektoré včely sa vydajú hľadať iné miesto na prežitie. Robot je schopný predvídať, kedy môže dôjsť v kolónii k rojeniu a prispôsobí tomu podmienky v úli. Robot je tiež schopný vybrať plásty, využíva na to automatizovaný centrifúgový systém.
Safra hovorí, že vedci sa snažia zmeniť včelám DNA, zredukovali použitie pesticídov používaných pri ich liečbe a umiestnili úle na rôznorodé miesta. Ale „liečenie včiel v reálnom čase“ sa ukázalo ako jediné efektívne pre ich záchranu.
Pozorovanie včiel je ako „vidieť matku prírodu v akcii“ hovorí Safra. V priebehu 250 miliónov rokov pomohla evolúcia včelám, rastlinám aj kvetom rásť v symbióze. Podľa Safru, dĺžka včelieho jazyka presne stačí na získanie nektáru z kvetov. Väčšina krajín sveta považuje potravinovú závislosť na iných krajinách za bezpečnostnú hrozbu. Krajiny sa všemožne snažia vymyslieť spôsoby ako zvýšiť produkciu potravín a podľa Safru je to jedine možné dosiahnuť ak ochránime včiel. Beewise už získal viac ako 40 miliónov dolárov od rôznych investorov, vrátane grantu od Izraelskej inovačnej agentúry a z programu EÚ Horizont. Firma má momentálne 50 zamestnancov. Safra hovorí, že časť zisku spoločnosti je venovaná zvyšovaniu populácie včiel vo svete.
Farmár z avokádovej farmy v Galilei, ktorý prichádza do kontaktu s komerčnými včelármi hovorí, že drobní včelári nemajú veľký záujem skúšať novú technológiu a že produkt je zatiaľ veľmi drahý. Safra súhlasí, že cena 400 USD za mesačný prenájom Beehive môže byť pre niekoho vysoká a preto sa firma momentálne sústreďuje na väčších komerčných včelárov.
Safra hovorí, že „s postupom času a rozširovaním výroby by sa mala cena znižovať, čo by malo znamenať väčšie sprístupnenie nášho riešenia.“ Verí, že sa podarí vyvinúť produkt pre menších včelárov a tiež pre nadšencov včelárov.
Okrem medu produkujú včely aj včelí vosk do ktorého balia svoje larvy v plástoch. Tento produkt sa stále ešte využíva na viazanie, pečatenie a výrobu sviečok. Treba spomenúť, že historicky najstaršie miesto na svete, kde sa vyrábal med bolo v Tel Rehov, v údolí Jordánu a datuje sa do Železnej doby. Archeológovia si myslia, že toto zariadenie na výrobu medu bolo zničené niekedy medzi rokmi 826 pred n. l. a 970 pred n. l. Nie je preto žiadnym prekvapením, že Izrael ako krajina s historicky najstarším doloženým včelínom na svete, je miestom znovuobjavenia úľa a snahy zabezpečiť udržateľnosť svetového zásobovania potravinami.
„Je to bláznivé“, pripúšťa Safra. „Len si predstavte, že piati Izraelčania z malého izraelského kibucu majú to „chutzpah“ zmeniť svet.“
Zdroj: jpost.com, Diana Bletter, 17. 6. 2021
Preklad:
Skupina 114 členov Bnei Menaše, ktorí boli uviaznutí počas tranzitu minulý mesiac v Dillí z dôvodu, že niektorí z nich mali koronavírus, konečne v nedeľu pristála v Izraeli. Pricestovali špeciálnym mimoriadnym letom organizovaným organizáciami Židovská agentúra (The Jewish Agency) a Shavei Israel s tým, že ako hlavný sponzor tejto urgentnej alija operácie poslúžilo Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem. Celkom ICEJ sponzorovalo lety pre 131 z 274 členov Bnei Menaše, ktorí pricestovali minulý mesiac do Izraela. Pokryli sme aj približne tretinu nákladov na bývanie a jedlo za štvortýždňový pobyt v Dillí pre omeškané osoby.
Príchod nových olim do Izraela je vždy veľmi dojímavou a emocionálnou udalosťou. Batya Misao, spolu so svojimi štyrmi deťmi, boli medzi 114 imigrantami, ktorí pricestovali do Izraela v nedeľu večer. Príbeh alije tejto izraelskej rodiny nie je nič menej ako srdcervúca cesta.
Batya odnepamäti snívala o tom, že urobí aliju do Izraela. Keď sa vydala za svojho manžela Samuela a založili si rodinu, sen sa rozrástol aj na ich deti – dvanásťročného Ellana, deväťročnú Leu, päťročného Zohara a trojročnú Nuriah.
Zdroj: icej.org
Preklad: Ján Pluhár
Pozývame Vás k sledovaniu ďalšieho dielu Hovorou Vrba Wetzler Memorial.
Tento štvrtok 24.6.2021 od 20:00 na Facebooku.
Hostia:
Tomáš Rafa – Filmár, vizuálny umelec a fotograf študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici a na Akadémii výtvarných umení vo Varšave. Od roku 2009 dokumentuje rastúci nacionalizmus a ultrapravicové skupiny v priestore Vyšehradskej štvorky (časozberný projekt New Nationalism in the Heart of Europe/ Nový nacionalizmus v srdci Európy)
Klára Jurštáková – študovala psychológiu na University of St Andrews v Škótsku a na University of California v Los Angeles (UCLA). Teraz robí doktorát v oblasti sociálnej psychológie na Canterbury Christ Church.
Vedeli ste, že Leopold Hilsner je oficiálne stále považovaný za vraha Anežky Hrúzovej a snahy o jeho súdnu rehabilitáciu narážajú na nepochopiteľný nezáujem príslušných justičných orgánov. Zhrnutie tejto pozoruhodnej anabáze advokáta dr. Müllera, ktorý sa tejto kauze neúnavne venuje, práve vychádza v novom čísle časopisu Slovo z Jeruzalema.
Vypočujte si aj rozhovor s ním, ktorý sme vysielali v rámci seriálu Hovory Vrba Wetzlera Memorial: jeho záznam je k dispozícii na Facebooku: www.facebook.com/vrbawetzler
Keby médiá informovali o lokálnej udalosti u nás doma tak ako o palestínsko-izraelskom konflikte, mali by na krku žaloby.
Peter Švec, 16.6.2021
Ako by sme chceli, aby reagovala verejnosť, médiá, či politické lídri iných štátov…, keby Slovensko muselo 11 dní čeliť intenzívnemu raketovému ostreľovaniu?
Bilancia ostreľovania židovského štátu militantmi z Gazy, ktoré začalo 10. mája, je spolu viac ako 4300 rakiet. Civilné časti juhovýchodného Izraela boli jedenásť dní pod intenzívnou paľbou teroristickej organizácie Hamas.
Stačil bežný pohľad na články v médiách na Slovensku a vo svete, či komentáre na sociálnych sieťach o dianí v oblasti, aby človek nadobudol dojem, že aj tu je to ako na bojisku. Informačnom. A aj tu bol terčom, paradoxne, opäť Izrael.
Verejnoprávna RTVS v pondelok 17. mája odvysielala zábery z manifestácie asi 70 Palestíncov v Bratislave na Námestí SNP. V rámci reportáže Televíznych novín so začiatkom v 29. minúte odzneli aj dva krátke rozhovory s jej dvomi neznámymi účastníkmi. Reportáž v štúdiu začal moderátor slovami: „Izrael zintenzívnil útok na pásmo Gazy…“
V strede reportáže sa potom od jej autora dozvieme, že Bezpečnostná rada OSN neprijala rezolúciu “odsudzujúcu násilie medzi Izraelom a palestínskym pásmom Gazy“. Na prvom mieste je teda menovaný Izrael. Až potom, po viac ako minúte, sa divák dozvie, že „S útokmi pokračujú aj radikáli z Hamasu…“. Celé to spoľahlivo navodzuje dojem, že zodpovednosť za jedenásťdňovú zbytočnú vojenskú konfrontáciu a tragédie, ktoré z toho pre civilné obyvateľstvo vyplynuli, nesie Izrael.
Keď o tri dni neskôr bolo v Starom meste Bratislavy verejné zhromaždenie na vyjadrenie solidarity s Izraelom, zúčastnilo sa ho viac ako 200 ľudí. RTVS tam síce poslala svoj štáb, no do Televíznych novín vybrala len pár sekúnd na niekoľko záberov. Napriek prítomnosti viacerých známych osobností z verejného života na Slovensku, ktoré boli na mieste už pred začiatkom podujatia, nikomu priestor na rozhovor nedala. Do pár viet sprievodného komentára zo štúdia sa zato vmestilo pripomenutie, že v pondelok sa konala už spomínaná manifestácia na podporu Palestíncov.
Vo viacerých textových médiách na Slovensku sa v stredu 19. mája ujala aj nasledovná správa zo servisu TASR (prebratá od AP). V jej úvode informuje, že “Liga arabských štátov na svojom stredajšom mimoriadnom zasadnutí v Káhire odsúdila izraelské útoky na pásmo Gazy a vyjadrila solidaritu s Palestínčanmi.“ Opäť „izraelské útoky“ na prvom mieste.
V čase pokračujúcich masívnych útokov Hamasu z Gazy, ktorú Izrael v roku 2005 jednostranne odovzdal Palestínskej samospráve a odsťahoval odtiaľ aj posledného židovského obyvateľa, štátna tlačová agentúra necháva v prvom odstavci svojej správy ešte priestor aj na nasledovný citát: „Pravda vyplávala na povrch, so všetkou ohavnosťou a obludnosťou: vidíme kolonizovaný ľud, ktorý žije pod jarmom štátu apartheidu a pod okupačnou vládou, ktorá systematicky vykonáva etnické čistky,“ povedal generálny tajomník 22-člennej ligy Ahmad Abúl Ghajt.“
Jeho odsudzujúce slová patrili Izraelu, kde asi 20 percent populácie tvoria Arabi, plus iné národnosti. Vyslovil ich v hlavnom meste najväčšieho arabského štátu, Egypte, kde sa asi len desiatka obyvateľov hlási k svojmu židovskému pôvodu z celkovo 100 miliónov obyvateľov. V Gaze samotnej, ktorá je pod citeľne väčšou blokádou zo strany Egypta, ako Izraela, nie je od roku 2005, od jednostranného stiahnutia, ani jeden vojak izraelskej armády. Teda vie sa o jednom, ktorého uniesol Hamas.
Až v treťom odstavci správy TASR zaznie, že „Palestínski militanti ostreľujú raketami Izrael už deviaty deň, pričom vypálili viac než (v tom čase) 3700 rakiet. Izraelská armáda reaguje leteckými a delostreleckými útokmi na ciele v pásme Gazy. Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva prišlo v Gaze o život najmenej 217 ľudí, z toho viac než štvrtinu tvoria deti a maloletí.“
Áno, deti. To je to, čo zaznievalo s notorickou istotou v takmer každej správe skoro všetkých svetových médií, ktoré rovno preberajú aj tie na Slovensku. Len niektoré si dajú námahu a zmienia sa o ohavnej taktike Hamasu, ktorý civilistov a práve deti, používa ako živé štíty v boji proti Izraelu. Nezabúdajme pritom, že Izrael je striedavo pod intenzívnou či sporadickou paľbou rakiet z Gazy už viac ako 15 rokov.
Deň po tom, čo Izrael 22. mája vyhlásil jednostranné prímerie, publikovala TA SR medzi inými aj takúto správu. „Niekoľko tisíc ľudí v sobotu vyšlo do ulíc Paríža a ďalších francúzskych miest, aby vyjadrili podporu Palestínčanom, ktorých v predchádzajúcich dňoch zasiahol konflikt s Izraelom v pásme Gazy, informovala agentúra AFP.“
Vtedy už bol známa oficiálna štatistika, podľa ktorej militanti Hamasu vystrelili z pásma Gazy už spomínaných viac ako 4300 rakiet. A mimochodom, z toho asi 15 percent rakiet dopadlo na samotné územie Gazy a zabíjalo civilných obyvateľov Gazy. Aj tie sa potom počítali za obete „agresie“ Izraela. Správa pokračuje aj nasledovným citátom: „Tento boj znepokojuje všetkých, ktorí sú viazaní hodnotami spravodlivosti, dôstojnosti a práva,“ povedal Bertrand Heilbronn, predseda francúzskeho združenia solidarity s Palestínou.
Záver tej istej správy v servise TASR znie nasledovne: „Izrael v bojoch podnikol stovky náletov proti cieľom militantov v palestínskej enkláve pásmo Gazy, pričom palestínske hnutie Hamas a ďalšie militantné skupiny vystrelili smerom na Izrael vyše 4000 rakiet. Celkovo zahynulo v bojoch vyše 250 ľudí, drvivá väčšina z nich boli Palestínčania.“ Cynická hra s číslami, ktorá sa ani nesnaží hovoriť o morálnej zodpovednosti Hamasu. Ten bol jasným iniciátorom 11 dní trvajúcej raketovej streľby v štýle doslova: hlava-nehlava.
Tu môže zaznieť otázka: Ak by Izrael nedisponoval technológiou Iron Dome, ktorá po 11 dní chránila všetkých obyvateľov či návštevníkov Izraela bez ohľadu na pôvod, tak by sa po spŕške tisícok vystrelených rakiet z Gazy obete možno rátali na stovky, možno tisíce. Bola by to potom „spravodlivá“ vojna?
Keby od pondelka 10. mája nezačali teroristi dohromady v tisícoch páliť rakety z Gazy na najhustejšie obývané oblasti Izraela, tak nemusela byť ani jedna obeť. Ani na jednej strane! Hodnota každého života je rovnaká. Rozdiel je v zodpovednosti za úplne zbytočne vyhasnuté životy. A tá je preukázateľne na strane Hamasu.
Dá sa tomu rozumieť aj tak, že redakcie našich médií nemusia mať dosť finančných zdrojov, aby do oblasti poslali svojich reportérov. No nie je práve preto dôvod zamyslieť sa, či sú udalosti naozaj také, ako ich, z rozličných dôvodov, vykresľujú často miestni reportéri?
Dobrým príkladom odvahy a toho, ako sa dá odmietnuť automatické preberanie argumentačných schém či dikcia svetových agentúr, je susedná Česká republika.
Keby takou logikou ako v prípade izraelsko-palestínskeho konfliktu boli formulované správy našich médií o akejkoľvek lokálnej udalosti na Slovensku, mali by na krku žaloby za ignorovanie zjavných skutočností.
Odložená prvá kresťanská konferencia českej a slovenskej pobočky „ICEJ Connection“ sa pripravuje v termíne 14. – 16. 10. 2021 v Českom Tešíne. Dúfame, že epidemická situácia to tento rok umožní. Všetci pozvaní zahraniční rečníci termín potvrdili. Online registrácia je znovu otvorená. Počet miest je obmedzený, preto registráciu neodkládajte. Registračný formulár: on.icej.org/Connection2021
Podrobnosti o konferencii v odkaze nižšie
Autor: Anastasiya Gooding, centrála ICEJ v Jeruzaleme
Minulý týždeň sme písali o 115 imigrantoch z kmeňa Bnei Menaše v Indii, ktorí cestovali do Izraela, boli zastavení v Dillí potom, ako mali niektorí z nich pozitívny test na koronavírus. S radosťou vám teraz prinášame informácie, že mnohí darcovia reagovali na urgentnú výzvu ICEJ, so žiadosťou o pomoc s bývaním, jedlom a ďalšími potrebami týchto rodín až dovtedy, kým budú môcť definitívne odcestovať do Izraela.
Cestujúci boli časťou väčšej skupiny 275 imigrantov z kmeňa Bnei Menaše, ktorá mala naplánovaný špeciálny mimoriadny let na minulý týždeň, organizovaný organizáciami Židovská agentúra (The Jewish Agency) a Shavei Israel a čiastočne sponzorovaný Kresťanským veľvyslanectvom. Sme vďační, že zo 160 imigrantov, ktorým sa podarilo do Izraela prísť načas, bolo 99 sponzorovaných ICEJ. Žiaľ, naša radosť bola stlmená správami ,že zvyšných 115 imigrantov bolo zadržaných po zistení niekoľkých desiatok prípadov pozitívne testovaných na COVID-19, a z tohto dôvodu bol ich návrat do vlasti oddialený.
Bola to ťažká skúsenosť, keďže boli tak dychtiví dostať sa do Izraela po 27 storočiach vyhnanstva z domoviny svojich otcov. Imigráciu už mali schválenú, mnohí z nich ukončili svoje zamestnanie a predali domy v očakávaní, že sa čoskoro odsťahujú. Náhle však boli zastavení a umiestnení do karantény, kde im bolo oznámené, že tam musia ostať dovtedy, kým indické a izraelské zdravotnícke úrady posúdia ich bezpečné odcestovanie do Tel Avivu.
„Je to jedinečná príležitosť, zlatá príležitosť, dostať takúto možnosť“, povedal jeden príslušník Bnei Menaše miestnym indickým novinám.
Nemali žiadnu možnosť zaplatiť si bývanie, jedlo a lekársku starostlivosť, a preto boli celkom odkázaní na milosrdenstvo a štedrosť iných. Bola to ťažká situácia, ktorú sme nemohli ignorovať. Vďaka každému, kto reagoval, ICEJ bolo schopné pokryť výdavky za prvý týždeň ich pobytu v Dillí. Máme nádej, že budeme môcť pokračovať v pomoci v tejto urgentnej potrebe aj ďalší týždeň, resp. čas potrebný na dokončenie cesty do Izraela v dobrom zdravotnom stave.
Odkedy Izrael umožnil pokračovanie alije Bnei Menaše v roku 2012, pricestovalo viac ako 2400 ľudí, z čoho takmer polovica bola sponzorovaná Medzinárodným kresťanským veľvyslanectvom Jeruzalem (ICEJ).
Avšak komunita Bnei Menaše má ešte približne 6000 členov, ktorí stále žijú v severovýchodnej Indii, najmä v štátoch Manípur a Mizorám. Oficiálne boli uznaní za „synov Izraela“ v apríli 2005, kedy (aškenázsky) vrchný rabín Šlomo Amar rozhodol, že komunita Bnei Menaše pochádza z kmeňa Manassesa, jedného zo „stratených kmeňov“ vyhnaných zo severného kráľovstva Izraela pred približne 2700 rokmi.
Naša podpora návratu Bnei Menaše je založená na Božích zasľúbeniach, že zhromaždí židovský ľud späť do historickej krajiny Izraela, a v tomto konkrétnom prípade: „od východu dovediem tvoje potomstvo“ (Izaiáš 43,5).
Tak poďme, tí, ktorí sme začali toto dobré dielo, ho aj dokončiť až do konca. Daj dnes svoj najlepší dar, aby si podporil návrat tohto starovekého izraelského kmeňa domov.
Zdroj: int.icej.org