Už 39 rokov prichádzajú kresťania z celého sveta do Jeruzalema každú jeseň , aby oslávili slávnosť Stánkov, usporiadanú Medzinárodným kresťanským veľvyslanectvom Jeruzalem. Prichádzajú aby boli súčasťou dynamických zážitkov chvál a uctievania ľudí milujúcich Boha z celého sveta a ochutnali tak z radosti v Bohu ktorá má prísť.
Každý biblický sviatok daný národu Židov má tri aspekty. Majú sviatky zachovávať v prítomnosti, pripomínajúc si niečo čo Boh vykonal v minulosti, zatiaľ čo majú hľadieť do budúcnosti kvôli prorockému zámeru každého z týchto sviatkov. Toto v pravde dodržujú Židia každý týždeň na Šabat, ako aj v čase pútnických sviatkov – Pascha, Letnice a Stánky.
V priebehu sviatku Stánkov (hebr. Sukkot), sa židovský národ spolu zhromažďuje v meste Jeruzalem. Nie len preto, aby si pripomenuli Božie zaopatrenie v čase keď putovali púšťou, ale taktiež, aby spoločne hľadeli vpred do slávnej budúcnosti, kedy príde zasľúbený Mesiáš a všetky národy budú prichádzať do Jeruzalema, aby ho ctili.
Sviatok pre všetky národy
Stánky boli jedinečné v minulosti aj tým, že v „určený čas“ boli pohanské národy pozvané vystupovať do Jeruzalema spolu s židovským národom ku chvále Boha. Deut. 31:12 – Vtedy Boh povedal Mojžišovi: „Zhromaždi ľud, mužov, ženy, deti a cudzincov, ktorí bývajú v tvojich bránach, aby počuli a učili sa báť Hospodina, vášho Boha, aby zachovávali a plnili všetky slová tohto zákona.“
Keď neskôr Šalamún zasväcoval Hospodinovi chrám cez Sukkot, žiadal Boha, aby vypočul modlitby akéhokoľvek cudzinca, ktorý sa sem príde modliť. 2.Kronická 6:32-33: No i cudzinca, ktorý nepochádza z tvojho izraelského ľudu, keď príde zďaleka pre tvoje veľké meno, tvoju mocnú ruku a vystreté rameno, keď príde a bude sa modliť smerom k tomuto domu, ty vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, a urob všetko, o čo bude k tebe cudzinec volať, aby všetky národy zeme poznali tvoje meno, báli sa ťa ako tvoj ľud Izrael a uvedomili si, že tento dom, ktorý som postavil, je po tebe pomenovaný.
Niekoho to možno prekvapí, ale aj Ježiš zachovával Sviatok Stánkov. Ján 7:37-38: Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra.“
Pripomínanie si Božieho zaopatrenia
Najzrejmejším symbolom sviatku Sukkot sú malé prístrešky, v ktorých majú Izraelci nariadené prebývať osem dní sviatku (Leviticus 23:33-43). Židovské rodiny preto stavajú provizórne stánky na ich terasách a balkónoch a zdobia ich farebným ovocím, stužkami a obrázkami. Niektoré rodiny tam aj jedia svoje pokrmy a cez noc prespávajú. Tieto sukkah – prístrešky sú pripomienkou pre Izrael, že prebývali v dočasnom útočisku keď štyridsať rokov putovali po púšti a boli úplne závislý na Hospodinovi. Boh ich verne celý čas zaopatroval všetkým čo potrebovali, aby mohli chodiť pred ním, a tak až do dnešných dní.
Ochutnávka Radosti, ktorá má prísť
Zachariáš predpovedal časy, kedy všetky národy budú raz za rok vystupovať do Jeruzalema, „aby sa poklonili kráľovi, Hospodinovi zástupov a svätili slávnosť Stánkov.“ Zachariáš 14:16. Preto aj my oslavujeme Stánky už teraz. Kvôli jeho prorockému zámeru a rozmeru. Počas celého veku Mesiáša, bude celý svet tento sviatok oslavovať, pretože celá zem bude poznamenaná Ježišovým návratom na zem. Pre tento čas, kedy sa kresťania hrnú do Jeruzalema oslavovať sviatok Stánkov, je to mocným prehlásením viery a manifestáciou toho, že veríme v Nebeské Kráľostvo v Miléniu a Ježišov návrat.
Ani tento rok nie je v Izraeli núdza o archeologické objavy – a špekulácie. Archeológovia novo prehlásili, že objavili Siklag, kde sa podľa Biblie skrýval kráľ Dávid pred kráľom Saulom. A po mnohých rokoch sa sem podľa knihy Nehemiáš uchýlila časť navrátilcov z babylónskeho zajatia. Toto dôležité miesto hľadali výskumníci už desaťročia. Pričom neutíchajú odborné spory o existenciu týchto biblických postáv. Biblia vykresluje politickú krízu medzi kráľom Saulom a jeho niekdajším obľúbencom Dávidom, ktorého prorok Samuel pomazal za nového kráľa. Tá vyvrcholila v boj na život a na smrť. „Dávid si povedal: ‚Ktorýkoľvek deň môžem byť zabitý Saulovou rukou. Neostáva mi nič lepšie ako uniknúť do pelištejskej krajiny‘“ – Útočisko našiel u pelištejského kráľa Akíša, ktorý mu dal k bývaniu mestečko Siklag. Tu Dávid býval a tiež o toto mesto bojoval, až do Saulovej smrti, kedy prevzal vládu.
Tento týždeň zasiahla Izrael vlna extrémnych horúčav. Teploty nad 50 ° C boli hlásené na niekoľkých miestach v krajine. Spôsobilo to veľké hospodárske škody a taktiež náhle požiare. Hasiči boli mobilizovaní v desiatkach väčších aj menších komunít a stovky domov a podnikov bolo evakuovaných kvôli bezpečnosti.
Osvienčim, Poľsko, 14. júla 2019 – Už šiesty rok po sebe sa desiatky ľudí vydávajú na trasu medzi Auschwitzom pri Poľskom Osvienčime a Žilinou na Slovensku, aby si počas týždeň trvajúceho pešieho pochodu pripomenuli heroický výkon Alfreda Wetzlera a Rudolfa Vrbu (Walera Rosenberga). Tento rok uplynulo okrúhlych 75 rokov od úteku týchto dvoch slovenských židov z nacistickej továrne na smrť pri Osvienčime do Žiliny a spísania ich 32stranovej Správy popisujúcej hrôzy tohto koncentračného tábora na juhu Poľska.
Podujatie pod názvom Vrba Wetzler Memorial (VWM) od jeho štartu organizujú pobočky Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ) v Česku a na Slovensku v spolupráci s Fedorom Gálom. Partnerom projektu je Nadácia Milana Šimečku a o.z. Stanica Žilina-Záriečie.
Prvý tohtoročný pochod začína v nedeľu 14. júla stretnutím viac ako 40 jeho účastníkov v Osvienčime. Niektorí z nich absolvujú celodennú prehliadku smutne známeho koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Samotný peší pochod začína v pondelok 15. júla. Ten do soboty kopíruje zhruba 130 km dlhú trasu dvoch slovenských židovských väzňov Wetzlera z Trnavy a Vrbu z Topolčian, po ktorej v apríli 1944 za nesmierne riskantných okolností úspešne ušli z koncentračného tábora na Slovensko. Najprv do Skalitého, neskôr vlakom do Žiliny.
Ďalší tohtoročný pochod, s identickým programom, začne v nedeľu 4.augusta, respektíve v pondelok 5. augusta. Už v tejto chvíli je naň nahlásených viac ako 50 účastníkov prevažne zo Slovenska a Čiech. Obe skupiny budú putovať od pondelka po rovnakej trase z väčšej časti po území Poľska smerom ku hranici so Slovenskom. Trasa pochodov je vytýčená podľa opisov úteku v dvoch knihách samostatne napísaných Wetzlerom a Vrbom.
V sobotu 20. júla, respektíve 10. augusta sa účastníci pochodov okolo 9.00 ráno presunú na poľsko-slovenskú hranicu zo strany obce Zwardoň. Tam bude spoločné stretnutie pri pamätníku úteku Wetzlera a Vrbu vytvoreného slovenským sochárom Ferom Guldanom, ktorý tam osobne osadil pri prvom pochode v roku 2014. Neskôr peší pochod zostúpi do obce Skalité. Účastníci oboch pochodov, júlového aj augustového, majú v pláne okolo 12.00 malú zastávku na cintoríne (za riekami), kde je hrob manželov Čaneckých. Ondrej Čanecký je jedinou podľa mena známou osobou z tých, ktoré na ceste úteku Vrbovi a Wetzlerovi pomohli. Z Kysúc sa pochod už vlakom, podobne ako kedysi Wetzler s Vrbom, presunie do Žiliny, kde okolo 15.00 na Hollého ulici navštívia bývalý židovský starobinec a autentické podpivničené priestory, kde dvaja hrdinovia napísali správu o skutočnom cieli deportácií židov, ktorým bolo masové vyvražďovanie.
Záver pochodu bude v Novej synagóge v Žiline v sobotu 20. júla, respektíve 10. augusta, od 18.00. Okrem príhovorov hostí bude moderovaný rozhovor s účastníkmi pochodu. Večer v Synagóge je prístupný verejnosti.
Časti programu pochodov zaujímavé pre médiá v sobotu 20. júla, respektíve v sobotu 10. augusta 2019:
9.00 – poľsko-slovenská hranica nad obcou Zwardoň, pamätník Vrba-Wetzler Memorial
12.00 – cintorín Skalité (za riekami), zapálenie sviečok a položenie kamienkov na hrob Andreja Čaneckého
18.00 – Nová synagóga v Žiline, záverečný program
Peter Švec – predseda ICEJ Slovensko, peter.svec@icej.sk
Archeologické vykopávky v starobylom meste Bethsaida v jordánskom parku Golanských výšin, odkryli mestskú bránu z čias kráľa Dávida (okolo 10. až 11. storočia pred naším letopočtom). Profesor Rami Arav z University of Nebraska, hlavný archeológ, ktorý dohliadal na vykopávky, povedal pre Jeruzalem Post:„Nemáme mnoho brán z hlavným miest z tohto obdobia. Bethsaida bolo meno mesta počas obdobia Druhého Chrámu, ale počas obdobia Prvého Chrámu to bolo mesto Zer.“ Arav citoval Knihu Jozue 19:35, ktorá hovorí: „Opevnené mestá boli Ziddim, Zer, Hammath, Rakkath a Kinneret“. Výskum bol sponzorovaný Hebrejskou univerzitou v Jeruzaleme a spojil archeológov z celého sveta.
Srdečne Vás pozývame na modlitby za Izrael, ktoré budú v piatok 28.júna o 18:00 hod. na Partizánskej 2, v budove Evanjelickej diakonie, v školiacej miestnosti.
Bližšie Info o lokalite: Stretávame sa v budove Evanjelickej diakonie na Palisádach. Pred budovou je trolejbusová zastávka „Partizánska“. Vchod je z Partizánskej ulice, treba prejsť cez bránu so závorou pre autá, a cez dvor kde parkujú autá vojsť do presklených dverí. Školiaca miestnosť sa nachádza na prvom poschodí.
Šavuot je sviatok, ktorý nasleduje po sviatku Pesach a je jedným z troch sviakov, počas ktorých sa musel každý muž ukázať v Jeruzaleme, aby sa poklonil Bohu v chráme.
„Trikrát do roka sa ukáže každý tvoj mužského pohlavia pred Hospodinom, tvojím Bohom, na mieste, ktoré vyvolí: na slávnosť nekvasených chlebov, na slávnosť týždňov a na slávnosť stánov…“ 5M 16:16a
Sviatok Šavuot patrí medzi pútnické sviatky, ako Pesach a Sukkot, počas ktorých židia zo všetkých kútov Izraela a iných krajín prúdili do Jeruzalema. K nim sa pridávali aj predstavitelia iných národov, ktorí uverili v Boha Izraela – „tí, ktorí ctia Boha“. Časť z nich sa stala prozelitmi, t.j. obrátili sa na judaizmus a dodržiavali predpisy Tóry. V knihe Skutkov v druhej kapitole, verše 9 – 11 je napísané o tom, že v Jeruzaleme sa nazhromaždilo ohromné množstvo pútnikov: „Partovia a Médovia a Elamiti a ktorí bývame v Mezopotamii, v Judsku a v Kapadocii, v Ponte a v Ázii, vo Frygii a v Pamfýlii, v Egypte a v krajoch Libye, pri Cyréne a na tento čas tu sa zdržujúci Rimania, Židia a prozelyti, Kréťania a Arabi…“
Názov sviatku pochádza z predpisu Tóry. Slovo „šavuot“ znamená „týždne“, šavua je po hebrejsky „týždeň“. Tóra predpisuje sláviť Šavuot o sedem týždňov po prvom dni Pesachu: „A napočítate si od nasledujúceho dňa po tej sobote, odo dňa, ktorého ste doniesli snopok obeti povznášania, sedem plných týždňov to bude, až do nasledujúceho dňa po siedmej sobote, teda napočítate päťdesiat dní a budete obetovať obilnú obeť novú Hospodinovi.“ 3M 23:15, 16
KĽÚČOVÉ ASPEKTY ŠAVUOTA
Prvý aspekt je prírodný, je spätý s ročným poľnohospodárskym cyklom v biblickom Izraeli. Poľnohospodárstvo bolo hlavným zamestnaním dávnych Izraelitov. Úspešné poľnohospodárstvo slúžilo ako ukazovateľ toho, že sa zabývali v Kanaáne, ktorý sa takto stal Erec Izrael, t.j. zem Izraela, ktorú im Boh prikázal zaujať. Židia dostali na Sinaji prikázanie sláviť sviatok Šavuot. Avšak nemohli by ho sláviť v súlade s predpisom, kým nezaujali Kanaán a nezačali obrábať zem. Úspech poľnohospodárstva bol taktiež ukazovateľom Božej priazne k Izraelitom. Keď bol národ v správnom postoji voči Bohu, vďaka Jeho priazni dávalo nebo v správny čas dažde, a zem – hojné plody:
„A stane sa, ak budete naozaj poslúchať moje prikázania, ktoré vám ja prikazujem dnes, milujúc Hospodina, svojho Boha, a slúžiac mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že dám vašej zemi dážď na jeho čas, ranný i pozdný, a budeš spratávať svoje obilie i svoju vínnu šťavu i svoj olej. A dám bylinu na tvojom poli pre tvoje hovädá, a budeš jesť a nasýtiš sa. Vystríhajte sa, aby sa nedalo zviesť vaše srdce, a odchýlili by ste sa odo mňa a slúžili by ste iným bohom a klaňali by ste sa im! Lebo by sa zapálil na vás hnev Hospodinov, a zavrel by nebesia, a nebolo by dažďa, a zem by nevydala svojej úrody, a zahynuli by ste rýchle s povrchu tej krásnej zeme dobrej, ktorú vám dáva Hospodin.“ 5M 11:13-17
Druhým aspektom je darovanie Tóry Izraelu na hore Sinaj. Preto sa tento sviatok nazýva aj „Sviatok darovania Tóry.“
Počas dní Pesachu, vyjdúc z Egypta, získali fyzickú slobodu. Počas Šavuotu získali slobodu duchovnú. Práve získaním Tóry a uzavretím zmluvy so Všemohúcim Bohom sa židovský národ zmenil zo zástupu bývalých otrokov na Boží národ, národ Biblie. Práve preto sa Šavuot často chápe ako sviatok, ktorým sa završuje Pesach: „A budeš pamätať, že si bol sluhom v Egypte a budeš ostríhať a činiť tieto ustanovenia.“ 5M 16:12. Týmto sa zdôrazňuje, že oslobodenie z otroctva, ktoré slávi Pesach má vzrásť do slobody slúžiť Bohu.
Dve udalosti – oslava začiatku žatvy a darovanie Tóry sa stali pre Izrael jedným triumfom. Tóra objasňuje túto súvislosť. Ukazuje, že Izrael je prvorodený Boží, prvá „úroda pšenice“, posvätený Bohu, za ktorým malo nasledovať obrátenie, spasenie a služba Bohu ľudí z ďalších národov (Ex 4:22). V súlade so židovskou tradíciou počas sviatku Šavuot čítajú v synagógach knihu Rút, po hebrejsky „Megilat Rút“ (zvitok Rút).
Rút Bola žena z Moábskeho národa. Vydala sa za Žida, avšak čoskoro ovdovela, no nevrátila sa k svojmu národu, ale ostala so svojou svokrou Noemi. Keď ju Noemi nabádala, aby sa vrátila do domu svojho otca, Rút odpovedala: „… Nenúť ma, aby som ťa opustila a vrátila sa od teba zpät; lebo kam ty pojdeš, ta pojdem i ja, a kde ty budeš bývať, tam budem bývať i ja; tvoj ľud môj ľud a tvoj Bôh môj Bôh. Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja, a tam budem i pochovaná. Nech mi tak učiní Hospodin a tak nech pridá, že iba smrť ma odlúči od teba.“ Rút 1:16-17. Po návrate do Izraelskej zeme žili Noemi a Rút veľmi chudobne. Rút sa všemožne starala o svoju svokru, zdieľala s ňou všetky ťažoby života, čím prakticky dokázala, že sa úprimne pripojila k židovskému národu a uverila jeho Bohu. Za to Boh odmenil Rút. Keď pracovala na poli a zbierala klasy jačmeňa po žatve (čas žatvy jačmeňa je medzi Pesachom a Šavuotom), stretla Boaza, bohatého a vznešeného človeka, ktorý si ju vzal za ženu. Vďaka tomu sa Rút stala prababičkou kráľa Dávida (Mt 1:5) a dostala sa do rodokmeňa Ješuu Mesiáša.
V Novej Zmluve sa objavuje ešte jeden kľúčový aspekt sviatku Šavuot – zoslanie Svätého Ducha (Ruach Ha Kodeš) na učeníkov (talmidim) Ješuu. „A keď sa už doplňoval päťdesiaty deň po Veľkej noci, totiž deň Letníc, boli všetci jednomyseľne spolu. A zrazu povstal z neba zvuk ako zvuk nesúceho sa silného vánku a naplnil celý dom, kde sedeli. A ukázaly sa im rozdeľujúce sa jazyky jako čo by jazyky ohňa, a sadol na jedného každého z nich. A zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a začali hovoriť inými jazyky, tak ako im dával Duch vysloviť sa.“ (Skutky 2:1-4).
Pred tým sa udiali udalosti, ktoré zmenili osud ľudstva: počas osláv sviatku Pesach bol ukrižovaný Ješua Mesiáš, ktorý zomrel na kríži, bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych. Smrť a vzkriesenie Ješuu Mesiáša darovali slobodu od otroctva hriechu a smrti všetkým, ktorí v neho uveria. Ješua vopred informoval svojich učeníkov: „A shromažďujúc sa s nimi prikazoval im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby čakali zasľúbenie Otcovo, o ktorom zasľúbení ste vraj počuli od mňa; totiž že Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom už o nie mnoho dní. Ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý prijde na vás, a budete mi svedkami i v Jeruzaleme i po celom Judsku i v Samárii a tak až do poslednej končiny zeme.“ Skutky 1:4-5,8. To sa naplnilo v deň Letníc. Zoslanie Svätého Ducha na učeníkov im dalo nadprirodzenú moc slúžiť Bohu v daroch Ducha Svätého a svedčiť o spasení, ktoré daroval Boh Ješuovi Mesiášovi. Takto káže apoštol Peter, ktorý je podľa Skutkov 4:13 „neučený a prostý“, t.j. málo vzdelaný a ktorý nadprirodzeným spôsobom cituje veľký úsek z knihy proroka Joela (Skutky 2:17-21) objasňujúc zhromaždeným to, čo sa udialo a dokazuje, že Ješua je Mesiáš zasľúbený Izraelu. V dôsledku Petrovej kázne a služby ďalších apoštolov a učeníkov sa v ten deň obrátilo na vieru v Ješuu Mesiáša okolo tritisíc ľudí (Skutky 2:41).
NIEKTORÉ PARALELY ŠAVUOTA V STAROM A NOVOM ZÁKONE
Medzi darovaním Tóry a zoslaním Ducha Svätého je množstvo podobností a paralel. Boh maximálne použil obsah sviatku vyjadrujúc nové pravdy a podčiarkol ich neoddeliteľnú súvislosť so starými pravdami.
1. Na Sinaji bolo desatoro prikázaní napísaných na kamenných doskách
Keď na apoštolov zostúpil Duch Svätý, Boží Zákon bol napísaný Bohom na doskách srdca 2Kor 3:6-18, čím sa naplnili proroctvá Jeremiáš 31:31 a Ezechiel 36:26.
2. Obidva Šavuoty boli sprevádzané ohňom. Na Sinaji oheň horel, hrmeli hromy, no on sa nedotýkal židov. Celý národ ho videl zďaleka 2M 20:18.
Na deň Letníc zostúpil oheň na každého človeka osobitne a na každom učeníkovi boli viditeľné ohnivé jazyky Skutky 2:3.
3. Oheň, ktorý horel na Sinaji a bol sprevádzaný hromami a dymom uviedol Izrael do strachu a chvenia natoľko, že nechceli, aby s nimi hovoril Boh bezprostredne ale iba cez Mojžiša 2M 20:19.
Keď sa na učeníkoch zjavili ohnivé jazyky, boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť inými jazykmi a oslavovali Boha. Prišli do stavu takej slobody, že náboženskí ľudia, ktorí ich videli ich považovali za opitých.
4. Keď národ na hore Sinaj videl, že je Mojžiš preč a nedočkal sa jeho návratu, donútili Árona, aby im urobil modlu – zlaté teľa a uctievali ho. V dôsledku toho sa na nich Mojžiš nahneval a rozbil kamenné dosky, ktoré dostal od Boha. V národe došlo k rozdeleniu a tritisíc židov zomrelo.
Na deň Letníc učeníci, ktorí zotrvávali v poslušnosti Ješuovi, nachádzali sa v jednote duše a mysle v modlitbách a očakávali od Boha naplnenie zasľúbenia. Ako výsledok dostali Bohom zasľúbeného Ducha Svätého a v jeho sile začali svedčiť o Ješuovi. A v dôsledku prvej Petrovej kázne sa obrátilo tritisíc židov.
Včera bojovali hasiči s veľkým požiarom na kopcoch okolo mesta Jeruzalem. V blízkosti Even Sapir, Ora a Aminadav museli policajné sily evakuovať obyvateľov z viacerých domov týchto mošavov (poľnohospodárske osady).
S ohňom zápasilo 16 hasičských tímov a na pomoc im bolo vyslaných 6 hasičských vrtulníkov. Miestne obyvateľstvo podozrieva zo založenia požiarov podpaľačov a škody sa odhadujú na skoro 700,000 NIS.
Kvôli bezprecedentnému vývoji situácie bol izraelský premiér Benjamin Netanjahu nútený vyhlásiť nové kolo volieb. Nepodarilo sa mu v zákonnej lehote zostaviť novú vládnu koalíciu. Nový Kneset, ktorý bol zvolený v apríli a ktorého členovia boli uvedení do úradu iba pred mesiacom, sa rozpustil a dátum predčasných volieb bol stanovený na 17. septembra. Takáto situácia nastala v moderných dejinách Izraela prvý krát a došlo k nej hlavne preto, že Netanjahu nedokázal presvedčiť ultraortodoxné strany a strany ruských imigrantov ku kompromisu ohľadom výnimky povinnej vojenskej služby študentov ješiv (židovskej vysokej školy, určenej pre štúdium Talmudu a židovského náboženského práva – halachy.
Pretože sa teraz všetci pohybujú na neznámej pôde, je veľmi ťažké predpovedať, ako odpovedia izraelskí voliči, napriek tomu, že predbežné priezkumy ukazujú, že Netanjahu má stále veľmi dobrú šancu stať sa znovu premiérom.
