SVEDECTVO Z PEKLA

Pred 75 rokmi sa na trase medzi koncentračným táborom Auschwitz-Birkenau a Žilinou odohral jeden z najdramatickejších príbehov novodobej histórie Slovenska. Dvaja slovenskí židia Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba (vlastným menom Walter Rosenberg) utiekli zo smutne známeho koncentračného tábora pri Osvienčime.
V nedeľu 28. apríla uplynie presne 75 rokov od okamihu, kedy po strastiplnom úteku v židovskom starobinci v Žiline, ukončili Wetzler a Vrba výpoveď svojho svedectva a následne bola spísaná 32-stranová Správa, ktorá odkryla pravdu o továrni na smrť za ostnatými drôtmi koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Chceli zachrániť státisíce odsúdených na deportácie predovšetkým z Maďarska.
Nedovoľme zabudnúť na ich heroický útek a poďme si ich príbeh spoločne pripomenúť.

Učinkujúci:


Peter Švec, predseda slovenskej pobočky Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ Slovensko);


Ondrej Dostál, poslanec NR SR, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika;


Katarína Hradská, historička, Historický ústav SAV;


Zuzana Kronerová, herečka slovenskej a českej divadelnej a filmovej scény; 1.januára 2018 ju prezident A. Kiska vyznamenal Radom Ľudovíta Štúra I. triedy;


Ľuba Lesná, publicistka, spisovateľka, dramaturgička, osobná priateľka dcéry Alfreda Wetzlera, Táni Kernovej Wetzlerovej;


Branislav Jobus, známy hudobník a autor kníh pre deti;


tvorcovia filmu „Kroky na hrane“;


Baruch Myers, bratislavský rabín;

Hlavným organizátorom podujatia je ICEJ Slovensko (slovenská pobočka Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem). Spoluorganizátormi podujatia sú Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika, Židovská náboženská obec v Bratislave a Vrba Wetzler Memorial.

PESACH: Sviatok slobody

„Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov.“

V Izraeli vrcholia prípravy na biblický sviatok Pesach (Passover), ktorý začína v piatok. V tom istom čase sa kresťanské komunity po celom svete pripravujú na „Veľký piatok“, kedy si pripomínajú ukrižovanie a následné zmŕtvychvstanie Pána Ježiša Krista. Kristus bol ukrižovaný práve v čase židovskej Veľkej noci (Pesachu). Noci, kedy si Židia pripomínajú vyjdenie (EXODUS) z otroctva Egypta. Tento príbeh nachádzame v 2.Mojžišovej a dokazuje, že Boh je verný, mocný a plní svoje sľuby.

Sviatok Pesach (Pascha) – je hlavný v poradí sviatkov. Zo štyroch sviatkov, prikázaných Hebrejom v Piatich knihách Mojžišových, je pomenovaný prvým a očividne to nie je náhodou. Pesach je zasvätený jednej z najvýznamnejších udalostí biblickej histórie – exodu z Egypta a oslobodeniu ľudu zo 400-ročného otroctva.

Väčšina učencov predpokladá, že sa táto udalosť odohrala v 13. storočí pred naším letopočtom, okolo roku 1200.

Význam slova „Pesach“ je prejsť pomimo – vynechať. Vzniklo ako spomienka na to, ako anjel zhubca prechádzal mimo obydlí Izraelitov, zabíjajúc iba egyptských prvorodených,  v dňoch desiatej rany, poslanej Bohom na faraóna a jeho kráľovstvo. Cez Mojžiša a Árona Boh prikázal Hebrejom pripraviť baránka na obetu a jeho krvou natrieť obe veraje a priečny rám dverí každého hebrejského domu. Takým spôsobom sa Boh zmiloval nad všetkými hebrejskými prvorodencami, usmrtiac egyptských. Iba po smrti všetkých egyptských prvorodených faraón dovolil Hebrejom opustiť Egypt. Preto je Pesach spojený s oslavou oslobodenia Hebrejov.

Pesach – sviatok ukončenia „domu otroctva“.

Takéto otroctvo sa v každodennom živote prejavovalo ako úsilie Hebrejov sa navonok neodlišovať od Egypťanov, byť takými ako oni, prečo vraj dráždiť antisemitov, privolávať nešťastie na svoje hlavy. Budeme sa tak, ako je nám stanovené, modliť k Jedinému Bohu doma, za zatvorenými oknami, a vonku nech nás nemôžu odlíšiť od týchto modlárov.

Hlavne preto pred odchodom z fyzického otroctva musel každý Hebrej urobiť krok z duchovného otroctva. Natrieť veraje krvou – a to práve z vonkajšej strany – znamenalo otvorene oznámiť: áno, som iný, odlišujem sa od vás, verím  v Jediného Boha a nebojím sa priznať k svojej viere!

Vyžadujúc od faraóna, aby prepustil ľud Izraela, Mojžiš a Áron argumentovali nevyhnutnosťou vykonať prinášanie obete Hospodinovi na púšti. Na túto tému viedli spor faraón a Mojžiš. Na pohľad sa zdá, že táto prosba Mojžiša a Árona bola jednoducho lesť. V skutočnosti sa tu však hovorí o tom, čo tvorí podstatu odchodu z otroctva.

Otroci nemajú skutočných bohov, svätou povinnosťou otroka je plniť si svoju prácu. Avšak v momente, keď otrok pre seba objavuje, kto je Pán nad pánmi, Ktorému sú všetci podriadení, prestáva byť v  duši otrokom. Faraón sa nemýlil, keď poznal, že samotné prianie odísť kvôli slávnosti  je predpokladom k oslobodeniu. Pokúsil sa zabrániť zrodeniu národa za pomoci radu opatrení, pripravených zlomiť ducha národa neprimeranou prácou, ktorá viedla k takému stavu, kedy ľudia už nemohli nielen túžiť, ale ani si jednoducho želať čokoľvek, čo by bolo nad rámec najjednoduchších životných potrieb.

Jeden múdry človek povedal: „Ľahšie bolo vyviesť Hebrejov z vyhnanstva než vyhnanstvo z Hebrejov.“ Odchod z otroctva môže položiť začiatok veľkým veciam, ale sám o sebe sa nejaví ani zábleskom oslobodenia. Preto je dôležité poukázať na cieľ odchodu z Egypta: priniesť obetu Hospodinovi v púšti. Keď sa objaví vyšší duchovný cieľ, keď sa otvárajú nové perspektívy života, odmietajúce pokračovanie otrockého života, vtedy sa začína skutočné oslobodenie – záchrana.

V knihe Exodus sa hovorí: „A povedal Mojžiš ľudu: Zapamätajte si tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta, z domu otroctva, lebo silnou rukou vás odtiaľ vyviedol Hospodin.“

Prečo je táto historická udalosť dôležitá pre nás aj dnes? Prečo z roka na rok spomíname na oslobodenie, rozprávame tento príbeh našim deťom a vnúčatám? Naším cieľom je, aby v každom pokolení každý človek uvidel sám seba tak, akoby on sám vyšiel  Egypta. Povinnosťou každého z nás je znova sa pýtať samého seba, či uplatňujeme v praxi, vo svojom živote túto slobodu a odchod z otroctva k slobode. Sme skutočne slobodní?

Svet je plný utrpenia, ponižovania a nespravodlivosti. Oslobodenie – to nie je okamžitá udalosť, to je proces, ktorý sa začal pred viac než tritisíc rokmi a pokračuje dodnes. V každej chvíli nášho života musíme vychádzať z Egypta. Egypt – to je symbol našej neprekonateľnej (ale plne prekonanej) ohraničenosti. Kým pokračujeme byť otrokmi predsudkov a stereotypného správania – sme otrokmi v Egypte.

Keď Hebreji volali k Pánovi, začali Ho hľadať, chceli Mu slúžiť, Boh ich nielen zbavil útlaku, ale im dal aj zákon, ktorý boli povinní zachovávať po všetky časy a veky. Ľud dostal základy viery a svetlú nádej pre budúcnosť.

Exodus sa stal ústredným bodom celej hebrejskej (áno i svetovej) histórie. Sformoval národné povedomie Hebrejov a položil začiatok existencie Izraela ako slobodného národa. Ponaučenia čerpané zo skúsenosti v egyptskom otroctve a zázračné vyslobodenie sa stali tým základom, na ktorom sú postavené princípy hebrejského náboženského a etického učenia. Boh tiež chce, aby exodus zaujal osobitné miesto v srdciach Jeho ľudu. O tom svedčí aj formulácia prvého z Desiatich prikázaní: Exodus 20:2 „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov.“

Pesach je veľmi mnohotvárny sviatok. Je to sviatok oslobodenia z egyptského otroctva, je to tiež sviatok národnej jednoty ľudu Izraela, vypracovaného v taviacom kotli strádania a záchrany, sviatok vznešenosti hebrejskej rodiny, uvedomujúcej si zázrak jednoty. Je to jarný sviatok, veď rozkvet prírody znamená obnovu a prebudenie národa, ktorý si vychutnáva život.

A predovšetkým je to sviatok slobody, slobody každého jedného Hebreja osobitne a slobody celého hebrejského ľudu.


Izraelskí vedci „vytlačili“ ako prví vo svete 3D srdce s ľudským tkanivom

Tím výskumníkov z Tel Avivskej univerzity odhalil srdce, ktoré bolo vytvorené pomocou vlastných buniek pacienta a biologického materiálu. Doteraz vedci úspešne vytlačili iba jednoduché tkanivá bez krvných ciev.„Toto je prvýkrát, čo ktokoľvek kdekoľvek úspešne skonštruoval a vytlačil kompletné srdce s kompletne vybavenými bunkami ,krvnými cievami,dutinami a komorami“ povedal Prof. Tal Dvir zo školy molekulárnej bunkovej biológie a biotechnológie TAU, Katedra materiálových vied a inžinierstva Centrum pre Nanovedy a Nanotechnológie a Centrum pre regeneratívnu biotechnológiu Sagol, kde bol vedúcim výskumnej štúdie. Spolupracoval s prof. Assafom Shapirom na Fakulte prírodných vied TAU a doktorantom Nadavom Moorom. Ich výskum bol publikovaný v Advanced Science.

Srdcové ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtia mužov aj žien v Spojených štátoch. V Izraeli je to druhá najväčšia príčina smrti (po rakovine). Podľa ministerstva zdravotníctva v roku 2013 predstavovali srdcové ochorenia približne 16% z celkového počtu úmrtí v Izraeli. Transplantácia srdca je často jedinou liečbou, ktorá je dostupná pre pacientov so zlyhaním srdca v konečnom štádiu. Poradovník pre pacientov v USA môže byť až šesť mesiacov a viac. V Izraeli a v  USA mnoho pacientov umiera na čakacej listine, dúfajúc v šancu na prežitie.„Toto srdce je vyrobené z ľudských buniek a biologických materiálov špecifických pre pacienta. V našom procese tieto materiály slúžia ako bio-atramenty, látky vyrobené z cukrov a proteínov, ktoré možno použiť na 3-D tlač komplexných tkanivových modelov, “vysvetlil Dvir.

„V minulosti sa ľuďom podarila 3D-tlač štruktúry srdca, ale nie s bunkami alebo s krvnými cievami. Naše výsledky demonštrujú potenciál nášho prístupu k inžinierstvu personalizovanej výmeny tkanív a orgánov v budúcnosti, “povedal.

V tomto štádiu je 3-D srdce vyprodukované v TAU dimenzované pre králika, ale profesori hovoria, že väčšie ľudské srdce by sa mohli vyrábať na základe  rovnakej technológie.

Podľa Dvira je použitie „prírodných“ materiálov špecifických pre pacienta rozhodujúce pre úspešné vytvorenie tkanív a orgánov.
Ďalším krokom je naučiť srdcia správať sa ako ľudské srdcia. Najskôr budù transplantované na zvieratách a potom na ľuďoch. Dúfame, že v horizonte 10 rokov budú v najlepších nemocniciach po celom svete orgánové tlačiarne a tieto postupy sa budú vykonávať rutinne,“ povedal Dvir.

Zdroj: Jpost

Plaketa B’nai B’rith za rok 2018 pre ICEJ Slovensko

Slovenská pobočka Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem, sa stala laureátom ocenenia Medzinárodného židovského spolku B’nai B’rith Tolerancia. Ocenenie sme dostali za dlhodobé aktivity v boji proti antisemitizmu na Slovensku, za zachovanie pamiatky obetí holokaustu a za obhajobu štátu Izrael. 

Plaketu za rok 2018 sme obdržali v nedeľu 14.apríla v priestoroch Židovskej náboženskej obce v Bratislave. Za ICEJ Slovensko chceme za to srdečne poďakovať! Je ocenením práce celého tímu. Vnímame ho aj ako zodpovednosť do budúcnosti.

Izraelci chystajú ďalší pokus pristáť na mesiaci

Prvá izraelská misia na mesiac (Beresheet 1.0), ktorá štartovala 22.februára 2019 sa nepodarila. Resp. len čiastočne. Krátko pred pristátím stratil tým niekoľkokrát kontakt so sondou a nakoniec sa kontakt prerušil úplne. Miesto pomalého pristania sa sonda napokon zrútila na mesačný povrch. Pristávanie sondy v kontrolnej miestnosti SpaceIL, v stredoizraelskom meste Jehud, sledovali inžineri, novinári a politici.

V prvej rade sedeli manželia Netanjahuovci. 200 detí s rodičmi sledovalo udalosť na obrazovkách v rezidencii prezidenta Reuvena Rivlina a vyše 100 tisíc ľudí z Izraela, USA a ďalších krajín sledovalo pristátie na obrazovkách. Všetci očakávali chvíľu, kedy sa Izrael stane 4. krajinou, ktorej sa podarilo dobyť Mesiac.

© (SpaceIL/YouTube) Snímok, ktorý vyfotila vesmírna sonda Berešit pred pristaním.

Symbolický bol náklad sondy: okrem technického vybavenia obsahovala nanoformátovaný TaNaCh (Hebrejskú Biblu) a na sebe nápis „Am Jisrael Chaj – Small Country, Big Dreams“ („Izraelský národ žije – Malá krajina, veľké sny“).

Benjamin Netanjahu, na margo neúspechu povedal, že „ak prvýkrát neuspejete, skúste to znova“.

Morris Kahn, primárny sponzor projektu, oznámil, že bude ďalší pokus. „Postavíme novú kosmickú loď, pristaneme s ňou na mesiaci a dokončíme misiu,“ povedal. Tím údajne začal pracovať na „Beresheet 2.0“ v nedeľu ráno.

Zdroj: icej.org / ztis.cz

110 rokov od založenia Tel Avivu

11.4.2019 ubehlo presne 110 rokov od založenia izraelského mesta Tel Aviv. Jeho názov znie v slovenskom preklade ako „jarný pahorok“. Postupom času sa stal druhým najväčším izraelským mestom.

Tel Aviv založili pionieri sionistického hnutia, ktorí prichádzali do vtedajšej osmanskej Palestíny. Začali ho budovať v blízkosti starovekého prístavného mesta Jaffa, cez ktoré cestoval napríklad prorok Jonáš alebo aj drevo na stavbu slávneho Šalamúnovho chrámu.

Dnes je Tel Aviv jedným z najdrahších miest na svete a je významným kultúrnym aj ekonomickým centrom Izraela.

Hovorí sa, že – “ V Haiffe sa pracuje, v Tel Avive tancuje a v Jeruzaleme sa modlí.“

Izraelské voľby vyhrala pravica

Aj keď nie sú ešte všetky hlasy sčítané, alen „len“ 95%, je už jasné, že pravicový blok zvíťazil vo voľbách do 21.Knesetu a dosavadný premiér a predseda strany Likud, Benjamin Netanjahu bude môcť zostaviť vládu s jasnou parlamentnou väčšinou.

O miesto víťaza sa pritom delí pravostredý Likud so stredovou Modrobielou stranou, vedenou generálom Benym Gantzom a Jairom Lapidom.

0 8 hodine ráno izraelského času, ako bolo spočítaných viac ako 4 milióny odovzdaných hlasov, bol na čele Likud s 26,27 %, čomu by malo odpovedať 35 kresiel v Knesete. Ide o najlepší výsledok strany od roku 2003, kedy získala 38 mandátov.

Hlavný súper Likudu, Modrobiela strana, získala predbežne 25,94 % hlasov, čo by jej malo dať taktiež 35 mandátov. Rozdiel v počte odovzdaných hlasov medzi dvomi hlavnými stranami bol iba okolo 14 tisíc.

Žiadna iná politická strana už dvojciferného výsledku nedosiahla.

Zdroj: eretz.cz

75. VÝROČIE ÚTEKU Z AUSCHWITZ-BIRKENAU

Presne pred 75. rokmi (7.4.1944) zrealizovali jeden z najznámejších a útekov z tábora Auschwitz-Birkenau, aby podali svetu svedectvo o masových vraždách, ktoré tam páchajú na nevinných ľuďoch.
Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler boli tými statočnými hrdinami, ktorí odhalili svedectvo vražednej mašinérie tábora. 

Odvážny skutok a tento fascinujúci príbeh dvoch hrdinov našej histórie si chceme pripomínať každý rok prejdením 130 km dlhej trasy z Osvienčimu do Žiliny. Memoriál Vrbu a Wetzlera je dielo širokej komunity aktívnych občanov, ktorí sa pridali k vízii Fedora Gála. Nultý ročník sa podarilo zorganizovať v roku 2014 pri príležitosti 70-tého výročia ich úteku.

V roku 2019 sú ešte miesta v augustovom turnuse:
2. termín: 4.–10. 8. 2019 

Viac info a prihláška na http://www.icej.sk/memorial-vrbu-a-wetzlera/

Francúzsko aspiruje na Jüdenrein islámsku republiku

„18% detí narodených vo Francúzsku má arabsko-muslimské meno“, odhalil Jérôme Fourquet vo svojej novej štúdii, ktorú uverejnil týždeník Le Point.

Každý piaty francúzsky novorodenec je muslim. V roku 1968 to bolo 2,5%.
„Fenomén de-kresťanizácia veľmi pokročil,“ vraví Fourquet. „Katolické náboženstvo, ktoré po stovky rokov hlboko štrukturovalo kolektívne vedomie a spoločnosť, je len tieňom toho, čo bolo. Prebieha veľká civilizačná premena“.
A táto premena nemá len formu de-kresťanizácie, ale aj Jüdenrein – „krajina bez Židov“.
Francúzsky židovský konzervativec Eric Zemmour sa odvážil v televízii povedať, že „vo verejných školách v Seine-Saint-Denis už nie sú žiadne židovské deti“. Ľavicoví aktivisti sa ho za to snažili ušliapať. Výsledok? Našli 4 alebo 5 dětí.


Francúzsky vrchný rabín Haim Korsia povedal: „Vo verejných školách Seine-Saint-Denis nie je prakticky žiadne židovské dieťa.“ V týchto rokoch, zatiaľčo Francúzsko spievalo chvály na prisťahovalectvo a slogany ako „žijeme společne“, prebiehala obrovská židovská emigrácia z celého francouzského regiónu. Ale beda vám ak to poviete. Nazvú vás rasistom.
V židovskej škole Yaguela Yaacova z Montrouge niekto nedávno napísal, že „by arabské krajiny žili v mieru, keby Hitler dokončil vyhladenie všetkých Židov“.
Na stenách synagógy vo Val-de-Marne, na juhovýchode Paříža, sa objavili slová „smrť Židom“.


Antisemitizmus je ochorenie, ktoré sa v spoločnosti objavuje so súmrakom.

Zdroj: israel.cz

Demeš a Nováková predstavili knihu Slovensko a Izrael: Prvých 25 rokov

Je nám potešením predstaviť Vám publikáciu Slovensko a Izrael – prvých 25 rokov, ktorú vydala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA). Dokumentuje históriu vzájomných vzťahov medzi Slovenskou republikou a Štátom Izrael. Autori Pavol Demeš a Katarína Nováková vytvorili hodnotnú kroniku posledných 25 rokov, ku ktorej sa istotne budú vraciať mnohí, čo budú chcieť pochopiť históriu vzťahov medzi našimi dvoma krajinami. Na jej stránkach sa dočítate aj o aktivitách ICEJ a tešíme sa, že sme mohli podieľať aj na jej vydaní.

Podľa slov autorov práca na tejto bilingválnej, textovo-obrazovej publikácii bola pre nich veľkým potešením. Snažili sa v nej zachytiť bohatstvo a mnohovrstevnatosť vzťahov medzi Slovenskou republikou a štátom Izrael. Opierali sa pritom o archívne materiály z rôznych verejných a súkromných zdrojov, pričom podklady získavali aj od mnohých nezištných ľudí. Rukopis posúdili a obohatili diplomati a odborníci z rôznych oblastí.

V priestoroch Pálfyho paláca v Bratislave prebehla 2.apríla tzv. obriezka knihy a následne po nej aj krst. Symbolicky tak bolo učinené zadosť obidvom hlavným náboženstvám našich krajín. Na slávnostnom odhalení knihy sa zúčastnili významné spoločenské osobnosti ako aj obaja veľvyslanci. Kniha prichádza na pulty slovenských knižných obchodov.