Vedeli ste, že izraelská technológia dokáže získavať vodu zo vzduchu?

„Extrakciou čistej pitnej vody zo vzduchu môžeme vyriešiť najväčší problém ľudstva, ktorým je nedostatok pitnej vody.“ Dr. Michael Mirilashvili, prezident a generálny riaditeľ spoločnosti Watergen.

Vyvinula technológiu, ktorá dokáže efektívne získavať vodu zo vzduchu a po obohatení minerálmi dáva na výstupe kvalitnú pitnú vodu.

Prenosná jednotka nevyžaduje infraštruktúru okrem elektriny, ktorú je možné zabezpečiť buď z elektrickej siete alebo z generátora, ako je to v prípade Južnej Afriky. Voda je počas procesu výroby obohatená o minerály.

Ako to funguje?

Vo vzduchu sa vždy nachádza určité množstvo vodnej pary, ktorá pri ochladení skondenzuje na kvapalné skupenstvo. Generátor Watergen preto nasáva vzduch pomocou silného ventilátora a filtráciou ho najskôr zbaví prachových častíc a mechanických nečistôt.

Firma má v ponuke niekoľko typov generátorov. Najväčší dokáže za deň vyprodukovať až 5000 litrov čistej vody, stredný 900 litrov a najmenší, určený do domácností, alebo do kancelárií, zvládne 27 litrov vody denne. Technológia je pritom o 70% energeticky efektívnejšia, ako konkurenčné riešenia zamerané na kondenzáciu vzdušnej vlhkosti.

Izrael práve nepatrí medzi krajiny, ktoré by boli známe svojimi obrovskými vodnými zdrojmi. Otázka zásobovania vodou a jej dostupnosti je preto v mysliach mnohých Izraelčanov na dennom poriadku, čo vedie k mnohým technologickým inováciám v tejto oblasti.

Zdroje: dennikn ; voda-portal

Vedeli ste, že v Izraeli museli riešiť jeden veľmi zvláštny problém?

Vzdušný priestor Izraela, využíva k cestovaniu medzi tromi svetadielmi viac než miliarda vtákov. Za štyridsať rokov existencie Izraela spôsobili kolízie lietadiel a týchto vtákov, škody za stovky milionárov dolárov. Počiatkom 80.rokov, štát s najväčšou vzdušnou silou v regióne nemal potuchy, ako tento „vtáči problém“ riešiť. Vedenie armády sa zmierilo so stratou lietadiel aj ľudí.

Vtedy prišiel Josi Lešem, poprední ornitológ, s prevratným nápadom: zistiť, aké trasy vtáci pri migrácii používajú a vyhnúť sa im. Niekoľkoročné mimoriadne úsilie tohto muža a jeho tímu, nakoniec prinieslo v roku 1987 svoje ovocie. Program prevencie kolízie vtákov s lietadlami. Pomocou dobrovoľných pozorovateľov, radarov, motorových klzákov a dronov, vytvoril Josi Lešem presnú mapu pohybu viac ako miliardy vtákov, ktorí nad Izraelom každý rok preletia. Resp. dve mapy – jednu pre jesennú migráciu a druhú pre jarnú. Určil nielen ich trasy, ale stanovil aj časy kedy vtáčie hejná cez Izrael lietajú.

Na základe toho bol vytvorený harmonogram, ktorý zakazoval pilotom lietať v zónach s nadmerným výskytom vtákov, počas týchto migračných období. Zrážky vtákov a lietadiel sa tak znížili o 76%.

Vedeli ste, že údolím Jordánu preletí dvakrát za rok všetko sťahovavé vtáctvo od Uralu až po strednú Európu?

Izrael je miestom pestrej krajiny, obzvlášť čo sa týka vtáčej ríše.

Údolím Jordánu, preletí dvakrát za rok všetko sťahovavé vtáctvo od Uralu až po strednú Európu. Vtáctvo migrujúce medzi tromi svetadielmi. Európou, Afrikou a Západnou Áziou.

Je to viac ako miliarda vtákov. V dobe Abraháma to mohlo byť ešte viac.

Avšak kolízie s vtákmi a lietadlami, sa stali nevyhnutnou súčasťou vzdušného priestoru Izraela. Ako si s tým museli poradiť, zase nabudúce. 🙂

Štandard nádeje Izraela

Otázka bezpečnosti Izraela je veľmi diskutovanou témou. Takisto izraelsko-palestinský konflikt. Izrael je ako malý židovský ostrov vo veľkom muslimskom oceáne. Preto Izrael svetu ukazuje, že hrozby nie sú dôvodom pre zúfalstvo, alebo podrobenie sa, ale je dôležité ich brať ako výzvy. Nepriateľ v pätách môže slúžiť ako spúšťač vynálezov ako je napríklad obranný raketový systém – Iron Dome. Vynálezca USB flash disku, Dov Moran, to zhrnul takto:

Vždy, keď sme sa ocitli v kríze, museli sme vymyslieť niečo nové.“

Dov Moran

To je štandard nádeje Izraela, ktorý sa kvôli mnohým nepriaznivým podmienkam vo svojej krátkej existencii, uchytil. Aj preto má dnes Izrael prezývku „Start-up Nation“. 

O žiadnu zem sa neviedlo toľko vojen ako o Izrael, o žiadne mesto na svete sa nebojovalo tak zarputilo ako o Jeruzalem, žiaden národ nebol tak prenásledovaný ako národ Izraela. Potom ako sa skončili križiacke vojny, bol Izrael púštnou krajinou, plnou močiarov a bažín. Skoro žiadny kočovníci neboli ochotní sa tam usadiť. Krajina Izrael bola pod vládou osmanských Turkov a veľmi riedko osídlená. Mark Twain, ktorý navštívil Palestínu v roku 1867, napísal:

Pustatina, ktorú nemôže ani fantázia ozdobiť jasom života a pohybu. Na celej ceste medzi Jaffou a Jeruzalemom som nevidel jediný strom alebo ker. Dokonca i olivy a kaktusy, ináč najvernejší priatelia bezcennej pôdy, túto zem úplne opustili.

Mark Twain

Ale teraz ako sa z púšte stala úrodná pôda, pod rukami židovských osadníkov a na ruinách biblických časov boli vybudované mestá, požadujú niektorí Arabi zasľúbenú zem pre seba. Dokiaľ žili Židia ďaleko od svojej vlasti rozptýlení medzi národami bola krajina Izrael púšťou a bažinami. Ani križiaci ani Turci, ktorí tam potom vládli sa ju nesnažili zúrodniť. A teraz, keď sa tam Židia vrátili, je úrodná a precitla zo svojho dlhé spánku.

Vedeli ste, že si v Izraeli môžete zasadiť vlastný strom?

Vedeli ste, že…

na to, aby ste si v Izraeli zasadili vlastný strom, stačí klikúť na kkl-jnf.cz a môžete objednať zasadenie vášho stromu v Masarykovom lese v údolí Jezreel.

forest

A vedeli ste, že KKL – Židovský národný fond dnes vlastní približne trinásť percent pôdy v Izraeli a vysadil viac ako 240 miliónov stromov?

Na piatom sionistickom kongrese, ktorý sa konal pred 120. rokmi vo švajčiarskom Bazileji, bol na základe návrhu matematika Zvi Hermann Schapira založený Židovský národný fond (Keren Kayemet LeJisrael – KKL). Vznikol za účelom vykupovania pôdy v Palestíne.

Vďaka KKL bol v okolí Jeruzalema, v 50. rokoch 20. storočia, založený „Les martýrov“, ktorý je zároveň pamätníkom obetiam holokaustu.

Vedeli ste, že v Izraeli je vysadený les na počesť T. G. Masaryka?

Masarykov les, ktorý sa nachádza v údolí Jezreel na severe Izraela, bol založený v roku 1930 na základe zbierky organizovanej Československým výborom KKL – JNF. Za prostriedky, ktoré boli vtedy vybrané, bola zakúpená pôda a na nej vysadených 13 000 sadeníc lesa, ktorý bol venovaný prezidentovi Masarykovi k jeho osemdesiatym narodeninám. Slávnosti sa vtedy zúčastnil nie len Československý konzul, ale aj popredné osobnosti vtedajšej Britskej mandátnej Palestíny. 

Masaryk forest Israel KKL
Masarykov les v údolí Jezreel v Izraeli.

Masarykov les je dnes živý dar prezidentovi Masarykovi ako symbolické gesto vďaky za jeho zásluhy v boji proti antisemitizmu. Na počesť Tomáša Garique Masaryka, prvého československého prezidenta vysadili občania Československa (nie len Židia) jeden z prvých lesov, ktorý bol pomenovaný po štátnikovi. Les z olivovníkov, sosien, a cypruštekov bol vysadený neďaleko kibucov Sarid (založeného emigrantami z Československa a východnej Európy). Slávnostná ceremónia sa odohrala v apríli 1930 za účasti československého generálneho konzula a predstaviteľa Jišuvu (reprezentanta židovského obyvateľstva v Britskej správe), Menachema Usiškina (1863 – 1941), ktorý v tej dobe viedol KKL – JNF. T.G. Masaryk veril v slobodu a v právo na sebaurčenie židovského národa a zdieľal víziu sionistického hnutia. 

Masarykov les nadväzuje na väčší Balfourov les, ktorý je na južných svahoch Nazaretských vrchov, blízko kibucu Sarid, severne od Genigar. 

Zdroj: cspi.cz