Kmeň Bnei Menaše uviaznutý v Indii, je už o týždeň bližšie k svojmu domovu v Izraeli

Autor: Anastasiya Gooding, centrála ICEJ v Jeruzaleme

Minulý týždeň sme písali o 115 imigrantoch z kmeňa Bnei Menaše v Indii, ktorí cestovali do Izraela, boli zastavení v Dillí potom, ako mali niektorí z nich pozitívny test na koronavírus. S radosťou vám teraz prinášame informácie, že mnohí darcovia reagovali na urgentnú výzvu ICEJ, so žiadosťou o pomoc s bývaním, jedlom a ďalšími potrebami týchto rodín až dovtedy, kým budú môcť definitívne odcestovať do Izraela.

Cestujúci boli časťou väčšej skupiny 275 imigrantov z kmeňa Bnei Menaše, ktorá mala naplánovaný špeciálny mimoriadny let na minulý týždeň, organizovaný organizáciami Židovská agentúra (The Jewish Agency) a Shavei Israel a čiastočne sponzorovaný Kresťanským veľvyslanectvom. Sme vďační, že zo 160 imigrantov, ktorým sa podarilo do Izraela prísť načas, bolo 99 sponzorovaných ICEJ. Žiaľ, naša radosť bola stlmená správami ,že zvyšných 115 imigrantov bolo zadržaných po zistení niekoľkých desiatok prípadov pozitívne testovaných na COVID-19, a z tohto dôvodu bol ich návrat do vlasti oddialený.

Bola to ťažká skúsenosť, keďže boli tak dychtiví dostať sa do Izraela po 27 storočiach vyhnanstva z domoviny svojich otcov. Imigráciu už mali schválenú, mnohí z nich ukončili svoje zamestnanie a predali domy v očakávaní, že sa čoskoro odsťahujú. Náhle však boli zastavení a umiestnení do karantény, kde im bolo oznámené, že tam musia ostať dovtedy, kým indické a izraelské zdravotnícke úrady posúdia ich bezpečné odcestovanie do Tel Avivu.

„Je to jedinečná príležitosť, zlatá príležitosť, dostať takúto možnosť“, povedal jeden príslušník Bnei Menaše miestnym indickým novinám.

Nemali žiadnu možnosť zaplatiť si bývanie, jedlo a lekársku starostlivosť, a preto boli celkom odkázaní na milosrdenstvo a štedrosť iných. Bola to ťažká situácia, ktorú sme nemohli ignorovať. Vďaka každému, kto reagoval, ICEJ bolo schopné pokryť výdavky za prvý týždeň ich pobytu v Dillí. Máme nádej, že budeme môcť pokračovať v pomoci v tejto urgentnej potrebe aj ďalší týždeň, resp. čas potrebný na dokončenie cesty do Izraela v dobrom zdravotnom stave.

Odkedy Izrael umožnil pokračovanie alije Bnei Menaše v roku 2012, pricestovalo viac ako 2400 ľudí, z čoho takmer polovica bola sponzorovaná Medzinárodným kresťanským veľvyslanectvom Jeruzalem (ICEJ).

Avšak komunita Bnei Menaše má ešte približne 6000 členov, ktorí stále žijú v severovýchodnej Indii, najmä v štátoch Manípur a Mizorám. Oficiálne boli uznaní za „synov Izraela“ v apríli 2005, kedy (aškenázsky) vrchný rabín Šlomo Amar rozhodol, že komunita Bnei Menaše pochádza z kmeňa Manassesa, jedného zo „stratených kmeňov“ vyhnaných zo severného kráľovstva Izraela pred približne 2700 rokmi.

Naša podpora návratu Bnei Menaše je založená na Božích zasľúbeniach, že zhromaždí židovský ľud späť do historickej krajiny Izraela, a v tomto konkrétnom prípade: „od východu dovediem tvoje potomstvo“ (Izaiáš 43,5).

Tak poďme, tí, ktorí sme začali toto dobré dielo, ho aj dokončiť až do konca. Daj dnes svoj najlepší dar, aby si podporil návrat tohto starovekého izraelského kmeňa domov.

Zdroj: int.icej.org

Izrael tvrdí, že osemčlenná palestínska rodina bola zabitá raketou, ktorá zlyhala, nie vzdušným úderom

Izraelskí vojenskí predstavitelia hovoria, že záhadná explózia, ktorá zabila osem členov palestínskej rodiny v prvý deň aktuálneho kola bojov v Pásme Gazy, bola spôsobená palestínskou raketou, ktorá zlyhala, nie izraelským vzdušným útokom.

Hovorca armády podplukovník Jonathan Conricus, hovorí, že raketa bola vystrelená z Gazy a dopadla vo vnútrozemí Gazy a zabila „takmer celú rodinu.“ Conricus dodáva, že “toto nebol Izraelský útok.”

Vysoký vojenský dôstojník hovorí, že incident bol vyšetrený a Izrael nestrieľal na oblasť Beit Hanoun, kde boli v tú noc zabití členovia rodiny.

Dôstojník hovorí, že celkovo 700 rakiet — približne jedna pätina všetkých vystrelených rakiet palestínskymi militantami — nezasiahlo Izrael a dopadlo vo vnútri Gazy. Netrúfa si odhadnúť, koľko Palestínčanov bolo zranených alebo usmrtených zblúdilými raketami. Dôstojník hovoril pod podmienkou anonymity v súlade s vojenskými pravidlami poskytovania informácií. 

Zdroj: timesofisrael.com

Ešte k jedenástim dňom útokov z Gazy na Izrael

Peter Švec, 23.5.2021

Jedenásťdňová paľba viac ako 4 000 rakiet namierených na civilné oblasti sa nedá ospravedlniť ničím. Keby od pondelka 10. mája nezačali teroristi páliť rakety z Gazy na najhustejšie obývané oblasti Izraela, tak nemusela byť ani jedna obeť. Ani na jednej strane.

V pondelok 10. mája som absolvoval zoom konferenciu za účasti desiatok priateľov z viacerých kútov sveta. Jeden z účastníkov sedel vo svojom dome v Jeruzaleme. Tesne po 18. hodine, keď vypršalo takzvané ultimátum Hamasu ovládajúceho Gazu, musel so svojím prístrojom, s kamerou v ruke, utekať do krytu. Všetci sme cez zapnutý mikrofón počuli sirény a prvé detonácie v diaľke. Nad Jeruzalemom. Mali sme možnosť sprostredkovane zažiť úvod drámy, ktorú sledoval svet nasledujúcich 11 dní. No predovšetkým deň čo deň sužovala obyvateľov Izraela. Cez deň, v noci, neustále.

Hamas, Islamský džihád a predstavitelia islamu zhodne tvrdia, že Jeruzalem je ich tretie najsvätejšie miesto. Bolo by na samostatnú analýzu rozobrať, od kedy sa táto téza v rámci islamu začala aplikovať. Ale rešpektujme to. Existuje ale potom zrozumiteľné vysvetlenie, prečo si niekto úmyselne chce zničiť to, čo vyhlasuje za sväté? A v Jeruzaleme žijú okrem Židov aj Arabi, kresťania či Arméni. Obyvateľov aj nehnuteľnosti mesta našťastie zväčša ochránil pred dopadajúcimi raketami účinný Iron Dome. Neobyčajne rýchly a podľa expertov na viac ako 90 percent účinný systém protivzdušnej obrany. Vyvinutý v Izraeli.

Na internete koluje množstvo záberov, ako lietajú rakety z Gazy na Tel Aviv. Iron Dome ich zostreľoval rovno nad hlavami jeho obyvateľov. Ide o druhú najväčšiu metropolu Izraela. Stavať sa začala len v roku 1909. Existujú fotografie, kde hŕstka židovských prisťahovalcov rozdeľuje prvé akre. V piesku! Nikoho odtiaľ nevyhnali. A keby aj toto niekto spochybnil, tak platí, že Tel Aviv je mimo takzvaných okupovaných území. Takže za čo Hamas, s ktorým majú aj niektorí politici na Slovensku toľko pochopenia, vlastne bojuje? Za budúci Palestínsky štát? Prečo sú potom cieľom jeho rakiet aglomerácie vo vnútri hraníc spred takzvanej šesťdňovej vojny?

Nepokoje pred mešitou al-Aksá po vyhlásení prímeria a skončení jedenásťdňovej vojny medzi hnutím Hamas a Izraelom, v Jeruzaleme 21. mája 2021. Foto: TASR/AP

Ešte raz odbočme od aktuálneho konfliktu do minulosti. Celý ten „spravodlivý hnev“, ktorý od Hamasu, ale aj od Palestínskej samosprávy preberajú mnohí aktivisti, vychádza z tvrdenia, že Židia vyhnali pôvodné obyvateľstvo a doteraz nedali príležitosť na vznik Palestínskeho štátu. Z množstva faktov, ktoré to vyvracajú, uvediem aspoň jeden: Od prímeria v roku 1949 až po šesťdňovú vojnu v roku 1967 Gazu kontroloval Egypt, pričom Júdea a Samária (tzv. Západný breh) patrili Jordánsku. Mali predsa 18 rokov na to, aby Palestíncom, za ktorých s ostatnými členmi Ligy arabských štátov teraz tak horlivo bojujú, ten štátny útvar vytvorili. Bez pýtania sa Izraela. Bez jediného výstrelu. A iných príležitosti bolo minimálne päť.

Kvôli jedenásťdňovému vojnovému dobrodružstvu, za ktoré je z priamych aktérov zodpovedný Hamas a Islamský džihád, prišli zbytočne o životy stovky ľudí. Materiálne škody nikto nevyčísli. Obe organizácie, ale aj mnohé ich podporujúce odnože, vrátane Palestínskej samosprávy, ktorá sa voči útokom z Gazy ani raz neohradila, vedú s Izraelom sebazničujúci boj. Tragédiou je, že rukojemníkom je neslobodná masa palestínskych civilistov. Izrael má dnes vojenské kapacity, ktoré mu zaručujú obranyschopnosť. A reputačne nestratil toľko, ako by si strojcovia útokov, ktorí bezostyšne využívali civilistov ako živé štíty, pôvodne želali.

Určite sa nájde niečo, čo sa z odvetných akcií armády židovského štátu vyhodnotí ako chyba. Jeho v poradí ďalšiu trpkú skúsenosť podlého ostreľovania zo striech škôl či budov plných civilistov sme v tom lepšom prípade sledovali veľmi sprostredkovane, cez minútové reportáže. A už vôbec sa nevieme vžiť do množstva „Sofiiných volieb“ jej dôstojníkov pri likvidácii zdrojov vražednej streľby. Dočkáme sa skôr ďalších zámienok ako menovania relevantných chýb. Ak aj niekto chybu urobil, určite z neho nebude hrdina, po ktorom sa pomenujú ulice, ako je zvykom v Palestínskej samospráve. Budú neobyčajne aktívne mimovládne organizácie rovnako intenzívne analyzovať chyby Hamasu?

Palestínsky chlapec sedí na troskách zo zničených domov a obchodov po izraelskom leteckom útoku na utečenecký tábor Džabalíja na severe pásma Gazy 20. mája 2021.
Palestínski verejnoprospešní pracovníci upratujú po vyhlásení prímeria a skončení jedenásťdňovej vojny medzi hnutím Hamas a Izraelom na ulici v Gaze 21. mája 2021. Foto: TASR/AP

So zlyhaniami Izraela to môže dopadnúť podobne ako na začiatku posledného konfliktu. V kauze o násilnom vysťahovaní niekoľkých palestínskych rodín zo Šejk Džará rozhodol Najvyšší súd. Nie vláda. A tie rodiny doteraz ani neboli vysťahované. Keď ten istý súd v minulosti rozhodol v prospech Palestíncov, nikto nestrieľal rakety. A prítomnosť armády na Chrámovej hore? Na tej, od ktorej kľúče odovzdal po šesťdňovej vojne víťazný Izrael dobrovoľne do rúk porazeného Jordánska? Prítomnosť izraelských poriadkových síl je nevyhnutná. Ktorý zahraničný politik sa naposledy zastal pokojne sa modliacich židov pri múre nárekov, keď na nich hádzali nachystané kamene moslimovia po modlitbách v mešite Al-Aksá?

Jedenásťdňová paľba viac ako 4 000 rakiet namierených na civilné oblasti sa nedá ospravedlniť ničím. Keby od pondelka 10. mája nezačali teroristi dohromady v tisícoch páliť rakety z Gazy na najhustejšie obývané oblasti Izraela, tak nemusela byť ani jedna obeť. Ani na jednej strane. Hodnota každého života je rovnaká. Rozdiel je v zodpovednosti za úplne zbytočne vyhasnuté životy. Izrael mal nielen právo, ale aj povinnosť chrániť sa. Byť jeho občanom, čakal by som od ich armády všetku rozhodnosť. Iron Dome chránil všetkých. Aj arabskú populáciu. Aj cudzincov.

Ale poďme domov. Osviežujúcou skúsenosťou z pohľadu Slovenska bol postoj väčšiny relevantných politických strán s otvoreným deklarovaním práva Izraela na obranu. Ministerstvo zahraničných vecí v oficiálnom vyhlásení označilo Hamas za zdroj konfliktu. Náš šéf diplomacie vycestoval do Izraela, kde po boku svojich rezortných kolegov z Česka a Nemecka vyjadril solidaritu s Izraelom. Doteraz sme boli zvyknutí na diplomatické formulky bez jednoznačnej výpovednej hodnoty. Poslanci Starého mesta Bratislavy sa so starostkou Zuzanou Aufrichtovou rozhodli, podľa vzoru susedného Česka, vyvesiť vlajku na priečelie úradu.

Izraelský minister zahraničných vecí Gabi Aškenazi, minister zahraničných vecí Ivan Korčok a český minister zahraničných vecí Jakub Kulhánek počas ich návštevy na mieste raketového útoku z pásma Gazy v izraelskom meste Petah Tikvah 20. mája 2021.
 Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas so svojím izraelským kolegom. Foto: TASR/AP

Za Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem (ICEJ) sme prvé vyjadrenie k udalostiam vydali 11. mája. V druhom, v rámci Aliancie pre Izrael (API), ktorú s ICEJ Slovensko tvorí B’nai B’rith Tolerancia Bratislava a Izraelská obchodná komora na Slovensku, sme poukázali na povinnosť demokratického štátu, akým Izrael je, brániť svojich občanov pred útokmi Hamasu. Väčšina mienkotvorných médií tento hlas nebrala do úvahy. Napriek tomu, že pod vyhlásenie API pridalo svoje podpisy okolo 50 osobností verejného života, zástupcov kresťanských cirkví a židovskej obce. Z radov širokej verejnosti vyhlásenie podpísalo už 850 ľudí.

Vyhlásenie API bolo aj hlavným bodom programu pokojného verejného zhromaždenia na vyjadrenie solidarity s Izraelom pod názvom „Vlajky pre Izrael“ s účasťou viac ako 200 ľudí. Konalo sa vo štvrtok 21. mája o 18. hodine, na Hviezdoslavovom námestí v centre Bratislavy.

Rakety útíchly pár hodín po našom zhromaždení na námestí

Najdôležitejšou správou je, že od dnešnej polnoci nebola na IL vystrelená ani jedna rakete na základe jednostranne vyhláseného prímeria zo strany IL.

Záznam z včerajšieho podujatia Vlajky pre Izrael, ktoré sa odohralo na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, si môžete pozrieť na tomto linku:

Ďakujeme všetkým zúčastneným, vaša podpora má zmysel!

VLAJKY PRE IZRAEL

Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem na Slovensku v partnerstve s Alianciou pre Izrael, Konzervatívnym inštitútom M.R.Štefánika a platformou Kresťania v meste, zvolávajú verejnosť na verejné zhromaždenie, kde chceme pokojným a slušným spôsobom vyjadriť solidaritu s Izraelom, vo štvrtok 20.5.2021 o 18:00 pri Altánku na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.Rúška a vlajky so sebou. 

PÔJDEME AJ ONLINE!

#vlajkypreizrael

Vyhlásenie občanov Slovenskej republiky na podporu Izraela bojujúceho proti teroristickému hnutiu Hamas

Podpísať vyhlásenie

My, dolu podpísaní občania Slovenskej republiky, jednoznačne odsudzujeme masívne ostreľovanie civilných oblastí južného a centrálneho Izraela zo strany militantných organizácií Hamas a Islamský džihád, ktoré začalo z Gazy 10. mája 2021 v podvečerných hodinách. Nič nemôže ospravedlniť už viac ako 3.000 rakiet vypálených na najhustejšie obývané oblasti metropol Ašdod, Tel Aviv, Herzliya, Netanya. Za vrchol absurdnosti považujeme rakety militantov namierené na Jeruzalem, ktorý je islamom deklarovaný ako tretie najsvätejšie miesto so značnou populáciou príslušníkov tohto náboženstva.

Sklamanie vyjadrujeme aj z interpretácie udalostí väčšinou médií. Izrael sa bráni a zameriava na likvidáciu vojenskej infraštruktúry teroristov. Je mu kladená rovnaká morálna vina ako teroristom Hamasu a Islamského Džihádu za cielené ostreľovanie civilných oblastí, pričom Izrael pred každým náletom informuje a včas varuje civilné obyvateľstvo Gazy. Formulácie, hovoriace o „špirále násilia“, alebo kladúce Izrael na prvé miesto v titulkoch hovoriacich o násilí na civilistoch, považujeme preto za nekorektnú manipuláciu mienky tej časti verejnosti, ktorá nepozná zložitosť tohto konfliktu. Tieto formulácie sú preto neakceptovateľné, niekedy hanebné až podlé.

Je nepredstaviteľné, že by civilné obyvateľstvo ktoréhokoľvek európskeho štátu bolo vystavené ostreľovaniu a vinník by nebol zastavený. Ak je nevyhnutné, tak aj s použitím donucovacích prostriedkov. Je nepredstaviteľné, že by ktorýkoľvek európsky štát také niečo nečinne toleroval a nebránil sa. Prečo to žiadame od Izraela? V tejto situácii je nielen právom izraelského štátu sa brániť, ale je to jeho povinnosť voči vlastnému obyvateľstvu, ako by to bolo povinnosťou každého štátu na svete. Militanti ovládajúci Gazu, ktorú Izrael v roku 2005 jednostranne odovzdal Palestínskej samospráve, nikdy neprejavili záujem o mierové rokovanie. Ich cieľom je zničenie Izraela, ako sa explicitne vyjadrili už nespočetne krát.

Vyjadrujeme podporu jedinému demokratickému štátu na Blízkom východe – Izraelu a očakávame, že v najbližšej dobe dôjde k zastaveniu bojov. S uznaním sme si vypočuli vyhlásenie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Ivana Korčoka a vyzdvihujeme ho ako jasné pomenovanie zdroja konfliktu, v ktorom  odsúdil „masívne raketové útoky hnutia Hamas a ďalších militantných organizácií z Pásma Gazy“. Rovnaké stanoviská by mali zaznievať aj od predstaviteľov ďalších štátov EÚ. Vojna, žiaľ, prináša obete nevinných obyvateľov. Pozostalým všetkých civilných obetí vyjadrujeme úprimnú sústrasť. 

Zasadzujeme sa za to, aby došlo nielen k zastavenie bojov, nastoleniu poriadku, ale aby nasledovalo predovšetkým odhodlanie pristúpiť k mierovým rokovaniam.

Aliancia pre Izrael je voľné združenie, otvorené organizáciám a osobnostiam, ktoré spája snaha podporiť aktivity vedúce k prehĺbeniu spojenectva Slovenska s Izraelom ako jedinou demokraciou na Blízkom východe. Jej činnosť vychádza z potreby jednoznačného vymedzenia sa voči snahám relativizovať holokaust, voči prejavom antisemitizmu a aktívne sa zasadzovať za právo Izraela chrániť sa pred terorom, delegitimizáciou a akýmkoľvek spochybňovaním jeho existencie.

Zakladajúci členovia API sú slovenská pobočka Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ – International Christian Embassy Jerusalem), B´nai B´rith Tolerancia Bratislava a Izraelská obchodná komora na Slovensku.

Peter Švec, predseda ICEJ Slovensko peter.svec@icej.sk

Peter Werner, prezident B´nai B´rith Tolerancia Bratislava

Miloš Žiak, predseda predstavenstva Izraelskej obchodnej komory na Slovensku

Prečo médiá ponúkajú skreslený obraz o Izraeli

Spravodajstvo nám hovorí viac o autoroch správ ako o samotnom Izraeli, hovorí bývalý reportér agentúry AP.

Matti Friedman, 30. november 2014

Auto agentúry Reuters križuje zbombardovaný utečenecký tábor v Gaze.

V priebehu vojny v Gaze v lete 2014 sa jasne ukázalo, že jedným z najdôležitejších aspektov médiami saturovaného konfliktu medzi Židmi a Arabmi a tiež minimálne pokrývaného, sú médiá ako také. Zo západných médií sa stal skôr aktér ako pozorovateľ v tomto konflikte, prevzali úlohu s následkami pre milióny ľudí snažiacich sa pochopiť aktuálne udalosti, vrátane politikov, ktorí sú závislí na spravodajstve, aby pochopili región v ktorom sa dlhodobo neúspešne snažia intervenovať.

Článok, ktorý som na túto tému publikoval v časopise Tablet po vojnovom konflikte, vyvolal veľký záujem. Na základe vlastných novinárskych skúseností z rokov 2006 – 2011 z jeruzalemskej redakcie AP, jednej z najväčších spravodajských organizácií na svete, som poukázal na existujúci problém a otvoril som o ňom širokú diskusiu. Na základe počtu aktívnych novinárov som ilustroval nepomernú mediálnu pozornosť, ktorá bola venovaná tomuto konfliktu v porovnaní s inými udalosťami a ponúkol som príklady redaktorských rozhodnutí za ktorými boli zjavné ideologické dôvody namiesto novinárskych. Vyjadril som názor, že zámerom takéhoto prístupu bolo vytvoriť hrubo zjednodušený obraz – určitý druh novodobého diela o morálke v ktorom sú Židia v Izraeli vykresľovaní ako národ, ktorý morálne zlyhal viac ako ktorýkoľvek iný národ na svete. Toto je spôsob myslenia hlboko zakorenený v západnej civilizácii.

Ako môžeme tento myšlienkový prúd sledovať v rámci bežného fungovania, respektíve nefungovania médií? Aby som mohol zodpovedať túto otázku, chcem poodhaliť ako sa formuje spravodajstvo západných médií na základe špecifických podmienok tu v Izraeli a tiež ako dôsledok chýb, ktorým sa médiá nevyhnú aj nad rámec tohto konfliktu. Využijem svoje vlastné skúsenosti a tiež skúsenosti kolegov. Sú pravdaže limitované, ale aj tak verím, že dosť reprezentatívne.

Zhromaždenie na podporu hnutia Islamský džihád v univerzite Al-Quds vo Východnom Jeruzaleme v novembri 2013.  

Začnem jednoduchým príkladom. Vyššie zverejnená fotografia zobrazuje študentské zhromaždenie v novembri 2013 na univerzite Al-Quds, čo je palestínska vzdelávacia inštitúcia vo Východnom Jeruzaleme. Súčasťou zhromaždenia na podporu ozbrojenej fundamentalistickej skupiny Islamský džihád boli herci, ktorí hrali mŕtvych izraelských vojakov a rad maskovaných mužov zdraviacich prítomných vztýčenou pravicou, na čo reagovali rovnakým pozdravom viacerí zo stoviek okolo stojacich študentov. Podobné zhromaždenia sa na tejto škole organizovali pravidelne.

Nechcem touto fotografiou povedať, že Palestínčania sú fašisti. Palestínčania nie sú fašisti. Sú presne tak isto ako Izraelčania ľudské bytosti, ktoré čelia ťažkej súčasnosti aj minulosti spôsobmi, ktoré sú niekedy neprijateľné. Spomínam túto udalosť z iných dôvodov. Takéto podujatie na pôde inštitúcie ako je univerzita Al-Quds, v tom čase vedená známym umierneným profesorom s väzbami na partnerské univerzity v USA, vypovedá niečo o aktuálnych vetroch, ktoré vanú v palestínskej spoločnosti a v celom arabskom svete. Toto zhromaždenie je zaujímavé kvôli prezentácii vizuálneho prepojenia medzi radikálnym Islamom na tomto konkrétnom mieste a kdekoľvek inde v regióne. Takáto fotografia môže pomôcť pochopiť prečo majú mnohí racionálne zmýšľajúci Izraelčania obavy pred stiahnutím izraelskej vojenskej prítomnosti z Východného Jeruzalema alebo Západného brehu, aj keď sú otvorene proti okupácii a želajú si žiť v mieri so svojimi palestínskymi susedmi. Zábery z demonštrácie boli, ako radi hovoria reportéri, „silné“. Inými slovami, zhromaždenie malo všetky potrebné atribúty silného novinárskeho príbehu.

Udalosť sa odohrala neďaleko od domov a úradov stoviek medzinárodných novinárov so sídlom v Jeruzaleme. Novinári o tejto akcii vedeli: napríklad početná jeruzalemská kancelária agentúry AP, ktorá bežne vydáva niekoľko správ denne, mala k dispozícii fotografie z tejto udalosti. (Ten, kto tie fotografie urobil, bol v tom čase v areáli univerzity, ja sám som ich poslal do redakcie.) Jeruzalemskí redaktori sa rozhodli, že fotky a samotné zhromaždenie neboli hodné zverejnenia a demonštráciu spomenula agentúra AP až o niekoľko týždňov neskôr, keď bostonská kancelária zverejnila správu, že univerzita Brandeis zrušila kontakty s univerzitou Al-Quds práve kvôli tomuto incidentu. V ten istý deň, keď sa agentúra AP rozhodla ignorovať zhromaždenie, 6. novembra 2013, tá istá redakcia zverejnila záväzok  americkej administratívy poskytnúť mierne navýšenie financovania pre Palestínsku samosprávu, táto správa bola hodná zverejnenia. Toto je štandard. Môžem ponúknuť ďalší príklad, výstavba stovky bytov v židovskej osade sa vždy dostane do spravodajstva médií, pašovanie stovky rakiet do Gazy hnutím Hamas nie je, až na vzácne výnimky, hodné zverejnenia. 

Spomínam tieto prípady, aby som demonštroval určité typy rozhodnutí, ktoré sa bežne prijímajú v redakciách zahraničných médií, ktoré pokrývajú Izrael a palestínske územia a aby som poukázal na to, že informácie z tohto regiónu často prúdia „potrubím“, ktoré je nielen hrdzavé a deravé, čo  v médiách nezriedka sledujeme, ale aj zámerne upchávané.

Existujú banálne vysvetlenia problému novinárskeho pokrytia tohto regiónu – novinári sa ponáhľajú, redaktori sú preťažení a zmätení. Toto je realita, ktorá môže ospravedlniť malé chyby a prešľapy ako sú napríklad nepremyslené titulky, a preto nepovažujem tieto detaily za dôležité alebo hodné analýz. Sú názory, že zveličenia a zámerné opomenutia sú nevyhnutným dôsledkom čestného úmyslu informovať o udalostiach v podmienkach, ktoré sú často náročné a nezriedka nebezpečné, tiež som tomu zo začiatku veril. Po niekoľkých rokoch novinárskej praxe som zmenil názor. Ospravedlnenia tohto typu nemôžu vysvetliť prečo sa tie isté opomenutia a zveličenia stále opakujú, prečo je to bežná prax v mnohých médiách a prečo tento jeden „izraelských príbeh“ medzinárodných médií je taký vzdialený ľuďom, ktorí poznajú historický a regionálny kontext udalostí tohto regiónu. Vysvetlenie hľadajme niekde inde.

V snahe pochopiť medzinárodné spravodajstvo z Izraela je dôležité najskôr porozumieť tomu, že spravodajstvo nám hovorí oveľa menej o samotnom Izraeli ako o ľuďoch, ktorí tieto správy píšu. Novinárske rozhodnutia robia ľudia, ktorí žijú v určitom sociálnom priestore, ktorý charakterizuje, ako väčšinu sociálnych skupín, určitá jednota postojov, správania a dokonca aj spôsobov obliekania. Títo ľudia sa poznajú, pravidelne sa stretávajú, vymieňajú si informácie a detailne sledujú prácu svojich kolegov. Toto vysvetľuje, prečo čitateľ, ktorý sa dostane k článkom vydávaných šesticou najväčších mediálnych agentúr v regióne v určitý konkrétny deň zistí, že hoci autormi a redaktormi článkov sú rôzni ľudia a organizácie, všetky majú identický obsah.

Tí, ktorí strávili určitý čas v zahraničí určite pochopia, že príchod do novej krajiny vie človeka vyľakať a je to ešte oveľa náročnejšie ak máte ihneď preukázať určitú expertízu. Zažil som to na vlastnej koži v roku 2008, keď ma agentúra AP vyslala pokrývať ruskú inváziu do Gruzínska a v priebehu 24 hodín som sa ocitol v ruskom vojenskom konvoji. V takejto situácii je pre novinára riešením zostať nablízku kolegom, ktorí sú viac v obraze a čerpať so spoločného prameňa informácií. Mnohí novinári, ktorí čerstvo dorazia do Izraela, snažia sa zorientovať v novej krajine a nadviazať kontakty v blízkych kruhoch (medzinárodné mimovládne organizácie a početné pobočky OSN pôsobiace v regióne). To im poskytuje nielen zdroje a priateľstvá, ale aj predpripravenú mustru spravodajstva – nástroje na zjednodušovanie a skresľovanie komplexných udalostí do jednoduchých naratívov, v ktorých vystupuje ten zlý, ktorý nechce mier a a ten dobrý, ktorý si ho želá. Toto je „Izraelský príbeh“ a má tú výhodu, že jeho spravodajské pokrytie je jednoduché. Všetci tu dvíhajú svoje mobilné telefóny a všetci vedia, čo majú povedať. Môžu svoje deti poslať do dobrých škôl, jesť v dobrých reštauráciách. Je v poriadku ak sú homosexuáli. Šanca, že ich niekto popraví na YouTube je mizivá. Všetky informácie, ktoré potrebujú – poväčšine len tie, ktoré sú kritické voči Izraelu – je nielen veľmi jednoduché získať, ale dokonca ich už zverejnili izraelskí novinári alebo pripravili mimovládne organizácie. Môžu tvrdiť, že sú na strane pravdy, ale vybrali si tú jednu „pravdu“, ktorá neohrozuje ich bezpečnosť.

Mnohí zahraniční novinári sa považujú za súčasť tohto sveta medzinárodných organizácií a tiež za výlučný zdroj informácií z tejto oblasti. Rozhodli sa nielen opisovať a vysvetľovať, čo je už samo o sebe dosť náročné a dôležité, ale tiež „pomáhať“. A presne tam sa dostávajú do problémov, pretože „pomáhanie“ je vždy nejasné, subjektívne a politicky zafarbené a ešte komplikovanejšie v prípade, že neovládate miestny jazyk a históriu.

ZDROJ

Preklad: Kata Fisher

ICEJ darovalo protiraketové kryty izraelským komunitám v ohrození

Jerusalem Post v nedeľu reportoval, že evangelikálni kresťania z celého sveta darovali deväť prenosných protiraketových krytov komunitám blízko hraníc s pásmom Gazy, ktoré boli v posledných dňoch pod neustálym raketovým útokom. Kryty majú byť dodané v najbližších dňoch.

Okrem toho bolo objednaných ďalších šesť útulkov, ktoré budú čoskoro odoslané do komunít nachádzajúcich sa blízko libanonských hraníc.

AKO MÔŽETE POMÔCŤ?

Finančné príspevky za účelom podporenia tejto iniciatívy môžete posielať na tento účet – IBAN: SK23 0200 0000 0012 9716 0551, variabilný symbol: 104

Väčšina krytov bola venovaná školám, denným stacionárom, klinikám a strediskám pre mládež – miestam, ktoré nemôžu fungovať bez adekvátnych protiraketových krytov. David Parsons,  vice-prezident a hovorca ICEJ, uviedol, že jeho tím sa v posledných dňoch snaží získať ďalšie finančné prostriedky a zabezpečiť viac prístreškov, pretože bezpečnostná situácia sa rýchlo zhoršuje.

Uprostred intenzívneho raketového ostreľovanie, ktoré v týchto dňoch Izrael zakúša, zintenzívnilo Medzinárodná kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem finančnú podporu, ktorá umožní dodať ďalších pätnásť prenosných protiraketových krytov. Deväť z nich bude čo najskôr umiestnené v ohrozených izraelských obciach blízko hranice s Pásmom Gazy a ďalších šesť ich bude určené pre dediny pozdĺž severnej hranice s Libanonom.

Vďaka štedrým darom kresťanov z celého sveta sa počet týchto krytov, ktoré ICEJ nadobúda od roku 2008, zvýši na celkových 132. Veľká väčšina z nich bola dodaná do miest na juhu pozdĺž hranice s Gazou a zvyšné sú určené pre hraničné pásmo s Libanonom na severe. ICEJ teraz naliehavo vyzýva svojich podporovateľov po celom svete, aby prispeli na financovanie ďalších krytov.

„Chceme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme v týchto ťažkých dňoch neustálych raketových útokov Hamasu z Gazy stáli v solidarite s Izraelom,“ povedal prezident ICEJ dr. Jürgen Bühler. „Na prvom mieste poskytujeme život zachraňujúce kryty najohrozenejším izraelským komunitám, ktoré sú najbližšie k Pásme Gazy, kde protiraketový systém Železná kopula je pri zneškodňovaní rakiet menej účinný.

Izraelskí občania v tomto pohraničnom pásme majú len niekoľko sekúnd na to, aby dobehli do bezpečia, a už mnohokrát nám rozprávali, ako im tieto kryty zachránili život. Dodávajú tiež rodinám žijúcim v tomto nebezpečnom písme potrebný duševný pokoj, aby ľudia dokázali žiť svoj každodenný život napriek neustálemu ohrozeniu raketami, „dodal dr. Bühler.

ICEJ spolupracuje s partnerskou izraelskou organizáciou Operation Lifeshield, s ktorej pomocou boli už rozmiestnené desiatky krytov od pohraničného mestečka Keren Šalom na juhu až po mestá Sderot a Aškelon. Väčšina bola darovaná školám, denným centrám, lekárskym klinikám, centrám pre mládež, kultúrnym domom a ďalším verejným budovám, ktoré bez adekvátnych krytov nemôžu v čase krízy vôbec fungovať. V súčasnej dobe sa vyrába ďalších pätnásť krytov podľa špecifikácií izraelskej armády a ich dodávka sa uskutoční čo najskôr, ako to bude možné. Prichádzajú však stále ďalšie naliehavé žiadosti o kryty z miest, kde regionálne velitelia pre bezpečnosť identifikovali medzery v civilnej obrane. Preto ICEJ vydáva túto naliehavú výzvu kresťanom na celom svete, aby pomohli túto kritickú potrebu naplniť.

Zdroj: jpost.com, icej.org

Stanovisko Aliancie pre Izrael k aktuálnym nepokojom v Izraeli

V Bratislave dňa 14.5.2021

Jednoznačne odsudzujeme trvajúce masívne ostreľovanie civilných oblastí južného a centrálneho Izraela zo strany militantných organizácií Hamas a Islamský džihád z Gazy. Nič nemôže ospravedlniť už takmer 1.500 rakiet vypálených na najhustejšie obývané oblasti metropol Ašdod, Tel Aviv, Herzliya, Netanya, či dokonca Jeruzalem. Za vrchol absurdnosti považujeme rakety militantov namierené na Jeruzalem, ktorý je islamom deklarovaný ako tretie najsvätejšie miesto so značnou populáciou príslušníkov tohto náboženstva. 

Sklamanie vyjadrujeme aj z interpretácie týchto udalostí väčšinou slovenských médií. Izraelu, ktorý sa od začiatku tohto konfliktu bráni a zameriava sa na likvidáciu vojenskej infraštruktúry teroristov, je kladená rovnaká morálna vina ako teroristom Hamasu a Islamského Džihádu za cielené ostreľovanie civilných oblastí. Formulácie, hovoriace o „špirále násilia“, alebo kladúce Izrael na prvé miesto v titulkoch hovoriacich o násilí na nevinnom obyvateľstve, považujeme za nekorektnú manipuláciu mienky tej časti verejnosti, ktorá nepozná zložitosť tohto konfliktu. Tieto formulácie sú neakceptovateľné, niekedy hanebné až podlé. 

Je nepredstaviteľné, že by civilné obyvateľstvo ktoréhokoľvek európskeho štátu bolo vystavené ostreľovaniu a vinník by nebol zastavený. Ak je nevyhnutné, tak aj s použitím donucovacích prostriedkov. Je nepredstaviteľné, že by ktorýkoľvek európsky štát také niečo nečinne toleroval a nebránil sa. Prečo to žiadame od Izraela? V tejto situácii je nielen právom izraelského štátu sa brániť, ale je to jeho povinnosť voči vlastnému obyvateľstvu, ako by to bolo povinnosťou každého štátu na svete. Militanti ovládajúci Gazu, ktorú Izrael v roku 2005 jednostranne odovzdal Palestínskej samospráve, nikdy neprejavili záujem o mierové rokovanie. Ich cieľom je zničenie Izraela, ako sa explicitne vyjadrili už nespočetne krát. 

Vyjadrujeme podporu jedinému demokratickému štátu na Blízkom východe – Izraelu a očakávame, že v najbližšej dobe dôjde k zastaveniu bojov. S uznaním sme si vypočuli vyhlásenie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Ivana Korčoka, ktorý jasne pomenoval zdroj konfliktu a odsúdil „masívne raketové útoky hnutia Hamas a ďalších militantných organizácií z Pásma Gazy“. Rovnaké stanoviská by mali zaznievať aj od predstaviteľov ďalších štátov EÚ. Vojna, žiaľ, prináša obete nevinných obyvateľov. Pozostalým všetkých civilných obetí vyjadrujeme úprimnú sústrasť. 

Zasadzujeme sa za to, aby došlo nielen k zastavenie bojov, nastoleniu poriadku, ale aby nasledovalo predovšetkým odhodlanie pristúpiť k mierovým rokovaniam. 

Aliancia pre Izrael je voľné združenie, otvorené organizáciám a osobnostiam, ktoré spája snaha podporiť aktivity vedúce k prehĺbeniu spojenectva Slovenska s Izraelom ako jedinou demokraciou na Blízkom východe. Jej činnosť vychádza z potreby jednoznačného vymedzenia sa voči snahám relativizovať holokaust, voči prejavom antisemitizmu a aktívne sa zasadzovať za právo Izraela chrániť sa pred terorom, delegitimizáciou a akýmkoľvek spochybňovaním jeho existencie. 

Zakladajúci členovia API sú slovenská pobočka Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ – International Christian Embassy Jerusalem), B´nai B´rith Tolerancia Bratislava a Izraelská obchodná komora na Slovensku. 

Peter Švec, predseda ICEJ Slovensko (kontakt pre médiá: +421 911 78 55 77; peter.svec@icej.sk

Peter Werner, prezident B´nai B´rith Tolerancia Bratislava 

Miloš Žiak, predseda predstavenstva Izraelskej obchodnej komory na Slovensku