Prvá izraelská misia na mesiac (Beresheet 1.0), ktorá štartovala 22.februára 2019 sa nepodarila. Resp. len čiastočne. Krátko pred pristátím stratil tým niekoľkokrát kontakt so sondou a nakoniec sa kontakt prerušil úplne. Miesto pomalého pristania sa sonda napokon zrútila na mesačný povrch. Pristávanie sondy v kontrolnej miestnosti SpaceIL, v stredoizraelskom meste Jehud, sledovali inžineri, novinári a politici.
V prvej rade sedeli manželia Netanjahuovci. 200 detí s rodičmi sledovalo udalosť na obrazovkách v rezidencii prezidenta Reuvena Rivlina a vyše 100 tisíc ľudí z Izraela, USA a ďalších krajín sledovalo pristátie na obrazovkách. Všetci očakávali chvíľu, kedy sa Izrael stane 4. krajinou, ktorej sa podarilo dobyť Mesiac.
Symbolický bol náklad sondy: okrem technického vybavenia obsahovala nanoformátovaný TaNaCh (Hebrejskú Biblu) a na sebe nápis „Am Jisrael Chaj – Small Country, Big Dreams“ („Izraelský národ žije – Malá krajina, veľké sny“).
Benjamin Netanjahu, na margo neúspechu povedal, že „ak prvýkrát neuspejete, skúste to znova“.
Morris Kahn, primárny sponzor projektu, oznámil, že bude ďalší pokus. „Postavíme novú kosmickú loď, pristaneme s ňou na mesiaci a dokončíme misiu,“ povedal. Tím údajne začal pracovať na „Beresheet 2.0“ v nedeľu ráno.
Ako včera večer zapadlo nad Izraelom slnko, začali sa oslavy židovského sviatku Purim. Oslavy Božej záchrany židovského ľudu pred zničením.
To, že ani dnes tento sviatok nestráca na svojej aktuálnosti dokladá aj tohtoročný predvečer sviatku Purim, 22.marec 2019. USA uznali suverenitu Izraela nad Golanskými výšinami. Ako povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu – Máme tu zázrak Purim.
Za pripomienku stojí aj rok 1991 kedy v priebehu prvej vojny v Zálive zaútočil Saddám Husajn na Izrael skoro 40 raketami. Nikto nemohol tušiť, či nenesú hlavice plné jedovatého plynu. Izraelci sa schovali do tesných krytov a noc čo noc očakávali ďalšie rakety. Vojna nakoniec skončila presne na sviatok Purim. V uliciach Jeruzaléma, Tel Avivu a Haify vtedy oslavovali príbeh o Ester so špeciálnou radosťou. Vyzeralo to, akokeby osud bol predom napísaný. Veriaci Židia ale osud nenazývajú osudom ale iným slovom. Boh.
Prerozprávame si teraz v skratke príbeh Purim – príbeh židovského národa a spomenieme si na Božiu vernosť.
Na dvore perského kráľa Ahašvera (Xerxes), približne 500 rokov pred naším letopočtom, je na hrade Šúšan v službách kráľa, Žid menom Mordechaj. Benjamínec. Sedáva v kráľovskej bráne a má prekrásnu adodptívnu dcéru Ester. Jej židovské meno je Hadasa, ale žila pod menom Ester. Jedného večera, podnapilí kráľ Ahašver, nechá zavolať svoju kráľovnu Vašti, aby jemu a jeho hosťom predviedla svoje pôvaby. Vašti ale odmietla a kráľ ju zapudil. Nechal si preto z celej Médskej a Perskej ríše priviesť na svoj dvor krásne mladé ženy, panny, medzi ktorými si hľadal svoju novú kráľovnú. Jeho voľba padla práve na Ester, do ktorej sa zamiloval. Stala jeho ženou. Ale o svojom židovskom pôvode na žiadosť Mordechaja mlčala…. Onedlho sa na scéne objavil Haman. Bol to druhý najmocnejší muž v ríši. Všetci sluhovia na dvore pred ním museli pokľaknúť. Vrátane Mordechaja. Ale ten neposlúchol. Mordechaj, keď nadišiel čas skúšky, dal svoju masku dole. Stál priamo ako skutočný Žid. Vnútorne slobodný, kľudný, vyrovnaný a zmierený sám so sebou. Pre ostatných to bolo nepochopiteľné. Boli zvedaví aké to bude mať následky a preto o tom podali správu Hamanovi. Utajovanie nepomohlo. Peršania dobre vedeli kto k nim patrí. Muži, ktorí sedeli v bráne, dobre vedeli, že Mordechaj je Žid. (=Judej, jehudim v hebrejčine namená ctiteľ Jediného BOHA). Haman sa rozzúril. Spor medzi ním a Mordechajom však ohrozil celý židovský národ. Mocný a krvilačný Haman sa nechcel spokojiť len s Mordechajom a začal požadovať život každého Žida v celej ríši, ktorej hranice siahali až k Indii a Etiópii. Rozhodol sa vyhladiť Židov a deň v ktorý mali byť vyvraždení stanovil losom.
Po persky sa los povie pur. Odtiaľ názov tohto sviatku. Haman presadil svoje zámery u kráľa a vydal predpisy, akými sa malo vyvražďovanie riadiť. Rozposlal ich do každej provincie krajiny. Všetci obyvatelia Šúšanu aj ďalších miest boli uchvátení atmsoférou blížiaceho sa pogromu. Medzi Židmi zavládol strach…… V tejto chvíli nastupuje na scénu Ester. Mordechaj sa na ňu obráti s prosbou o pomoc a žiada, aby predstúpila pred kráľa a žiadala u neho milosť. Bola predsa sama utajovanou židovkou. Toto sú slová Esterine: Všetci služobníci kráľovi i ľud krajín kráľových vedia o tom, že nech by to bol ktokoľvek, či muž či žena, kto by vošiel ku kráľovi do vnútorného dvora, kto by nebol volaný, jeden a ten istý zákon platí o ňom: zabiť ho, krome toho, proti komu by kráľ vystrel zlatú berlu, aby žil; a ja som nebola volaná, aby som vošla ku kráľovi, toto už tridsať dní. Keď to Mordechai počul, riekol, aby dali Esteri túto odpoveď: Nemysli si vo svojej duši, že sama unikneš v dome kráľovom zo všetkých Židov. Ba ak budeš naozaj mlčať v tento čas, dostaví sa Židom z iného miesta úľava a vyslobodenie, a ty a dom tvojho otca zahyniete. A kto vie, či práve pre čas, ako je tento, nestala si sa kráľovnou! Vtedy riekla Ester, aby zase povedali Mordochaiovi: Choď, shromaždi všetkých Židov, ktorí sa nachádzajú v Súsane, postite sa za mňa a nejedzte ani nepite tri dni ani vodne ani vnoci, a ja tiež i moje dievčatá sa budeme tak postiť, a tak vojdem ku kráľovi, čo nebude podľa zákona, a jestli zahyniem, zahyniem. Vtedy odišiel Mardocheus a vykonal všetko tak, ako mu rozkázala Ester. Po troch dňoch kedy nejedla ani nepila sa odoberie za kráľom. Ahašver svoju ženu natoľko miloval, že jej povedal, že jej neodoprie žiadne prianie a všetko čo si zažiada splní. Nevedel však o čo pôjde. Svoj zámer mu hneď neodhalila. Ale požiadala ho o návštevu pri ktorej mu odhalí svoje prianie. Pozvala ho aj s Hamanom na pohostenie do svojho domu. Haman pociťoval osobitné potešenie z toho, akú česť mu preukázala kráľovná, nevediac o jej hebrejskom pôvode. Nazúrený na Mordechaja, prikazuje pripraviť šibenicu, aby v príslušný deň dal Mordechaja obesiť.
Ester pozýva kráľa s prvým poradcom na hostinu aj na ďalší deň. V noci pred hostinou trápila kráľa nespavosť a tak žiada, aby mu čítali letopisy. V jednom z nich sa dozvie o hrdinskom čine Mordechaja, ktorý odhalil sprisahanie dvoch kráľových sluhov hotujúcich sa zabiť vládcu. Mordechaj nebol zato odmenený a Ahasver prikazuje Hamanovi preukázať tomu zvláštnu poctu. Hamana prenasledujú zlé predtuchy. Nasledujúci deň Ahasver a Haman znovu prichádzajú k Ester na hostinu, a tu Ester odhaľuje kráľovi svoju príslušnosť k hebrejskému národu, ktorý je pre Hamanovo osočenie odsúdený na smrť. Kráľ v návale hnevu prikazuje popraviť Hamana. Na prosbu Ester Ahasver vydáva nový rozkaz umožňujúci Hebrejom v deň, pôvodne určený ako deň zúčtovania nad nimi, postaviť sa na odpor a pomstiť sa svojim nepriateľom. Trinásteho Adara v určený deň podľa losu, Hebreji celého impéria zvíťazili nad tisícami tých, ktorí ich nenávideli, avšak ako je napísane: „Ale po koristi nevystreli svojej ruky.“ Est. 9:15b
Nasledujúci deň po víťazstve Hebreji slávili svoju nadprirodzenú záchranu. Mordechaj sa stal prvým poradcom kráľa a Purim sa stal sviatkom ustanoveným pre všetky pokolenia, ako spomienka na to, ako Hospodin spasil Svoj ľud z ruky nepriateľov. Udalosť ktorá vtedy nastala sa v histórii ešte veľakrát zopakovala. Haman je platným potomkom Amalecha, úhlavného nepriateľa Izraela. Stal sa z neho vzor nepriateľov Židov, ktorý voči nim prekypuje nenávisťou. Predstaviteľ antisemitismu. Purim symbolizuje večný boj Izraela proti nepriateľom vo svete a svedčí o nádeji, viere a zázraku. V tento de je neprípustné zadržiavať radosť.
V synagóge sa cez oslavy číta svitok Ester. Počúvať čítajúceho treba rozhodne veľmi pozorne nevynechajúc ani slovo. Niektoré úryvky sa čítajú zborovo všetkými poslucháčmi. Na miestach, kde sa spomína meno Hamana, deti dupotajú nohami, robiac hluk krikom, alebo špeciálnymi sviatočnými rapkáčmi. Tento zvyk sa nazýva zmlátenie Hamana.
Na Purim sa tiež konajú sa tiež maškarné purimové bály, hrajú sa purimových hry a rôzne predstavenia, ktoré čiastočne parodujú biblické udalosti.
Perská ríša síce zanikla, ale ako vieme pogromy vypukali aj naďalej a vyvrcholili holocaustom počas druhej svetovej vojny. Haman doposiaľ nezmizol z povrchu zeme, ale Mordechaj je stále nažive.
V rámci úsilia zlepšiť vzťahy medzi Izraelom a sunnitskými arabskými vládami v oblasti Perzského zálivu, oživilo izraelské ministerstvo zahraničných vecí Twitterový účet v arabskom jazyku, s cieľom hovoriť priamo s občanmi týchto krajín. „Dúfame, že toto virtuálne veľvyslanectvo prispeje k prehĺbeniu porozumenia medzi ľuďmi štátov Perzského zálivu a Izraelčanmi v rôznych oblastiach,“ uviedol úvodný tweet, ktorý bol uverejnený v utorok.
