S odstupom pár dní sa chcem ešte pristaviť pri tohtoročnom Čítaní mien obetí holokaustu. Som hrdý na to, že sme s mojím tímom ICEJ Slovensko mohli opäť celkom prakticky prispieť k príprave a dôstojnému priebehu už 17. ročníka projektu, za ktorým od začiatku autorsky stojí publicistka a spisovateľka Ľuba Lesná.
Som preto vďačný, že tento rok prijalo pozvanie 60 osobností verejného života a hľadisko DPOH bolo zaplnené odhadom asi na 80 percent. Bol to ročník s najvyšším počtom čítajúcich osobností a najbohatšou účasťou. Venovali svoj čas tomu, aby zdieľali pietu a verejne vyslovili mená konkrétnych ľudí, ktorých životy boli násilne ukončené.
Súčasťou večera bolo aj ocenenie víťazov 11. ročníka študentskej súťaže Susedia, na ktorách sme nezabudli. Riaditeľ Dokumentačného strediska holokaustu Dr. Ján Hlavinka ocenil vysokú úroveň prác aj mimoriadne veľký záujem študentov, ktorí sa tento rok do súťaže zapojili.
—
Od prijatia Židovského kódexu, podľa ktorého bol 9. september stanovený za Deň obetí holokaustu a rasového násilia, uplynulo tento rok presne 85 rokov. Mal 270 paragrafov a podľa dobovej tlače bol prísnejší než norimberské zákony. Išlo o najrozsiahlejšiu právnu normu, akú vtedajší režim na Slovensku prijal. Na systematickom vytlačení Židov zo spoločnosti si teda dal mimoriadne záležať. Žiadnej inej oblasti dovtedy nevenoval taký rozsiahly legislatívny priestor.
Nasledovali arizácie, strata základných práv a napokon deportácie. Slovenských Židov v prvej vlne deportácií v roku 1942 nezhromažďovali a nenakladali do transportov nacistickí Nemci. Robili to orgány slovenského štátu, príslušníci Hlinkovej gardy a bezpečnostných zložiek. Vtedajší režim odviedol pri prenasledovaní vlastných židovských spoluobčanov obrovský kus „nadpráce“. Za každého vyvezeného Žida zaplatil 500 ríšskych mariek.
Práve dnes, keď slovo genocída zažíva brutálnu infláciu, považujem za mimoriadne dôležité pripomínať si skutočnú, nevymyslenú a historikmi dôkladne zdokumentovanú genocídu. Aj s nepríjemnou pravdou o našom vlastnom podiele na tom, čo sa vtedy stalo.
Naša história má však aj ľudí, ich príbehy a hrdinské rozhodnutia, o ktoré sa môžeme oprieť. Slovensko patrí medzi krajiny s jedným z najvyšších počtov ocenených Spravodlivých medzi národmi na počet obyvateľov. Ľudí, ktorí uprostred masívnej a všadeprítomnej propagandy odmietli ísť s davom, riskovali vlastné životy a zachraňovali svojich židovských spoluobčanov.
Pre mňa je práve toto jeden z hodnotových pevných bodov našich dejín, o ktorý sa chcem opierať a na ktorý môžeme byť hrdí. A vidím v tom veľmi aktuálny odkaz aj pre dnešný postoj k Židom a k Izraelu: nenechať sa strhnúť davom. Nenechať sa oklamať sofistikovanou a zákernou propagandou, dnes navyše podporenou modernými technológiami. Neopakovať lož len preto, že je práve „in“ a tlieska jej dostatočne veľa ľudí.
—
Veľké ďakujem každému, kto čítal, každému, kto prišiel do hľadiska, celému nášmu tímu v ICEJ Slovensko aj ľuďom mimo neho, ktorí priložili ruku k dielu. A rovnako každému partnerovi a donorovi, bez ktorých by sme toto podujatie nemohli uskutočniť.
Peter Švec
ICEJ Slovensko
Celý album fotiek nájdete tu: https://photos.app.goo.gl/7Mqp3a2V6jknzHmR6
Autor fotografií Ⓒ Michal Hirko
