Článok napísaný pre spravodajský portál: https://www.israel.cz/
Autor článku: Peter Švec
Nový sýrsky líder chce mať kontrolu nad celou krajinou, no stratil dôveru menšín. Po marcových masakroch voči Alavitom a júlových voči Drúzom aj kresťanom menšiny stále viac hovoria o federatívnej Sýrii. To sa nepáči ani novému vládcovi v Damasku, ani jeho patrónom v Turecku. Napätie v Sýrii stúpa!
Kým postup Izraela sa sleduje na lekárnických váhach a každá jeho operácia v Gaze ide na titulky globálnych médií, dianie v Sýrii zostáva na okraji záujmu. Masaker v južnej provincii Suvajda v druhej polovici júla voči Drúzom a kresťanom dostal na krátko pozornosť sveta. No odvtedy sa médiá či OSN v zásade o dianie v Sýrii veľmi nezaujímajú. Nový režim v Damasku pod vedením prezidenta Ahmeda al-Šaraa, známeho tiež ako Abú Muhammad al-Džulání, nedokáže – alebo nechce – menšiny ochrániť.
K zmene režimu v Damasku došlo v decembri 2024. Po odchode Bašara Asada z alavitskej menšiny sa k moci dostal sunita Ahmed al-Šaraa. Ten sa opiera asi o 70 % sunnitskú väčšinu. Jeho muži sa však neuspokojili s prevzatím vlády – začali krvavú pomstu. Najskôr postihla alavitov, ale aj kresťanov v Latakii, Tartuse a Banijase. To vyvrcholilo „Čiernym marcom“. V apríli nasledoval masaker Drúzov pri Damasku a v júli ešte väčšie krviprelievanie v Suvajde, opäť proti Drúzom a kresťanom, ktoré zastavil až zásah izraelskej armády.
K poslednej vlne násilia treba pripomenúť, že už mesiace bolo cítiť, že sa blíži výbuch. V máji 2025 kresťanské cirkvi v regióne varovali pred rastúcim nebezpečenstvom. Pastor Chady El Aouad z bejrútskej Abundant Life Church opisoval vtedy dramatické zhoršenie bezpečnostných pomerov slovami: „Po páde Asada a nástupe islamistickej vlády prezidenta al-Šaraa došlo k prudkej eskalácii násilia voči menšinám.“
V oblastiach ako Jaramana, Sahnaja či v samotnej Suvajde sa odohrali krvavé strety medzi drúzskymi komunitami a provládnymi jednotkami. V Latakii a Tartuse zas pribúdali obete medzi alavitmi, pričom kresťania síce neboli priamym cieľom, no ich komunity zasiahli sprievodné škody a všade sa šíril strach. Podľa pastora už vtedy hľadalo v Libanone útočisko približne 100-tisíc ľudí z kresťanských a drúzskych komunít zo Sýrie, odkázaných na núdzovú pomoc.
„Pred medzinárodnými médiami tvrdia, že bojujú proti ‘zvyškom’ – bunkám padlého režimu Bašára Asada. Existuje však len jedna otázka, ktorá určí tvoj osud: si alavita a nie sunita? Si alavita alebo kresťan a nie sunita? Stačí, aby si odpovedal ‘alavita’ alebo ‘kresťan’ – a je koniec. Žiadna ďalšia diskusia. Dostaneš guľku do hlavy. Ľudia sú vraždení chladnokrvne. Sú to barbari za hranicou akejkoľvek predstavivosti,“ povedal ešte v máji nemenovaný príslušník Alavitov pre denník Israel Hayom.
Drúzovia chcú, aby ich chránil Izrael
Po masakroch z júla vyšli do ulíc stovky Drúzov, ktorí už neprotestovali iba proti miestnym ozbrojeným skupinám, ale aj proti centrálnej vláde. Skandovali heslá o sebaurčení a mnohí mávali izraelskými vlajkami, ktoré sa stali symbolickým SOS signálom smerujúcim k Izraelu. Denník Times of Israel upozornil, že vlajky už nie sú výnimkou, ale otvorenou výzvou na pomoc.
Izrael napokon v júli podnikol rozhodné údery proti vládnym jednotkám vrátane ministerstva obrany v Damasku. Dôvod? Ochrana drúzskej menšiny a presadzovanie demilitarizácie juhu krajiny. A to situáciu upokojilo. Izraelské obranné sily vypravili viacero humanitárnych konvojov pre odrezané drúzske komunity v oblasti Hermonu. Podľa reportáže Israel Hayom tam ľudia doslova „prosia o izraelskú vlajku“. Pre Izrael i pre izraelských Drúzov ide o morálny aj bezpečnostný záväzok, čo potvrdil aj drúzsky duchovný líder Hikmat al-Hidžrí, keď poďakoval USA, Izraelu a arabským partnerom za pomoc pri tlmení násilia.
Fakty o pokračovaní násilností aj po júlovom masakre, akokoľvek surové, sú nepopierateľné: video z Národnej nemocnice v Suvajde zachytáva popravu neozbrojeného civilistu uniformovanými mužmi. Damask sľubuje vyšetrovanie, no dôvera menšín v štát sa prakticky rozpadla. Zároveň rastie tlak na zriadenie humanitárneho koridoru do oblasti, na ktorom podľa Axios pracujú Spojené štáty spolu s Izraelom s cieľom zabezpečiť stabilný prístup k pomoci a deeskaláciu konfliktu v južnej Sýrii.
Tlak na federalizáciu Sýrie
Politický rámec v Sýrii sa teda koncom roka 2024 zmenil, no nie k lepšiemu. Po páde Asadovho režimu skoncentroval moc v Damasku al-Šaraa, ktorého viacerí analytici – izraelskí aj západní – označujú za islamistického lídra. Pod jeho vedením sa presadzuje nová ideologická línia: výmena imamov, distribúcia radikalizujúcich materiálov a systematický tlak na menšiny. Výsledkom je ohrozenie nielen Drúzov, ale aj kresťanov a alavitov.
Podľa Jerusalem Post sýrsky prezident Ahmed al-Šaraa je v zložitej situácii: chce mať úplnú kontrolu nad celou Sýriou, ale stratil dôveru menšín. Israel Hayom ešte v máji informoval, že znepokojujúce dôkazy odhaľujú, ako mimo pozornosti verejnosti a pri vlažnom odsúdení medzinárodného spoločenstva pokračujú vraždy a únosy bez povšimnutia. „Útoky voči alavitom a kresťanom pokračujú, pričom slabosť centrálnej vlády otvára priestor pre sektárske násilie.“
Reakcia Drúzov však neostala iba na uliciach. Už 25. júla zriadili „Najvyšší právny výbor v Suvajde“, ktorý sa snaží prevziať samosprávne úlohy: dokumentuje zločiny, organizuje pomoc a vytvára základy paralelnej infraštruktúry. Ide o model, ktorý môže viesť podľa AP k čiastočnej decentralizácii a k prvkom federálneho usporiadania ako jedinej realistickej cesty na ochranu menšín.
Do hry vstupujú aj v Sýrii najviac autonómne sa správajúci Kurdi. Tí novej vláde v Damasku otvorene nedôverujú, a to aj pre jej úzke väzby na Turecko. Vzťahy sa výrazne narušili v auguste po konaní „Al-Hasakahskej konferencie“ v kurdskej provincii, na ktorej sa zúčastnili drúzsky líder Hikmat al-Hadžrí aj predseda Sýrskej alavitskej rady šejk Ghazal Ghazal. Na konferencii boli prítomní aj zástupcovia ďalších menšín – kresťania, Turkméni, Arméni či Čerkesi.
Cieľom bolo získať medzinárodnú podporu a udržať spoločný tlak na Damask pre vznik demokratickej, rovnoprávnej a slobodnej Sýrie. Hlavnou ideou bolo presadiť federálne usporiadanie, v ktorom by jednotlivé komunity spravovali svoje oblasti bez kontroly z centra. Pre Šaraaov režim to znamená nočnú moru, lebo vníma tento plán ako rozpad krajiny na regióny – drúzsky juh, alavitský západ a kurdský sever. V praxi by to znamenalo, že Damask si ponechá priamu moc len nad približne 60 % územia.
Kresťania a alaviti zažívajú „dvojnásobnú traumu“
Po rokoch občianskej vojny od roku 2011 do roku 2020 očakávali stabilitu, no namiesto nej prišla nová vlna násilia. Christian Emergency Alliance opisuje scény, ktoré pripomínajú najtemnejšie obdobia: celé kresťanské rodiny boli vyvraždené vo svojich domoch, telá ostali ležať na uliciach, v autách aj v nemocniciach, a miestne zdravotnícke zariadenia boli systematicky ničené. „Toto je barbarstvo,“ uvádza vo svojej správe.
Drúzska autorka Dr. Sawsan Kheir v článku pre Jerusalem Post upozorňuje, že od 15. júla bolo zavraždených vyše 1 800 Drúzov vrátane žien, detí a starcov. Stále je držaných 112 žien a dievčat, ktoré pred unesením videli, ako im vraždia rodiny. „Toto je naše ‘Nikdy viac’ a deje sa to práve teraz,“ napísala. Podľa nej islamisti otvorene vyhlasujú: „Vymažeme Drúzov a pôjdeme ďalej na Jeruzalem!“ Suvajda, kde žije asi 700-tisíc ľudí (90–95 % Drúzov), je pod obliehaním – bez vody, elektriny a potravín. Viac než 228-tisíc ľudí zostalo bez domova. Teroristi dokonca zničili miestnu nemocnicu, zabili pacientov a zdravotníkov.
Napriek týmto zverstvám globálne médiá mlčia. Ako poznamenal izraelský komentátor Eyal Yakoby, islamisti hádžu telá zabitých kresťanov a Drúzov zo skál, aby zakryli svoje zločiny, ale svet ich ignoruje. „Pokiaľ to nie je Gaza, globálne médiá sa o to nezaujímajú,“ napísal na sieti X. Na videu zo 17. augusta 2025 sú viditeľné masové protesty Drúzov a kresťanov v Suvajde, kde dav máva izraelskými vlajkami a volá po izraelskej pomoci. Aj izraelský aktivista Hananya Naftali zverejnil 31. júla 2025 záznam, kde tisíce ľudí skandujú „Chceme Izrael! Chceme Izrael!“. Viac než 2 000 ľudí už zomrelo, zatiaľ čo svet neurobil nič.
Izrael si pritom definoval jasné červené línie: žiadne ťažké zbrane režimu nemajú miesto južne od Damasku, okamžitá reakcia na masové zverstvá a vytvorenie priestoru pre civilnú pomoc cez humanitárny koridor. Ak sa podarí pretaviť tento plán do praxe a ochrániť Suvajdu, môže to vytvoriť precedens pre ochranu ďalších menšín v regióne.
Peter Švec
ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitut
Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp: https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“; správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw
Ďakujem za Váš čas a chuť hľadať pravdu!