Zneužívanie samotného jadra tohto pojmu je urážkou histórie aj skutočných obetí tohto strašného zločinu.
Autor článku: David Parsons, hovorca ICEJ, pre Jewish News Syndicate https://lnk.sk/dhaey
Počas dlhej dvojročnej vojny Izraela s Hamasom sa obvinenia z „genocídy“ bezhlavo hádzali proti židovskému štátu z mnohých strán – vrátane predstaviteľov OSN a významných svetových lídrov. Jedným z nedávnych príkladov bola rezolúcia Medzinárodnej asociácie vedcov zaoberajúcich sa genocídou (IAGS), ktorá sa ukázala ako hanebný, tajný pokus malej kliky antisemitských členov tejto organizácie oklamať svet pod falošnou akademickou zámienkou. Takéto ľahkovážne používanie obvinenia z genocídy proti židovskému štátu podkopáva cenné mechanizmy medzinárodného práva, vytvorené na ochranu pred týmto najťažším zločinom. Odhaľuje aj pokrytecké a zlomyseľné úmysly tých, ktorí sa snažia poškodiť Izrael.
Genocída je právom nazývaná „zločinom všetkých zločinov“.
V Dohovore OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948 sa definuje ako činy spáchané „s úmyslom zničiť, úplne alebo čiastočne, národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú“. Kľúčovým prvkom je špecifický úmysel (dolus specialis) vyhubiť chránenú skupinu len preto, kým je.
Táto definícia vznikla bezprostredne po holokauste, keď nacistický režim systematicky usiloval o vyhladenie židovského národa v Európe. Odvtedy sa právne použila pri hrôzach ako masakre v Rwande, Bosne či v Dárfúre. Koncept genocídy bol preto vedome definovaný presne a úzko, aby sa zabránilo jeho ľahkému zneužívaniu na politické účely.
Dnes však čoraz častejšie vidíme, že obvinenia z „genocídy“ sa stali rétorickou zbraňou v globálnej debate, najmä proti Izraelu. Takéto zriedenie a prekrúcanie pojmu je urážkou histórie aj skutočných obetí tohto strašného zločinu.
Pre židovský národ je obzvlášť bolestivé, keď sa Izrael obviňuje z genocídy. Nie je to len úplne nepravdivé – je to aj zvrátené prevrátenie vlastného utrpenia Židov počas šoa a jeho zľahčovanie, keď sa v jednej vete stavajú Izraelci do role nacistov.
Prečo obvinenia z genocídy na Izrael nesedia:
- Chýba konkrétny genocídny úmysel. Dohovor z roku 1948 vyžaduje jasný dôkaz zámeru zničiť celý národ. Neexistuje žiadny hodnoverný dôkaz, že Izrael chce vyhubiť všetkých obyvateľov Gazy; jeho cieľom je poraziť teroristické hnutie Hamas, ktoré začalo súčasnú vojnu masakrom a únosom rukojemníkov 7. októbra 2023.
- Vojna by sa skončila prepustením rukojemníkov. Izrael jasne uvádza, že vojna by sa mohola skončiť už zajtra, keby Hamas prepustil zvyšných izraelských zajatcov, odzbrojil sa a vzdal kontroly nad Gazou. Genocídy nekončia ponukami mieru.
- IDF varuje civilistov a umožňuje evakuácie. Izraelská armáda pravidelne posiela varovania pred leteckými údermi – cez SMS, telefonáty, letáky aj sociálne siete – a vytvára humanitárne koridory. Takéto postupy sú nezlučiteľné s genocídou.
- Zodpovednosť medzinárodného spoločenstva. Svetové vlády vo veľkej väčšine trvali na tom, že palestínski civilisti musia zostať v Gaze namiesto evakuácie do bezpečia. Tento bezprecedentný krok skomplikoval snahu Izraela poraziť Hamas, ktorý systematicky používa civilistov ako živé štíty.
- Humanitárna pomoc a evakuácia detí. Izrael koordinoval prevoz stoviek vážne chorých palestínskych detí na liečbu do Abú Zabí, Talianska a iných krajín. To svedčí o humanite, nie o úmysle ničiť.
- Spôsob vedenia boja neukazuje na zámer vyhladiť populáciu. Civilné obete sú tragické, ale izraelská taktika – cielené zásahy, presnosť, varovania – ostro kontrastuje s bezhlavým vyhladzovaním, ktoré definuje genocídu.
- Neexistuje právne potvrdenie genocídy. Medzinárodný súdny dvor v Haagu doteraz len nariadil Izraelu prijať preventívne opatrenia, aby sa zabránilo možnosti genocídy. Žiadny konečný verdikt o genocíde nepadol.
- Vládne zistenia a akademické analýzy. Niektoré vlády, vrátane Spojeného kráľovstva, starostlivo skúmali fakty a dospeli k záveru, že Izrael v Gaze genocídu nepácha. Nezávislé štúdie navyše spochybňujú údaje o obetiach aj tvrdenia o systematickom cieli likvidovať populáciu.
- Izrael zabezpečuje potraviny a pomoc. Od 7. októbra denne prechádza do Gazy priemerne 300–320 kamiónov s potravinami, liekmi a zásobami. Gaza Humanitarian Foundation rozdeľuje 1,2 milióna jedál denne. Izrael taktiež umožnil prístup k vode a elektrine pre hlavnú odsoľovaciu stanicu v Gaze. Takéto kroky nezodpovedajú genocídnemu úmyslu.
- Populácia Gazy neklesá. Napriek tisícom obetí vojny počet obyvateľov Pásma Gazy neklesol; narodili sa desaťtisíce detí. Demografické údaje odporujú tvrdeniam o vyhladzovaní.
Hamas – otvorený nositeľ genocídnej ideológie
Naopak, Hamas sám prejavuje genocídne správanie a svoju nenávisť ani neskrýva. Jeho charta obviňuje Židov zo snahy ovládnuť svet a považuje ich za večného nepriateľa islamu. Arabský text charty Hamasu stanovuje, že moslimovia majú povinnosť bojovať proti Židom až do Súdneho dňa. Tento dokument cituje staré islamské hadísy, podľa ktorých zničenie Židov prinesie koniec dejín. Hamas dokonca považuje masakre z 7. októbra za čiastočné naplnenie tohto proroctva a jeho lídri sľubujú, že ich zopakujú znova a znova.
Zverstvá Hamasu – vraždy, mučenie, únosy a znásilnenia – sú priamym dôsledkom tejto genocídnej ideológie. Využívanie civilistov ako živých štítov dokazuje, že Hamas pestuje kultúru smrti, kde obetuje vlastných ľudí pre svoje diabolské ciele.
Záver
Obvinenia, že Izrael pácha genocídu v Gaze, neobstoja pri poctivom a faktickom preskúmaní. Ide len o ďalšie pokračovanie starých krvavých ohováraní voči židovskému štátu a národu.
Vojna v Gaze je tvrdá a zložitá, najmä pre rodiny izraelských rukojemníkov, ktorých Hamas stále drží v podzemných tuneloch. No Izrael – tým, že varuje civilistov, umožňuje pomoc, ponúka mier výmenou za prepustenie rukojemníkov – koná v úplnom rozpore s genocídnym úmyslom. Na druhej strane Hamas otvorene plánuje vyhladenie Židov a koná podľa tejto nenávistnej ideológie.
Medzinárodné spoločenstvo by malo prestať zamieňať obete s agresormi a pomenovať pravý zdroj genocídnej hrozby: Hamas.