Článok napísaný pre spravodajský portál: https://www.israel.cz/
Autor: Peter Švec
Británia, Kanada a Austrália ako prvé z veľkých štátov jednostranne uznali „štát Palestína“. Urobili tak napriek tomu, že Hamas stále drží rukojemníkov a Palestínska samospráva finančne odmeňuje terorizmus. Británia a Francúzsko, ktoré urobilo rovnaký krok len o deň neskôr, konajú v ostrom rozpore s verejnou mienkou, čo s veľkou pravdepodobnosťou posilní v Európe extrémnu pravicu.
Uznanie tzv. palestínskeho štátu zo strany Spojeného kráľovstva, Kanady a Austrálie z nedele 21. septembra 2025 vstúpi do dejín ako prázdne diplomatické gesto, ktoré spoľahlivo ignoruje realitu. Vyhlásenia hovoria o „oživení dvojštátneho riešenia“ a o snahe „zmierniť utrpenie v Gaze“. No ide o čisté frázy v kontraste s realitou: rukojemníci sú stále v zajatí, Hamas má stále zbrane, tzv. umiernené palestínske vedenie finančne štedro odmeňuje terorizmus a samospráva nespĺňa ani elementárne podmienky pre existenciu štátu. Takže kým európske salóny tlieskajú, medzi Palestínčanmi nebadať ani len náznak reflexie povedzme už len za 7. október z histórie prešpikovanej terorizmom. Izraelská spoločnosť v tom istom čase pociťuje ešte väčšiu opustenosť zo strany Západu a díva sa na to, ako svet pred jej zrakmi odmeňuje práve tých, ktorí to celé vraždením odštartovali a vraždenie oslavovali.
Netanjahu: „Žiadny štát západne od Jordánu“
Ráznosť reakcie Izraela vystihujú slová premiéra Benjamina Netanjahua: „Palestínsky štát západne od Jordánu nevznikne“ a varoval, že uznanie predstavuje odmenu za masaker zo 7. októbra 2023 a uznanie „palestínskej štátnosti“ nemá nič spoločné s posilnením bezpečnosti. Minister zahraničia Gideon Sa’ar označil rozhodnutie za „nesprávne, poburujúce a nemorálne“. „Nebudeme Československom 21. storočia,“ dodal v narážke na osud našej spoločnej republiky, ktorá bola pred II. svetovou vojnou vydaná napospas Hitlerovi za údajný mier. Ktorý nikdy nebol! Izraelskí diplomati zdôrazňujú, že štátnosť musí byť nevyhnutne spojená so splnením tvrdých bezpečnostných podmienok. Ako dodal Danny Danon, veľvyslanec Izraela pri OSN: „Prázdne deklarácie na pôde OSN nič neznamenajú — rukojemníci sa musia vrátiť a Hamas musí byť porazený na zemi.“
Už len samotná podmienka demilitarizácie, na ktorom západné strany uznanie postavili, je v praxi iluzórna. Podľa dostupných prieskumov, ktoré cituje vo svojej analýze pre The Insider Dan Diker, prezident Jerusalem Center for Security and Foreign Affairs odmieta odzbrojenie Hamasu až 85 % obyvateľov Júdey a Samárie (tzv. Západného brehu) a 64 % obyvateľov Gazy — to robí z demilitarizácie prázdne slovo, nie reálny plán. Navyše útok zo 7. októbra 2023 ukázal, že asymetrické násilie dokázali Hamas a tisíce civilistov z Gazy uskutočniť lacnými, pomerne dostupnými, no ťažko dohľadateľnými zbraňami — a dohody o odzbrojení nič nezabezpečia. História jednostranných krokov, napríklad izraelské stiahnutie sa z Pásma Gazy v roku 2005 a následné ovládnutie pásma radikálmi, to potvrdzuje.
Hamas dokáže odzbrojiť len IDF
Na kľúčovú otázku, kto je schopný skutočne odzbrojiť Hamas v tak komplikovaných podmienkach, v akých sa dnes Gaza v dôsledku despotického vládnutia teroristov nachádza, je jediná realistická odpoveď: Izraelské obranné sily (IDF). Nikto iný na to nemá kapacity, znalosti terénu ani — povedzme to na rovinu — odvahu a motiváciu. A ako je zrejmé, západní spojenci Izraela, ak ich tak ešte možno označovať, sa namiesto podpory jediného židovského štátu pod tlakom propagandy Hamasu o „genocíde“ hanebne odvracajú. Lebo zjavne vôbec nepochopili, čomu Izrael skutočne čelí a ako to na konci dňa ohrozuje aj ich.
Logika uznania je navyše politicky chybná: západné vlády očividne veria, že Palestínska samospráva (PA) môže a chce reformovať samu seba. Ale to mohla robiť aj doteraz a práve samostatnosť pri reformách a ich udržateľnosť by mala byť prirodzenou podmienkou pre udelenie štátnosti — nie prázdny prísľub po jej udelení. Realita je totiž presne opačná — PA nevyhlásila riadne voľby už takmer 20 rokov, jej vedenie pod prezidentom Mahmúdom Abbásom stráca legitimitu (podľa prieskumov až 81 % Palestínčanov si praje jeho odstúpenie). Abu Mazen, ako prezývajú prezidenta v značne vysokom veku a známeho popierača holokaustu, ledva ovláda Ramalláh. Hovoriť o ňom ako o garantovi štátnosti je len čírou teóriou, ktorú si s obľubou pestujú západné vlády. No a systém „pay-to-slay“ (finančné odmeny pre útočníkov a ich rodiny) stále pretrváva. Z niektorých teroristov robí šekelových milionárov.
Ako vo svojom článku pre server National Post-Canada píšu Irwin Cotler a Orde Kittrie medzinárodné kritériá štátnosti vyžadujú, aby vznikajúci štát mal a) trvalé obyvateľstvo; b) určené (definované) územie; c) vládu, ktorá má efektívnu kontrolu nad týmto obyvateľstvom a územím; a d) schopnosť nadviazať vzťahy s inými štátmi. Európske spoločenstvo vo svojich usmerneniach z roku 1991 pre uznávanie nových štátov vo východnej Európe a v bývalom Sovietskom zväze pridalo niekoľko nezáväzných kritérií. Medzi ne patrí požiadavka, aby budúce štáty svojim občanom zabezpečili právny štát, demokraciu a ľudské práva. Autori článku zároveň upozorňujú, že Kanada pristúpila k uznaniu napriek tomu, že požadované reformy PA neboli overiteľne implementované.
Hamas oslavuje
Reakcie Hamasu a Palestínskej samosprávy boli predvídateľné a zároveň alarmujúce. Člen vedenia Hamasu Ghazi Hamad podľa Open Space Intel označil krok západných krajín za „plod 7. októbra“ a Mahmoud Mardawi ho nazval „významným politickým míľnikom“. V Gaze a na Západnom brehu prebiehali oslavy. Palestínska samospráva prijala uznanie ako diplomatické víťazstvo a v rétorike niektorých predstaviteľov ho prirovnala k akejsi „Balfourovej deklarácii“… Niektoré arabské zdroje, vrátane medializovaných vyjadrení zo Saudskej Arábie, uvítali podľa Open Source Intel krok ako posun k dvojštátnemu riešeniu.
Po celú vojnu sa prevažná časť západných elít, namiesto konfrontácie Hamasu ako hlavného vinníka útoku zo 7. októbra a jedného z jasných prejavov militantného džihádizmu podporovaného Iránom, neustále obúva do Benjamína Netanjahua a konzervatívnych členov izraelskej vlády. Tak sa pozrime na reakciu opozičných lídrov: bývalý premiér Naftali Bennett len pár hodín po vyhlásení britského premiéra vystúpil v priamom prenose na Sky News a na Downing street 10 v Londýne poslal jasný a dôrazný odkaz: „Britský mandát skončil už pred 77 rokmi — Starmer nie je v pozícii, aby nám diktoval podmienky“. Jair Lapid už pred časom napísal, že ak Európa myslí uznanie vážne, mala by konať opačne — najprv žiadať reformy, slobodné voľby a skutočné záruky boja proti teroru aj korupcii.
Posilní to extrémnu pravicu v Európe
Pozastaviť by sme sa mali nad zjavným kontrastom medzi silnými vyhláseniami lídrov Británie aj Francúzska a verejnou mienkou v ich vlastných štátoch. Prieskum JL Partners pre britský The Telegraph ukázal, že takmer 90 % Britov odmieta uznanie bez podmienok a 52 % považuje krok za odmenu za teror. Vo Francúzsku, ktoré rovnaký krok urobilo len deň po Británii, podľa prieskumu CRIF (Conseil représentatif des institutions juives de France — Reprezentatívna rada židovských inštitúcií vo Francúzsku) až 71 % obyvateľov nesúhlasí s rozhodnutím prezidenta Emanuela Macrona. To nie je len „domáca politika“ — je to varovanie, že takéto kroky nemajú náležitú legitimitu ani v domovských štátoch.
Veľký rozpor medzi prieskumami verejnej mienky vo Veľkej Británii a vo Francúzsku na jednej strane a konaním ich lídrov na strane druhej predznačuje veľmi pravdepodobný jav. Vlády v Paríži a v Londýne pri uznávaní „palestínskeho štátu“ konali pod vplyvom radikálnych a veľmi hlučných, zrejme silne moslimských menšín. Súčasné elity v metropolách na brehoch Seiny a Temže by nemali byť prekvapené, ak ich voliči v nasledujúcich voľbách dajú hlas alternatívam aj z extrémne pravicového spektra. Nespokojnosť domáceho obyvateľstva s vandalizmom a propalestínskymi demonštráciami v metropolách západnej Európy totiž rapídne rastie.
Ak Západ skutočne chce mier, musí konať opačne: nie udeľovať štátnosť ako predčasný diplomatický dar, ale vynútiť si konkrétne, overiteľné kroky. Medzi ne patrí okamžité prepustenie rukojemníkov, dôsledné a verifikovateľné odzbrojenie extrémistických skupín, nezávislé a transparentné voľby v PA a zastavenie financovania terorizmu. Bez týchto opatrení zostane dnešné uznanie len morálnym omylom s reálnymi tragickými následkami: posilní radikálov, oslabí bezpečnosť Izraela a odsunie skutočný mier ešte ďalej.
Uznanie palestínskeho štátu dnes nie je budovaním mosta k mieru, je to postavenie mosta, po ktorom sa do blízkosti jedinej demokracie v regióne dopravia ďalší teroristi a ešte lepšie zbrane. Hamas opakovane hovoria o tom, že by 7. október kedykoľvek zopakoval. Pokiaľ Západ nechce byť spolupáchateľom v tejto fatálnej politickej ilúzii, musí prejsť od symbolov k zodpovedným krokom.
Peter Švec
ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút
Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp: https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“; správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw
Ďakujeme za Váš čas a chuť hľadať pravdu!