Článok napísaný pre spravodajský portál: https://www.israel.cz/
Autor: Peter Švec
Francúzsko pozastavuje prijímanie Palestínčanov z Gazy po tom, čo jedna z prijatých študentiek na sieti X šírila antisemitské príspevky, ktoré obsahovali obrázky Hitlera a výzvy na zabíjanie Židov. Teraz bude musieť opustiť krajinu. „Kým z tohto vyšetrovania nevyvodíme závery, nedôjde k žiadnej evakuácii (ľudí z Pásma Gazy),“ povedal francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot. Toľko správa z tlače zo záveru uplynulého týždňa. Študentka Nour Attalah (na fotografii, Konzervativní noviny) prišla do Francúzska v polovici júla údajne po „absolvovaní bezpečnostných kontrol“ vďaka štipendiu, ktoré získala na základe vynikajúcich študijných výsledkov.
K tomu istému prípadu boli na spresnenie zverejnené aj jej staršie príspevky na sociálnych sieťach, v ktorých oslavuje Adolfa Hitlera, Hamas, Hizballáh, Húsíov a vyzýva na zavraždenie všetkých rukojemníkov v Gaze. Zdieľala dokonca obsah oslavujúci teroristický útok na parížsku redakciu Charlie Hebdo za to, že kritizovala proroka Mohameda. Tvrdila, že moslimovia by sa nemali zúčastňovať na „kresťanských aktivitách“. Ľudia vo Francúzsku sú údajne šokovaní z miery radikalizácie niektorých obyvateľov Gazy. Francúzsko pritom ani nie dva týždne dozadu verejne a s nadšením ponúklo azyl obyvateľom Gazy.
Že k tomu príde, bolo isté. Ale že to bude tak rýchlo, to ma prekvapilo a iste som nebol jediným.
Francúzsko sa ponáhľa uznať Palestínu
Vláda a verejnosť vo Francúzsku aj vo svete, by možno neboli až tak šokované, keby namiesto posadnutosti, s akou sledujú Hamasom moderované údaje o „hladomore“ v Gaze, dávali váhu aj tomu, čo Izrael už roky odhaľuje. Jedným z pilierov 18 rokov trvajúcej totality v Gaze sú napríklad „Protokoly sionských mudrcov“. Legendárny antisemitský falzifikát, ktorý Hamas oficiálne zaradil do svojej charty z roku 1988. Ten má byť dôkazom židovského „plánu na ovládnutie sveta“. To nie je preklep, ale ústavný dokument vládnúceho režimu v Gaze. Žiadna iná politická entita v 21. storočí – mimo iránskeho režimu a neonacistických skupín – necituje tento text s takou vážnosťou.
Bolo to to isté Francúzsko, ktoré sa postavilo do čela diplomatického pohybu s cieľom uznať v septembri Palestínsky štát. K viac ako 140 štátom sa už 28. mája 2024 pridalo Nórsko, Írsko, Španielsko a v júni 2024 aj Slovinsko. No vyhlásenie Paríža, jedného z motorov EÚ a stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, má extra váhu. Podobný krok avizovala aj silne katolícka Malta, spoza oceánu sa chce pridať liberálmi vedená Kanada. Rovnaké rozhodnutie zvažuje aj teraz laboristická Veľká Británia. Albión však, ústami premiéra Keira Starmera, dal Izraelu ešte šancu. Neurobí tak vraj, ak Izrael ‚zastaví vojnu, povolí humanitárnu pomoc a zabrzdí anexiu Judey a Samárie’…
Pred Francúzskom uznalo Palestínsky štát 10 z 27 členských krajín EÚ. Bulharsko, Cyprus, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko ešte v roku 1988, teda pred vstupom do EÚ. V tom istom roku uznalo Palestínu aj bývalé Československo. Po jeho rozdelení sa však postoj nových štátov líšil: ČR uznanie Palestíny neprevzala. „Palestínsky štát nespĺňal podmienky pre uznanie podľa medzinárodného práva, čo si vláda ČSSR plne uvedomovala“ a ČR preto „Palestínsky štát doposiaľ neuznala,“ uvidelo v roku 2020 české ministerstvo zahraničia. Naopak, Slovenská republika po osamostatnení v roku 1993, oficiálne potvrdila uznanie Palestínskeho štátu.
Západ v postojoch ladí s Hamasom
Výzvy k prepusteniu 50 rukojemníkov, čo je jeden z hlavných dôvodov prítomnosti armády Izraela v Gaze, sú vo vyhlásení západných štátov najčastejšie na druhom mieste. Ak vôbec. V rovnakom duchu sa nesie výzva viac ako 30 štátov Západu (vrátane SR), ktoré požadujú „okamžité skočenie vojny.“ Náš svet buď stratil morálny kompas, alebo je už pod takým tlakom moslimských voličov, že si to spomenuté štáty nemôžu dovoliť. Oboje je zlé! Paradoxne Liga arabských štátov odsúdila útok Hamasu zo 7. októbra 2023 a vyzvala Hamas, aby „prepustil všetkých rukojemníkov, ktorých zadržiava, odzbrojil sa a ukončil svoju vládu nad Gazou.“ Európska komisia sa tu aspoň pridala.
Vo všetkých vyhláseniach sa však s novou naliehavosťou spomína opäť uznanie tzv. palestínskeho štátu. Jair Lapid, líder opozície a inak tvrdý kritik Benjamina Natanjahua tento týždeň okrem iného napísal: „Ak to Európa myslí s palestínskym štátom skutočne vážne, mala by postupovať opačne: žiadať od Palestínčanov zmenu, dôkaz, že vedia byť demokratickí, že dokážu bojovať proti teroru, že sú schopní zbaviť sa korupcie. Vyhlasovať podporu tým, ktorí 7. októbra ráno rozdávali sladkosti na uliciach Nábulusu a Hebronu, neposúva riešenie dvoch štátov vpred. Naopak, odďaľuje ho ešte viac.“
Postoje západných štátov, ktoré sa teraz ako v „hujerovskom“ štýle hlásia k podpore Palestíny, vnímajú v Izraeli zhodne vláda aj opozícia ako odmenu Hamasu za masaker 7. októbra. Začítajte sa do spokojných slov Razi Hamedu, jedného z lídrov Hamasu: „Iniciatíva viacerých krajín na uznanie Palestínskeho štátu je jedným z plodov 7. októbra. Dokázali sme, že víťazstvo nad Izraelom nie je nemožné – a naše zbrane sú symbolom palestínskej cti.“ Západný svet sa svojimi nemorálnymi postojmi voči svojmu demokratickému spojencovi v regióne, čeliacemu likvidačným útokom zo siedmich frontov, dostáva do hanebnej pozície užitočného idota.
Morálnejšie ako EÚ sa správa ešte Abbás
Morálnejšie reaguje už prezident Palestínskej samosprávy Mahmoud Abbás, ktorý ešte v apríli označil Hamas za „psích synov“, žiadal prepustenie rukojemníkov a zloženie zbraní. Nehovoriac o Saudskej Arábii, ktorá trvá na tom, aby Izrael dokončil operáciu v Gaze úplným odstavením Hamasu od moci. Zdroj blízky kráľovskému dvoru vtedy povedal, že je to dokonca nevyhnutná podmienka pre normalizáciu vzťahov: „Bez odstránenia Hamasu nebude mier.“ Ešte v polovici mája 2025 citovali médiá ministra zahraničných vecí S.A. Emirátov Sheikha Al Nahyana: „Najprv treba prepustiť rukojemníkov. … A treba zaviesť autoritu, ktorá nebude Hamas.“
Džihádisti združení v Hamase to chcú počuť naopak. Najprv prímerie a potom, možno, rukojemníci. Je zarážajúce, ako ich svojimi postojmi kopíruje Západ. V spoločnom statuse Michala Cotler-Wunsha a Johna Spencera nájdete odborné výhrady voči palestínskemu štátu: „Buď zachováme právne, morálne a strategické normy suverenity a mieru, alebo ich zahodíme v mene politického symbolizmu. Ak má byť odkazom 7. októbra vyvesenie palestínskej vlajky v OSN, nebude to symbol nádeje. Bude to deň, keď prestali platiť pravidlá. Štátnosť si treba zaslúžiť. Nie je to odmena za krviprelievanie. … 7. október sa nesmie stať palestínskym Dňom nezávislosti.“
Trójsky kôň uprostred Izraela
Británia a Francúzsko majú historickú zodpovednosť za vznik moderného Izraela. No 7. október tak vzdialil postoje oboch štátov od bezpečnostných potrieb Izraela, že dnes sotva kto ešte Paríž a Londýn v Izraeli vníma ako spojenca. Na rozdiel od Nemecka. Zatiaľ. Vzhľadom na Britský mandát, najsmutnejší je postoj Británie. Emily Damaris, rukojemníčka britského pôvodu, ktorú Hamas držal v Gaze 471 dní, to britskému premiérovi povedala na rovinu: „Toto … je to morálne zlyhanie. Hanba vám, pán premiér. … Podporil by v II. svetovej vojne uznanie nacistickej vlády v okupovanom Holandsku, Francúzsku alebo Poľsku?“ pýta sa na Instagrame.
Projekt palestínskeho štátu je neúprimný. Príbeh, na ktorom je postavený, je plný klamstiev a historického revizionizmu. Každá z nespočtu ponúk na vznik štátu v koexistencii s Izraelom, už od roku 1937 bola odmietnutá. Žiadna reprezentatívna časť arabskej komunity sa nevymedzila voči svojej prepojenosti s nacizmom v II. svetovej vojne. Prezident Palestínskej samosprávy Mahmoud Abbás otvorene popiera holokaust. Palestínci oslavovali, keď civilizovaný svet smútil – napríklad pri páde dvojičiek. Takmer dva roky od útoku Hamasu na Izrael žiadna reprezentatívna časť Palestíncov masaker zo 7. októbra jasne neodsúdila.
Na záver sa ešte na chvíľu prenesme do aktuálnej reality. Hamas sa nechal cez víkend počuť, že sa nevzdá ozbrojeného odporu, kým nebudú „plne obnovené národné práva palestínskeho ľudu a nevznikne nezávislý a suverénny palestínsky štát s hlavným mestom Jeruzalemom“. Prečo by to nevyhlásil? Pochopenie, ktorého sa mu dostáva od Západu za vymyslenú genocídu v Gaze, selektívny hlad a svetom de facto priznané právo na zverstvá zo 7. októbra ho k tomu poháňajú. Plytký Západ prijíma bizarný naratív o židmi „ukradnutej zemi“, o „3000-ročnej histórii“ Palestíny, o chráme, ktorý bol v Jemene a nie v Jeruzaleme, o Ježišovi ako „Palestínčanovi“…
Palestínsky štát nie je príbehom o štátnosti. Má byť Trójskym koňom uprostred Izraela.
Peter Švec
ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút
Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp: https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“; správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw
Ďakujem za Váš čas a chuť hľadať pravdu!