ICEJ Homecare pomáha hrdinskej rodine
Keď v roku 1941 nemecká armáda napadla Sovietsky zväz, otec mladej Anny bol presvedčený, že Moskva bude obsadená, a preto najbezpečnejšie miesto pre jeho ženu a štyri deti bude u ich starého otca, približne 300 km odtiaľ. Ale počas vojny bola obsadená nielen jeho dedina, ale bol zabraný aj ich dom, ktorý potom slúžil na ubytovanie pre vysoko postavených nemeckých dôstojníkov, ktorí rodinu donútili žiť v suteréne.
Ešte nevinná trojročná blonďavá Anna s modrými očami sa vojakov nebála a o vojne nevedela nič. Ale vedela, čo je to hlad a prikrádala sa do domu k stolu, sponad ktorého jej bolo vidieť iba hlavu. Jej šarm obmäkčil tvrdé srdcia nepriateľov, tak jej dali nejaké jedlo, s ktorým sa hneď delila s mamou a súrodencami v pivnici. Bol to prídavok k zemiakom s cibuľou, ktoré mama vykopávala zo zamrznutej zeme počas krutých mrazivých zím.
Annina mama musela byť práve tehotná, keď bola so svojimi deťmi poslaná do dediny starého otca a v týchto ťažkých podmienkach sa jej narodilo piate dieťa. Jeho mama odmietla dobre mienenú radu susedov, aby nechala tento drobný život vonku na mraze pri -40oC. Láska matiek je silná. Prala plienky v studenej vode, dávala si ich okolo tela, aby sa vysušili. Annin otec bol poslaný na práce do zbrojárskej fabriky ešte na začiatku vojny a o narodení piateho dieťaťa nevedel nič. Dokonca predpokladal, že nakoľko bola dedina starého otca obsadená Nemcami, jeho rodina bola pravdepodobne zavraždená. V tomto zúfalstve sa pripojil k Červenej armáde, len aby bol zabitý na fronte.
Potom ako nemeckí vojaci dom opustili, miestni fašisti sa báli, že bol zamínovaný a tak ho do základov vypálili. Annina matka, vtedy mala ešte len niečo cez tridsať rokov, ušla do Kazachstanu, aby si tam hľadala prácu. Pracovala ťažko, dokonca vzala aj mužskú prácu, aby nasýtila svoje deti. Niekedy s úsmevom, väčšinou so slzami, si Anna spomína na matkine láskou pretekajúce srdce, keď sa snažila svoje deti pozdvihnúť z tej chudoby.
Sila matkinej lásky bola vštepená aj do Anny. Stretla a vydala sa za Evgenija, ktorý prežil Holokaust. Vojnu s rodinou prežil v úkryte. Spolu sa tešili z úspechov svojej jedinej dcéry Júlie, ktorá sa napriek stále pretrvávajúcemu antisemitizmu v Rusku stala profesionálnou žurnalistkou so sľubne sa rozvíjajúcou sa kariérou.
Ale v Júliinom živote došlo k drastickému obratu, keď začala mať vážne zdravotné problémy. Doktori urobili rýchle rozhodnutie pre operáciu, ktorá nedopadla dobre. Odvtedy sa jej zdravotný stav zhoršoval a ďalšia liečba nepomáhala. Stratila zdravie, prácu, nádeje a sny a stala sa úplne závislá na svojich rodičoch, ktorí majú dnes už osemdesiat rokov. Po aliji sa izraelskí lekári snažili zvrátiť poškodenie jej zdravia z Ruska, ale bez úspechu. V tejto náročnej a zdrvujúcej situácii sa Anna o svoju dcéru Júliu stará s rovnakou silou a láskou, akú ona dostala od svojej mamy. Posledných dvadsať rokov mala organizácia ICEJ Homecare privilégium podporovať túto hrdinskú rodinu, návštevami každý týždeň, opatrovateľskou službou a dodatočnou pomocou hradením niektorých výdavkov. Anna hovorí o svojej situácii: „Nevedeli by sme to robiť bez vašej pomoci. Ste našou súčasťou, máte miesto v našom srdci.“
Napísala: Maxine Carlill
Zverejnené: 15 Feb 2022