Uverejnené na stránke icej.org dňa: 6.5.2024
Autor: David Parsons, viceprezident a hlavný hovorca ICEJ
Keď sa kresťanskí, židovskí a moslimskí duchovní stretávajú, aby sa zapojili do medzinaboženského dialógu, často sa snažia nájsť spoločnú reč prostredníctvom postavy Abraháma, pretože jeho vieru si ctia všetky tri náboženstvá. A skutočne, Biblia povzbudzuje tých, ktorí “hľadajú Pána” a “nasledujú pravdu”, aby sa “pozreli na skalu, z ktorej boli vytesaní… Pozreli sa na Abraháma, svojho otca… Lebo som ho osamelého povolal, požehnal ho a rozmnožil som ho”. (Izaiáš 51:1-2)
Pri pohľade na Abraháma existujú večné ponaučenia a pravdy, ktoré si môžeme vziať z jeho viery a ktoré majú priamy vplyv na súčasný konflikt medzi Izraelom a radikálnymi islamistami, ktorí sa usilujé o jeho zničenie.
Po prvé, prorok Izaiaš hovorí, že Pán povolal Abraháma osamelého, čo znamená, že bol prvým človekom povolaný Bohom, aby uskutočnil Jeho plán spásy. Po Noemovej potope bol svet stále stratený a ani nevedel, ako hľadať Boha. Pán sa teda rozhodol prísť zachrániť ľudstvo. A Abrahámovi dal veľké zasľúbenia: že ho požehná, rozmoží, urobí z neho veľký národ, ba dokonca otca národov, že mu dá zem, a čo je najdôležitejšie, že skrze neho Boh ”požehná všetky pokolenia zeme.” (Genesis 12:3)
Tento posledný sľub je najdôležitejší, pretože apoštol Pavol ho nazýva prvým hlásaním evanjelia (Galaťanom 3:8). To znamená, že prostredníctvom Abraháma a jeho potomstva Pán ponúkne krv za pokrytie hriechu (Genesis 28:14; Žalm 32;1-2; Rimanom 4:1-8). Všimnite si, že toto vykúpenie by prišlo prostredníctvom Abrahámových prirodzených potomkov, cez Izáka a Jakoba – deti zasľúbenia – a nie cez Izmaela alebo Ezaua. Takže akékoľvek zjavenie Mohamed ponúkol, nemalo to nič spoločné s Božím povolaním cez Abraháma, aby zachránil svet. A sám Ježiš povedal že “spása je zo Židov”. (Ján 4:22)
Túto istú pravdu vidíme potvrdenú už na začiatku, keď prišla tajomná postava Melchisedeka, kňaza Najvyššieho Boha, a “požehnal toho, ktorý mal zasľúbenia”. (Hebrejom 7:6) Jedine Abrahám sám v sebe niesol prísľub vykupenia sveta. Niet teda pochýb o tom, že by sme všetci mali “žehnať” alebo dobre hovoriť o Abrahámovi a aj jeho potomkoch, židovskom národe. Melchisedek to urobil! Väčšina sveta však preklína Izrael, a to na svoju vlastnú škodu.
Je zaujímavé, že autor listu Židom zdôrazňuje, že Melchisedek vyšiel v ústrety Abrahámovi ho požehnať, keď sa “vracal z porážky kráľov” (Hebrejom 7:1). Mohol prísť za Abrahámom kedykoľvek, tak prečo práve vtedy, keď sa Abrahám vracal z boja?
Ponaučenie je, že na rozdiel od Mohameda, Abrahám nikdy nepozdvihol meč, aby šíril vieru v Boha. Ale zdvihol meč, aby vzal späť to, čo mu bolo ukradnuté a unesené – jeho synovec Lót, ľudia a majetok Sodomy (Genesis 14:14-24). Bol to spravodlivý vojnový čin a Melchisedek, predchodca Ješuu Mesiáša (Žalm 110:4; Hebrejom 7:14-22), mu práve v tej chvíli vyšiel požehnať. To neznie ako pacifista a vlastne ani Pán Boh nie je pacifista.
Hneď v nasledujúcej kapitole Pán povedal Abrahámovi: “Neboj sa, Abram. Ja som tvoj štít, tvoja odmena bude nesmierne veľká”. (Genesis 15:1) Boh bol skutočne ten, kto chránil Abraháma a dal mu víťazstvo v boji. A Pán sľúboval, že bude vždy štítom nad Abrahámom. Pán vedel, že vždy bude musieť chrániť židovský národ, aby ochránil svoje vykupiteľské poslanie. Bolo to potrebné, pretože Izrael v priebehu stáročí čelil mnohým nepriateľom.
Dnes radikálni islamisti tvrdia, že majú inú cestu spasenia. Na šírenie svojej extremistickej viery zdvihli. A čo je ešte horšie, povzdvihli meč proti ľuďom, ktorých by mali žehnať. A povzdvihli meč proti ľudu, ktorých Boh prisľúbil chrániť. Vo všetkých týchto veciach “nehľadia na Abraháma” ako na otca viery a určite “nenasledujú pravdu a spravodlivosť”.
Izrael sa na druhej strane chopil meča, aby oprávnene bránil svoj národ a vrátil násilne unesených do Gazy. Nech sa im čoskoro podarí priviesť ich domov!
Preklad: Eva Števanková
Korektúra: Marína Petraš