Interpretácia Rezolúcie 242 v anglickej a francúzskej verzii k Izraelsko-palestínskemu konfliktu
Autor: Ivana Pastiriková
Odborný konzultant: Grigorij Mesežnikov
Angličtina sa stala oficiálnym jazykom diplomacie ako tzv. dorozumievací jazyk po II. Svetovej vojne a postupne nahradila francúzštinu. Jednak kvôli geopolitickému vplyvu veľmocí Veľkej Británie a USA, taktiež z pragmaticko-praktických lingvistických dôvodov, keďže sa spája s mnohými pozitívnymi hodnotami, akými sú objektivita, profesionalita, trendovosť, autorita či globalizácia (Crystal, 2003). Angličtina je tiež považovaná za neutrálny, flexibilný, priamy jazyk bez emócií, a preto sa postupne stala jazykom medzinárodnej komunikácie v obchode, ekonómii, v leteckej komunikácii, medicíne a na konferenciách. V OSN má anglický jazyk postavenie jedného zo šiestich oficiálnych jazykov, ktorý je zároveň spolu s francúzskym jazykom jedným z dvoch pracovných a procedurálnych jazykov. Rámec angličtiny a jej status jazyka ako „lingua franca“ – dorozumievacieho, operatívneho jazyka vybraného dohodou medzi komunikujúcimi stranami – v mierových vyjednávaniach na Blízkom východe v izraelsko-palestínskom konflikte určuje konštrukciu rezolúcií a smer v ich výklade. Rezolúcie OSN majú autoritatívny právny a politický charakter.
Mnohí autori pôsobiaci v diplomatických a lingvistických kruhov sú presvedčení, že na rozdieloch medzi jazykmi významne záleží. Každý jazyk vyjadruje iný pohľad na svet. Myšlienky, ktoré sa dajú ľahko a elegantne povedať v jednom jazyku, sa v druhom jazyku vytvárajú prácne cez vyjadrenia, ktoré nemusia presne odzrkadliť pôvodný význam. Zdanlivo nepatrné odlišnosti v tóne a malé odtienky vo význame evokujú ďalekosiahle rozdiely v konečnej asociácii a význame. Podstata možnosti či ťažkosti s prekladom spočíva v kultúrnej a jazykovej odlišnosti. Neznamená to však, že by sme sa nemali snažiť túto priepasť preklenúť. V tomto bode je potrebné vopred zmapovať oblasti nesúladu a oboznámením všetkých strán ich previesť cez jazykové a sémantické mínové pole. Výsledné správanie vyjednávačov a výsledky vyjednávaní nie sú samozrejme len predmetom lingvistickej diskusie.
Právnym podkladom v modernom riešení mierových snáh v izraelsko-palestínskom konflikte je dokument OSN Rezolúcie 242 z roku 1967, ktorý bol prijatý ako výsledok rokovaní po Šesťdňovej vojne medzi Izraelom a koalíciou Egypta, Sýrie a Jordánska. Rokovania o návrhu a prijatí tohto právneho a politického dokumentu prebiehali v anglickom jazyku. Jeho znenie predniesol Lord Caradon za Spojené anglické kráľovstvo. Následný preklad do druhého pracovného/procedurálneho jazyka francúzštiny spôsobil odlišnosti v interpretácii textu. Hoci zainteresované strany zo Šesťdňovej vojny (Egypt, Sýria, Jordánsko a Palestínčania) rozprávajú materským jazykom arabčinou, ktorá slúži ako lingua franca na Blízkom východe, dokument nebol do arabčiny preložený, keďže v čase vydania Rezolúcie 242 arabský jazyk ešte nebol jedným z oficiálnych jazykov OSN. Stal sa ním až v roku 1982.
Prvým sporným miestom v Rezolúcii 242 je slovné spojenie „neprípustnosť získania územia vojnou“. Zmienený princíp sa týka prípustnosti získať (a následne pričleniť) územie, ktoré bolo dobyté vo vojne, odvolávaním sa na medzinárodné právo, ktoré od roku 1920 nepripúšťa, aby štát získal a pričlenil k svojmu teritóriu takto nadobudnuté územie. Autor McHugo kriticky pristupuje k zneniu Rezolúcie 242 a kladie dôraz na slovo „neprípustnosť“ v zmysle, že „zrušenie dobytia sa rozširuje na zákaz získania akéhokoľvek územia štátom v rámci sebaobrany“ (ako cituje Sabel, 2022, s.199). V Šesťdňovej vojne Izrael dobyl Golanské výšiny porážkou Sýrie, Západný breh Jordánu (vrátane východného Jeruzalema) porážkou Jordánska a pásmo Gazy, ako aj celý Sinajský polostrov porážkou Egypta. Tieto územia späť žiadali jednak samotné vojnou dotknuté štáty, a jednak niektoré členské štáty OSN, ktoré hlasovali za návrh, implementáciu a dodržanie vyššie spomínaného princípu. Sovietsky zväz, Francúzsko, Bulharsko, Etiópia, Mali, Nigéria, India interpretovali text Rezolúcie 242 tak, že vyžadovali, aby Izrael dodržal „princíp neprípustnosti“ a stiahol sa zo všetkých okupovaných území dobytých v Šesťdňovej vojne. K tomuto výkladu sa napokon pridala aj Argentína a Brazília. V diskusiách o uplatnení „princípu prípustnosti“ Izrael argumentuje obavami o vlastnú bezpečnosť, ktorú by v dôsledku uplatnenia ohrozil, a tým by sa ocitol v stave neobrániteľných hraníc. Isaac Ben-Israel, izraelský zákonodarca a bývalý generál izraelských vzdušných síl, situáciu popísal, že tieto skutočnosti sa menej týkajú samotných vojenských úvah ako politiky, susedských vzťahov a najmä hrozieb zo strany vonkajšieho nepriateľa.
Druhým a hlavným kontroverzným, dvojzmyselným miestom v Rezolúcii 242 je veta: „Stiahnutie izraelských ozbrojených síl z území okupovaných v nedávnom konflikte.“
Pre ilustráciu je nutné uviesť aj pôvodné anglické a francúzske znenie. Pri preklade je dôležitý sémantický (významový) aspekt a rovnako aj aspekt gramatický a to použitím konkrétnej gramatickej konštrukcie, v tomto prípade tzv. člen. Slovenčina tento jav jazyka nepozná, preto nám preklad nemusí dávať relevantný zmysel. V oboch jazykoch, v anglickom aj francúzskom, môže však mať cielené použitie, resp. nepoužitie určitého člena zásadný vplyv na interpretáciu právneho a politického dokumentu, zvlášť vtedy, ak sa aplikuje na prijateľnosť/prípustnosť pričlenenia či vrátenia takých abstraktných pojmov, ako sú dobyté územia s obyvateľstvom a prírodnými zdrojmi.
Anglická verzia: „Withdrawal of Israel armed forces from territories occupied in the recent conflict.”
Francúzska verzia: „Retrait des forces armées israéliennes des territoires occupés au cours du récent conflit ;“
Slovenská verzia: „Stiahnutie izraelských ozbrojených síl z území okupovaných v nedávnom konflikte.“
Návrh Rezolúcie 242 finálne predniesol Brit, Lord Caradon. Najprv bol vydaný v angličtine a anglická verzia Rezolúcie 242 je legálna a záväzne právoplatná. Úlohou gramatického člena v anglickej jazykovede je bližšie alebo presne definovať, či je vec konkrétna, a tak presne určená. Pre tento účel sa používa anglický určitý člen „the“. Člen „the“ sa dá voľne preložiť ako „každý“, „ten“, „všetko“, „celý“ v závislosti od kontextu. Ak nie je vo vete prítomný, môže sa význam chápať ako „akýkoľvek“, „hocijaký“, „nejaký“, „akýsi“. Arabská strana a Palestínčania však za smerodajnú považujú francúzsku verziu Rezolúcie 242. Interpretujú ju ako povinnosť Izraela stiahnuť sa zo „všetkých“ okupovaných území a to i napriek tomu, že slovo „all“ = „všetky“ v znení Rezolúcie 242 nebolo uvedené. Dôležité je podotknúť, že keďže „angličtina a francúzština majú v Bezpečnostnej rade primárne a rovnocenné postavenie, právny výklad sa musí snažiť o taký význam, ktorý harmonizuje možné rozdiely medzi rôznymi jazykovými textami Rezolúcie“ (Lynk, 2007). Toto pravidlo vyplýva z Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969.
V anglickej verzii OSN Rezolúcie 242 určitý člen „the“ pred podstatným menom chýba – „…from [Ø] occupied territories“. Preložená veta tak znamená, že od Izraela sa vyžaduje, „Stiahnutie izraelských ozbrojených síl z [akýchkoľvek, hocijakých, akýchsi] území okupovaných v nedávnom konflikte“. Keď vezmeme do úvahy, že po Šesťdňovej vojne Izrael vrátil celý Sinajský polostrov Egyptu, čiže sa stiahol z okupovaného územia, je možné konštatovať, že splnil požiadavky OSN a Rezolúcie 242. Tento postoj zastáva Izrael, USA a Západ. Následne Izrael stiahol svoju armádu z Egypta v roku 1982 v súlade s mierovou zmluvou medzi Izraelom a Egyptom z roku 1979, z Libanonu v roku 2000 a z pásma Gazy v roku 2005. Týmito krokmi sa vrátil k medzinárodným hraniciam pred rokom 1967 a Šesťdňovou vojnou. Rezolúcia nevylučuje dodržanie jedného a tiché obchádzaním druhého princípu, keďže prevláda názor, že tento dokument sa musí chápať ako celok a jeho jednotlivé body sa nesmú izolovať a byť vnímané ako samostatné jednotky. Táto sporná zásada však ponecháva priestor na nevypovedané nuansy.
Vo francúzskej verzii prekladu Rezolúcie 242 bol použitý kontrahovaný (skrátený) určitý člen „des“, v ktorom determinant pozostáva z genitívnej predložky „de“ a určitého člena pre plurál „les“ – „…des territoires occupés“. Vznikla tak dvojzmyselná interpretácia textu na základe nezrovnalostí v preklade. Keby sme francúzsku verziu preložili spätne do angličtiny, znenie prekladu hovorí, že od Izraela sa vyžaduje „stiahnutie izraelských ozbrojených síl zo všetkých/každých území okupovaných v nedávnom konflikte.“ Palestínska strana z očividných dôvodov preferuje francúzsku verziu dokumentu Rezolúcie, ktorá je taktiež právoplatná a z právneho hľadiska rovnocenná s anglickou verziou. Obsahuje kontrahovaný určitý člen „des“ no nie vyslovene slovo „všetky“, v angličtine to je „all“. Palestínčania, PLO v minulosti a Hamás v súčasnosti požadujú, aby sa izraelské ozbrojené sily úplne stiahli zo všetkých okupovaných území. Zároveň tvrdia, že pokiaľ má dôjsť ku konečnej mierovej dohode v Izraelsko-palestínskom konflikte, Izrael sa musí vrátiť k hraniciam spred Šesťdňovej vojny v roku 1967 (McHugo, 2002). Postoj palestínskej strany je nutné ďalej analyzovať tiež na základe lingvisticko-kultúrnych rozdielností zastúpených v arabskom jazyku, islamskej tradícii a na základe princípov arabskej filozofickej kultúry a etiky, ktoré určujú správanie arabských populácií.
Vyjednávanie ako umenie alebo ako zlyhanie? Lord Caradon intenzívne pracoval medzi členmi rady a arabskými a izraelskými delegáciami, aby získal podporu. Američanom a Izraelčanom poukázal na neurčitosť jazyka cez chýbajúci člen „the“, hoci spočiatku boli snahy ho do Rezolúcie 242 implementovať. Arabskej delegácií, sovietskemu bloku a krajinám tretieho sveta zdôraznil princíp neprípustnosti. Ako uvádza Lynk (2007) podľa slov Abba Ebana, diplomatického giganta pre Izrael „[bol] neurčitý jazyk „viditeľnou medzerou“, ktorá povoľovala „územnú revíziu“ v prospech Izraela.“
Britský diplomat tak dosiahol legálne uznanie suverenity Izraela v čase, keď mladý štát už skoro 20 rokov od začiatku svojej existencie v roku 1948 za to neustále bojoval na Blízkom východe a taktiež na celosvetovom politickom poli. V tejto krátkej analýze Rezolúcie 242, dôležitého právneho a politického dokumentu OSN možno hovoriť buď ako o príkladnom premárnení diplomatickej príležitosti pre dosiahnutie mieru na Blízkom východe v izraelsko-palestínskom konflikte alebo ako o dôležitom míľniku v identifikácii záujmov. Zdá sa, že znenie Rezolúcie 242 výberom takto postavených slov v jej znení poskytlo priestor pre vizionárske určenie politického vývoja Izraela v rámci Levantu pre ďalšie desaťročia. Táto vyjednávacia stratégia učí ďalších mediátorov, ako pri vyjednávaní budovať dôveru u oponentov a meniť pozície podľa záujmov. Rezolúcia 242 v jej konečnom znení vďaka aktívnemu úsiliu a vyjednávacej taktike Lorda Caradona zabezpečila uznanie existencie Izraela mnohými nepriateľskými štátmi.
Referencie:
Cohen, Raymond. Language and Conflict Resolution: The Limits of English.” International Studies Review, vol. 3, no. 1, 2001, pp. 25–51, http://www.jstor.org/stable/3186511. Dostupné 2. apríl 2022.
Crystal, D. 2003. English as a Global Language. (Druhé vydanie). Cambridge: Cambridge University Press. 2003
Lynk, Michael. Conceived in Law: The Legal Foundations of Resolution 242.” Journal of Palestine Studies, 37, č. 1, 2007, s. 7–23, https://www.paljourneys.org/sites/default/files/Conceived_in_Law_The_Legal_Foundations_of_Resolution_242-Michael_Lynk.pdf. Dostupné 1. apríl 2022.
McHugo, John. Resolution 242: A Legal Reappraisal of the Right-Wing Israeli Interpretation of the Withdrawal Phrase with Reference to the Conflict between Israel and the Palestinians.” The International and Comparative Law Quarterly, 51, č. 4, 2002, s. 851–81. https://www.jstor.org/stable/3663190. Získané 27. marec 2022.
Sabel, R. International Law and the Arab-Israeli Conflict. Dostupné z
Sabel, Robbie. International Law and the Arab-Israeli Conflict. https://books.google.sk/books?id=0hNkEAAAQBAJ&pg=RA1-PA34&lpg=RA1-PA34&dq=resolution+242+a+legal+reappraisal+of+the+right+wing+israeli+interpretations+of+the+withdrawal+phrase+with+reference+to+the+conflict+between+israel+and+the+palestinians+John+McHugo&source=bl&ots=on1L5fhnqS&sig=ACfU3U3ViierCahOsDJCNmBe_9n2lZO69g&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZtLSssob3AhUFuaQKHZ-yANkQ6AF6BAgIEAM#v=onepage&q=resolution%20242%20a%20legal%20reappraisal%20of%20the%20right%20wing%20israeli%20interpretations%20of%20the%20withdrawal%20phrase%20with%20reference%20to%20the%20conflict%20between%20israel%20and%20the%20palestinians%20John%20McHugo&f=false United Nations Digital Library. https://digitallibrary.un.org/. Navštívené 2. apríl 2022.