Autor článku: Dr. Jürgen Bühler, predseda ICEJ
Sviatok Purim, jeden z najradostnejších sviatkov v Izraeli, je založený na príbehu Ester. Udalosti z knihy alebo „zvitku“ Ester sa odohrali ešte počas židovského vyhnanstva v Perzii za vlády kráľa Ahasvéra (Xerxes / 486-465 pred n. l.). Duchovné korene príbehu však siahajú až do čias, keď Saul prvýkrát vládol ako kráľ nad Izraelom, a dokonca ešte ďalej do čias, keď Mojžiš vyviedol Izraelitov z Egypta.
Za svojich čias bol Saul postavený pred výzvu, aby sa osvedčil ako vodca Izraela v boji proti ich najväčším nepriateľom, Amalekitom, a tak upevnil svoje kráľovské postavenie nad Izraelom. Saul pochádzal z Benjamínovho kmeňa a jeho rodina boli Kišajci, v tom čase málo známa komunita. Prorok Samuel vyhlásil, že nastal čas ustanoviť jeho vládu (1. Sam 15:1), ale vyžadovalo si to prísnu poslušnosť. Saul dostal príkaz zapojiť sa do bitky, ktorá mala pre Izrael veľký historický a duchovný význam, a to tak, že zasadil posledný úder ich odvekému úhlavnému nepriateľovi – Amalekitom.
V čase Exodu tento púštny kmeň napadol Izraelitov na ceste z Egypta a urobil to tým najpodlejším spôsobom. „Pamätaj, čo ti vykonal Amalék na ceste, keď ste vychádzali z Egypta, ako ťa napadol, a kým si bol zoslabnutý a unavený, zničil všetkých, čo šli za tebou vyčerpaní, a nebál sa Boha.“ (Dt 25: 17 – 18) Amalek bol krutý, útočil na slabých a unavených v zadnej časti kolóny. Odvtedy sa tento ľud stal pre Izrael archetypom nepriateľstva, pričom aj Boh vyhlásil: „Hospodin bude bojovať s Amalekom z pokolenia na pokolenie.“ (2. Moj 17:16)
V Prvej knihe Samuelovej sa píše, že Saul sa ochotne pustil do boja s nepriateľom, no svoju misiu nedokončil s plným nasadením. To najlepšie z oviec si nechal pre seba, a čo bolo ešte horšie, ušetril Agaga, kráľa Amalekitov. Bol to Samuel, kto popravil Agaga za smrť mnohých Izraelitov. A pre Saulovu nerozhodnosť a neposlušnosť v tomto boji bola nakoniec kráľovská moc nad Izraelom odobratá rodu Kiš a odovzdaná rodu Dávidovmu.
A v pravom zmysle slova sa potom pretrvávajúce súperenie medzi Kišovým a Agagovým domom o viac ako 600 rokov neskôr opakuje v príbehu Ester.
Druhé kolo
Okrem Ester je v príbehu opísaná aj druhá hlavná židovská postava: „V citadele Susa žil Žid, ktorý sa volal Mordochaj, syn Jaira, syna Šimeiho, syna Kiša, Benjamínca.“ (Ester 2:5) Mordochaj pochádzal zo zosadeného kráľovského rodu Šaula (pozri 1. Sam 9:1; 2. Sam 16:5). Slúžil aj pri bráne Súz, čo znamená, že bol vysokopostaveným úradníkom v Perise. Taktiež bol pestúnom Ester, mladej siroty a Mordochajovej príbuznej.
Božie okolnosti náhle posunuli Ester na perzský trón, pretože sa stala manželkou vládcu Ahasvéra. Bola to naozaj rozprávka o krásnej židovskej utečenkyni, ktorá sa stala kráľovnou ríše, ktorá vládla svetu.
Druhou hlavnou postavou príbehu o Ester bol iný utečenec z toho istého regiónu menom Haman. Biblia ho označuje ako Agagitu (Ester 3:1), čo znamená, že bol tiež kráľovského pôvodu – z rodu amalekitských kráľov. Je to rod, ktorý siaha dokonca až do Mojžišových čias (Numeri 24:7; 1. Samuelova 15:7). Aj on sa dostal na vrchol ríše, keď ho kráľ Ahasvér vymenoval za predsedu vlády, obdareného takmer neobmedzenými právomocami. Všetci ostatní ministerskí úradníci, ktorí sedeli v bráne Súz, hlavného mesta Perzie, museli Hamanovi prejaviť úctu tým, že sa pred ním poklonili. A všetci to urobili, až na jedného muža – Mordochaja. To Hamana rozzúrilo, najmä keď sa dozvedel, že Mordochaj je Žid (Ester 3:6).
Podobne ako jeho amalekitskí predkovia, aj Haman prejavoval prastarú, démonickú nenávisť voči Židom. Chcel sa pomstiť a zabitie Mordochaja mu nestačilo. Plánoval zničiť všetkých Židov v Perzskej ríši. Hámán prišiel za kráľom so žiadosťou, ktorá je jedným z prvých zaznamenaných prípadov antisemitizmu:
„Jestvuje jeden národ, ktorý je síce rozptýlený, ale predsa oddelený medzi národmi vo všetkých krajinách tvojho kráľovstva. Ich zákony sú odlišné od zákonov všetkých národov, ani kráľovskými zákonmi sa neriadia, takže pre kráľa nie je výhodné nechať ich na pokoji. 9 Ak to kráľ uzná za vhodné, nech sa vydá písomný príkaz, aby ich vyhubili. Desaťtisíc talentov striebra zaplatím do rúk úradníkov, aby ich odviedli do kráľovských pokladníc.“ (Ester 3:8-9)
Pre Hamana to nebolo len porušenie súdneho protokolu, ale aj osobná záležitosť, do ktorej sa oplatilo investovať vlastné bohatstvo. Videl v tom moment, keď konflikt medzi Izraelom a Amalekom mohol vstúpiť do svojej záverečnej kapitoly – úplného vyhladenia židovského národa. Tragédiou je, že kráľ toto sprisahanie schválil. V histórii bol podobný dekrét prijatý len raz, a to v roku 1942, keď sa vysokí nacistickí predstavitelia na Hitlerove pokyny stretli vo vile Wannsee pri Berlíne a zosnovali plán na vyhladenie jedenástich miliónov Židov v Európe.
Na rozdiel od osudu európskych Židov, kedy nacistické Nemecko brutálne vyvraždilo šesť miliónov Židov, kniha Ester sa zmenila na príbeh zázračného vyslobodenia.
Deň vyslobodenia
Keď sa perzskí Židia dozvedeli o sprisahaní, ktorého cieľom bolo ich vyvraždenie, okamžite vyhlásili národný pôst medzi všetkými Židmi žijúcimi v Perzii. Mordochaj mohol vidieť Božiu ruku pri svojej sesternici Ester, ktorá sa teraz stala kráľovnou ríše. Dramaticky preto vyzval Ester, že teraz je čas konať (Ester 4:13):
„Nemysli si, že so svojím životom vyviazneš v kráľovskom paláci jediná zo všetkých Židov. Ak budeš v tejto chvíli mlčať, úľava a záchrana príde Židom odinakiaľ, ale ty a tvoja rodina zahyniete. Ktovie, či si nedosiahla kráľovskú hodnosť práve pre takú chvíľu, ako je táto?“
Mordochaj ju vyzval výrokom, ktorý osobne chytil za srdce aj predsedu ICEJ, Dr. Jürgen Bühlera (autora článku), keď ho pred rokmi čítal: Povedal, že prežitie Židov nezávisí od nej. Ak by mlčala, povstal by niekto iný a vyslobodil by ich. Aké silné vyznanie viery!
Mordechaj pochopil, že ani Haman, ani nikto iný nemôže zmariť Božie zámery s Izraelom. Vedel, že osud Izraela sa neskončil, ale že Boh im prisľúbil, že ich privedie späť do ich krajiny, a dokonca im prisľúbil poslať Mesiáša. Ak by teda Ester mlčala, povstal by iný vysloboditeľ, ktorý by zachránil Boží ľud. „Ale,“ dodal, „ty a tvoja rodina zahyniete.“
Nevieme to s istotou, ale možno to Mordochaj vnímal ako príležitosť vykúpiť polovičatosť svojho predka Saula. V každom prípade si bol istý, že Esterino mlčanie by malo pre ňu a jej rodinu katastrofálne následky.
Aby sme to uviedli do moderného kontextu, vidíme, že dnes sa dvíhajú sily, ktoré sa tiež so zlým odhodlaním usilujú o zánik židovského národa. Chcú ublížiť Židom a oslabiť alebo zničiť izraelský národ.
Vidíme to na pôde OSN, kde je Izrael – jediná fungujúca demokracia v regióne – každoročne iracionálne vyčleňovaný na odsúdenie, zatiaľ čo najhorší tyrani tohto sveta sú považovaní za nevinných. Videli sme to aj na Medzinárodnom trestnom súde v Haagu, kde je Izrael nespravodlivo vyšetrovaný za údajné vojnové zločiny, zatiaľ čo iné národy, ktoré masakrujú vlastný ľud, sú bežne tolerované.
Amalekov duch vedie vojnu proti Izraelu aj v našej generácii. A tu sme povolaní konať. Pripomínajú nám to slová Martina Niemöllera, pastora vyznávajúcej cirkvi počas pôsobenia Hitlera, ktorý vyhlásil:
„Najprv prišli po komunistov a ja som sa neozval, pretože som nebol komunista. Potom prišli po socialistov a ja som sa neozval, lebo som nebol socialista. Potom prišli po odborárov a ja som neprehovoril, pretože som nebol odborár. Potom prišli po mňa a už nebol nikto, kto by sa ma zastal.“
Hoci sa, žiaľ, vyhol zmienke o Židoch, ktorí potrebovali zásah viac ako ktokoľvek iný, mali by sme si tieto slová vziať k srdcu a byť pripravení ozvať sa tvárou v tvár nespravodlivosti, a to najmä v súvislosti s Božím vyvoleným národom – Židmi. Varovanie, ktoré Mordechaj povedal Ester, bolo dané už Abrahámovi, prvému Židovi: „Požehnám tých, čo teba žehnajú a tých, čo tebe zlorečia, prekľajem.“ (1. Moj 12:3)
Keď oslavujeme Purim, obnovme svoj záväzok bez hanby stáť na strane Božieho ľudu. Boh to vidí a požehná to.
Príbeh Ester je príbehom úplného zvratu. V Ester 9:1 sa píše: „… v deň, keď nepriatelia dúfali, že sa zmocnia Židov, došlo k zvratu: Židia sa zmocnili tých, čo ich nenávideli.“
Keď kráľ zvrátil situáciu v prospech Židov, dovolil im a povzbudil ich, aby sa bránili, a práve ten deň, ktorý bol určený na ich zničenie, sa stal dňom veľkého víťazstva a oslobodenia. Na tej istej šibenici, ktorú postavil pre Mordechaja, bol obesený nielen Haman a jeho desať synov, ale spolu s ním padli aj stovky nepriateľov Židov.
Naša povinnosť konať
Iróniou osudu je, že keď sa v októbri 1946 skončil norimberský proces a desať vysoko postavených nacistických predstaviteľov bolo obesených, jeden americký novinár počul, ako jeden z nich – Julius Streicher – vyriekol svoje posledné slová: „Purim fest!“
História má tendenciu sa opakovať, ale je na nás, aby sme urobili všetko pre to, aby sa to nestalo za nášho života.
Nemali by sme ignorovať, že Amalek predstavuje ducha, ktorý pôsobil v priebehu celých dejín. Mojžiš v knihe Exodus 17 aj Mordochaj v Esterinom zvitku pochopili, že modlitba a pôst sú potrebné nástroje na boj proti tomuto zlému duchu antisemitizmu. Musíme však byť aj ľuďmi činu a viditeľne ukázať, na koho strane stojíme. Nech nás pri tom Boh požehná!
Zdroj článku: icej.org