Ivana Pastiriková
Izraelsko-palestínsky (IZ-PA) konflikt na Blízkom východe je ostro sledovaný konflikt už niekoľko desaťročí. Konflikt prebieha medzi izraelskou stranou s materinským jazykom hebrejčinou a Palestínčanmi s materinským jazykom arabským. Mnohé mierové rokovania prebehli na neutrálnych pôdach aj za účasti tretej strany. Diplomati za Spojené štáty americké majú dlhú tradíciu v sprostredkovaní mierových rokovaní v anglickom jazyku, ktorý je ich materinským jazykom a zároveň slúži ako lingua franca – dorozumievací jazyk – v OSN a blízkovýchodných mierových rokovaniach. Tento štatút naznačuje, že anglický jazyk do mierových vyjednávaní vnáša anglický (západný) proces rozhodovania a riešenia konfliktov. Cieľom tejto analýzy je porovnať a objasniť zákonitosti všetkých troch jazykov, anglického, hebrejského a arabského, ktoré sú aktívne zapojené do mierotvorného procesu. Vyžaduje si to porovnanie kľúčovej terminológie vo všetkých troch jazykoch – anglickom, arabskom a hebrejskom.
Vyvstáva otázka, čo je vlastne príčinou nedosiahnutia vytúženého mieru na Blízkom východe v izraelsko-palestínskom konflikte napriek toľkým snahám a zainteresovanosti USA. Predmetom záujmu v tejto analýze je skutočnosť, či je jazyk ako dominantný nástroj dorozumievania tým „casus belli“. Následne, či existujú limity angličtiny, keďže má funkciu „lingua franca“, taktiež, či sú jej korelácie s dvoma semitskými (hebrejský a arabský) jazykmi sporné. Na prvý pohľad sa zdá byť evidentné, že existujú relevantné ekvivalenty, ktorých reprezentácie a interpretácie sa zhodujú na úrovni všetkých troch jazykov. Prehľad je do značnej miery založený na štúdii Lexikónu vyjednávania na Blízkom východe a komparatívnej štúdii anglického, hebrejského a arabského jazyka od Raymonda Cohena, ktorý je odborník na komparatívnu štúdiu anglického, arabského a hebrejského jazyka v aplikácii na riešenie konfliktov a pôsobil ako profesor vyjednávacích štúdií na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme.
Ozrejmenie problému v izraelsko-palestínskych mierových rokovaniach nespočíva len v popise samotných významoch vyjednávacej terminológie. Samotný proces nie je konštruovaný len zo slov a terminológie. Na jednej strane prihliadanie na vzťah medzi jazykom a kultúrou v procese vyjednávania zastáva dôležité miesto, no pri súčasných moderných rokovaniach vplyvom globalizácie cez komputerizáciu a komunikačné technológie, ktorými každá vyjednávajúca strana, anglická, arabská a hebrejská, disponuje svojím záberom, na ktorom stavia svoje pozície. Tieto prístupy si vyžadujú smerodajné vymedzenie, ktorým sa táto krátka analýza pokúsi zachytiť a poskytnúť kontinuálny rámec izraelsko-palestínskeho konfliktu za súčasti spoluúčasti, alebo len účasti americkej strany.
Prístup ku riešeniu konfliktu odráža v každom národe ich špecifické aspekty podľa jeho svetonázoru. Niektoré zdanlivo jednoduché myšlienky sú rovnako náchylné na medzi-kultúrne variácie ako sú samotné zložité pojmy. Problematika sa rovnako týka prekladu oficiálnych dokumentov z vyjednávaní ako aj samotného tlmočenia priamo počas rokovaní. Analýza poukazuje na význam slov, pojmov a fráz, nie na výsledné správanie vyjednávačov a výsledky vyjednávaní. Ponúka nám iný pohľad v kaleidoskope, ktorým na konflikt môžeme nahliadať. Istým spôsobom zodpovedá tomu, že ľudský mozog je rovnaký, no myseľ odrazená v reči a vyjednávacom naratíve musí byť skúmaná z viacerých perspektív, nielen z politicko-právnických, či historicko-vojenských. Dokonca ani kultúrne aspekty pri riešení konfliktu, na ktoré bol kladený výrazný dôraz, nepriniesli žiadaný výsledok. Nastupuje lingvisticko-psychologický pohľad, pretože z pohľadu profesora Cohena, proces vyjednávania a rokovania prebieha na jazykovej úrovni, kde „jazyky sú programy na interpretáciu reality a mapovanie hraníc možného správania“ (Cohen, 2001).
Vyjednávanie je základným procesom rokovaní. V izraelsko-palestínskom konflikte, ktorý je v dnešnej modernej dobe zlomok arabsko-izraelského konfliktu, je dôležité porovnaním vymedziť, ako ľudia na Blízkom východe myslia, a následne vyjednávajú. Pre toto ozrejmenie a jednoduchšiu orientáciu v problematike sa v súčasných kognitívnych vedách uplatnili „mysľové rámce“ (Lakoff, 2018). Popisujú rámcovanie prebiehajúce v ľudskej mysli, skrze ktorého vnímame, chápeme, interpretujeme a jednáme skrze koncepty, ktoré sú aj konštruované aj vyjadrované pomocou slov. Slová ako najmenšie významové elementy v jazyku a reči určujú chod myšlienky, a zároveň ju tvoria. Každé slovo je definované vo vzťahu k pojmovým (konceptuálnym) rámcom, čiže tomu, čo sa odohráva v mozgu a v myslení. Táto oblasť si žiada komplexnejší popis, ktorý však nie je predmetom tohto článku. Okrajovo je však nutné spomenúť jav, na ktorý nie je celkom presne vedcami vymedzený odborný prístup, a to, čo sa v mysli udeje ako prvé, či to je koncept, alebo slovo.
Pri vyjednávaní sú slová určujúce. Je celkom ľahké porozumieť javu cez jednoduché pojmy ako je „stôl“, „stolička“, „pero“, „jedlo“ atď. Spôsob, akým však vyjednávame v mierových rokovaniach, je ovplyvnený naším zaužívaným a dojednaným chápaním toho, čo znamenajú abstraktné pojmy ako „ústupok“, „kompromis“, „princíp“, „záväzok“, „záujem“, „mier“, a ďalšie kľúčové pojmy. Cohen poukazuje na fakt, že „medzi koncepciou v hlave a konaním v praxi však neexistuje lineárny vzťah príčina-následok (Cohen, 2001). Ďalej ozrejmuje, že naše činy sú výsledkom ďalších faktorov vrátane okolností, problémov, osobností, autority, postavenia, a najmä závisia od spätnej väzby od nášho protivníka (ibid). Je zrejme že rozdiely v konceptualizácii vyjednávania a riešenia konfliktov v diplomatickej reči v politickom spektre majú vážne dôsledky.
Angličtina ako lingua franca. Pre nájdenie spoločného východiskového bodu čo sa týka relevantného diplomatického porozumenia v izraelsko-palestínskom konflikte je potrebné špecifikovať odkazy na historický pôvod významných slov, kódov a fráz. Štúdie z oblasti mierového procesu sa v minulosti väčšinou opierali o kultúrnu podstatu pri riešeniach. Orientácia v procese mierového vyjednávania v súčasnosti vedie k analýze a pochopeniu mechanizmu používateľov lingua franca, ktorí sú ovplyvnení vlastnými jazykovými a mentálnymi kompetenciami a tiež historickým prístupom k interpretáciám. Na základe predpokladu, že „jazyk a kultúra sú neoddeliteľné; jazyk odráža kultúru a kultúra je reprodukovaná jazykom“ (Cohen, 2001a), všeobecne zastávaná predstava o nadradenosti anglického jazyka je takto spochybnená, najmä s odkazom na hebrejské a arabské vplyvy v procese vyjednávania. Dôvodom, prečo sa v súčasnosti kladie dôraz na dôležitosť jazyka „lingua franca“ oproti podčiarkovaniu kultúrneho aspektu vo vyjednávaní, je progres vo výskume ľudského mozgu v neurovedách a kognitívnych vedách, ktorý v súčasnosti zažíva svoj „zlatý vek“. Implikácia, že každý jazyk prejavuje evidentne odlišné významy a náhľady tých istých jazykových javov v závislosti od mnohých aspektov myslenia, je predmetom ich skúmania. Kognitívne vedy zaoberajúce sa rečou a komunikáciou sa špecifikujú vo formulovaní téz, že každý jazyk sa člení a kategorizuje podľa historicky sa vyvíjajúcich modelov myslenia, ktoré ovplyvnili súčasný charakter konkrétneho jazyka. V našom prípade hovoríme o anglickom jazyku, ktorý je rozšíreným globálnym jazykom a zároveň slúži ako lingua franca (vybraný dorozumievací jazyk) pri medzinárodných výstupoch OSN v blízkovýchodnom mierovom procese.
Vedci zhromaždili a analyzovali rozsiahlu a širokospektrálnu paletu slovnej zásob rôznych jazykov, nielen anglického, a uvedomili si, že slová a metafory zaužívané pri sporných situáciách, poskytujú výrazný pohľad na to, ako ľudia premýšľajú o konfliktoch, ako na ne reagujú a ako ich prežívajú vo svojom každodennom prostredí. John Paul Lederach to zhrnul tým, že „jazyk je vždy viac ako len prostriedok komunikácie. Je to tiež okno do toho, ako ľudia organizujú svoje chápanie a vyjadrovanie konfliktov, často v súlade s kultúrnymi vzormi a spôsobmi fungovania.“ (Lederach, 1996).
Model terminológie riešenia konfliktov s historickým dopadom na tri jazyky bol prevzatý od profesora Cohena, ktorý ho vypracoval za účelom ozrejmenia a jednoduchšieho manévrovania v problematike (Cohen, 2001a). Čo sa týka angličtiny, ide o slovnú zásobu z oblastí: a) priemyselné vzťahy, b) inžinierstvo, c) kresťanskú terminológiu a d) športy a hry. Arabská ašpirácia odráža: a) česť b) islamskú etiku. Hebrejský jazyk disponuje najmä: a) právnou terminológiou, b) vojenskou terminológiou (Cohen, 2001a). Ako bolo uvedené, anglický jazyk je podľa tejto klasifikácie ovplyvnený kresťanskou, najmä novo-zmluvnou terminológiou. Pokiaľ ide o arabský jazyk, je potrebné vziať do úvahy tradíciu Koránu a islamskú náboženskú terminológiu. Rozsah hebrejského jazyka bude mať na zreteli tiež biblické dedičstvo Tóry, Talmudu a prorokov s judaistickou náboženskou terminológiou.
Cohen poukazuje na skutočnosť, že keď vyjednávania prebiehajú naprieč jazykmi a kultúrami, priestor pre nedorozumenia sa zvyšuje a siahodlhé vyjednávania zahŕňajú hádky ohľadom slov a pojmov. Týmto sledom teda nie je možné vyhodnotiť, že jazyk je druhoradý a všetko, na čom „naozaj“ záleží, sú „objektívne“ otázky. Pri rokovaniach o mieri sa zjavne nedá hovoriť o čisto objektívnych problémoch, keď tieto otázky zahŕňajú emotívne, nehmotné pojmy ako sú „česť“, „stáť“, „národná identita“, „bezpečnosť“ a „spravodlivosť.“ Môžeme sa preto pozastaviť nad tým, či je skutočne tak samozrejmé, že si rokujúce strany dokonale rozumejú? Ak tomu tak nie je, čo možno urobiť na prekonanie týchto nielen významových jazykových bariér? (Cohen, 2001b). Používatelia jazyka lingua franca majú tendenciu zakrývať veci slovnými kódmi, prípadne eufemizmami, ktoré zľahčujú ich významy a korelácie. Účelom je predísť skutočným alebo desivým slovám, ktoré majú funkciu kódov, ale aj ich potenciálnym významom, ktoré možno v anglickom výklade považovať za definitívne alebo statické (ibid), pričom v arabskom a hebrejskom používaní a interpretácií môžu variovať, čím dochádza k nesúladu.
V konfliktnej problematike artikulácia, že jazyk slúži ako spomínané okno do myslenia, jednoducho naznačuje dôležitosť sledovania jeho koreňov. Je to jazyk ako všeobecný systém kódov používaných na kódovanie a dekódovanie výrazov, ktoré sa zaoberajú diplomatickými schémami a ktorých výsledkom je primerané konečné porozumenie. Napríklad slovné spojenie „bojovník za slobodu“ nie je presným blízkovýchodným ekvivalentom anglického „suicide bombers“ (samovražední atentátnici/útočníci).
Jazyk a proces rokovaní o mieri na Blízkom východe. Vyjednávanie, ako uvádza profesor Raymond Cohen, klasifikuje „vyjednávanie [ako] cvičenie v jazyku a komunikácii, pokus o vytvorenie zdieľaného porozumenia tam, kde predtým existovali sporné porozumenia“ (Cohen, 2001a). Okrem toho Kamel S. Abu Jaber, prezident Jordánskeho inštitútu pre blízkovýchodné štúdie, arabský náprotivok Izraelčana Cohena, lyrizuje, že diplomatický jazyk je dieťaťom jazyka komunikácie. Jeho formalizácia do špeciálnych vzorov so zvolenou kadenciou a niekedy aj opakujúcim sa vzorom je a bola navrhnutá tak, aby premazala kĺby vzťahov medzi ľuďmi a národmi.“ (Jaber, 2001). Obe strany hovoria o nastavení prostredia pragmaticky zrozumiteľného pre všetky zúčastnené strany. Jazyk sa takto vo vyjednávaní stáva nástrojom a direktívou.
Sémantické výklady úplne základných pojmov vyjednávacej terminológie (konflikt, mier, kompromis) v anglickom, hebrejskom a arabskom jazyku poslúžia ako teoretický základ pre ďalšiu analýzu. Anglická verzia funguje a rozlišuje dve slová – spor a konflikt. Spor môže byť základom pre „konflikt“, ale nemusí nutne znamenať konflikt samotný. V hebrejčine sa konflikt vníma inak. Keďže v hebrejskom poňatí spor pomenúva veľké a menšie situácie od rozvratu po nepriateľstvo, to „slovo má menej osudové konotácie ako „konflikt“ (Cohen, 2001a). Hebrejský ekvivalent sichsuch je súčasťou prirodzeného poriadku vecí, ale z toho vyplýva, že rovnaké metódy odôvodneného presviedčania používané na riešenie menšej hádky sú rovnako vhodné na urovnanie veľkého sporu (ibid). Arabský ekvivalent niza, ako aj hebrejské slovo sichsuch, pokrýva oba významy menšieho sporu ako aj veľkého konfliktu. Okrem toho, arabské použitie slova niza používaného ako vhodný „termín voľby pre konflikt“ v arabskom ponímaní naznačuje, že sa s ním bude zaobchádzať ako s „riešiteľným sporom prostredníctvom rokovaní“ (Alon, 2010). Slovo mier v anglickom ponímaní, ovplyvnenom najmä kresťanskou terminológiou, odráža stav bez vojny, boja alebo konfliktu (Longman dictionary of contemporary English, 2005), tiež bez násilia (Oxford English Dictionary). Inými slovami, „vzťah založený zmluvou medzi štátmi uzatvárajúcimi stav vojny, ideálna prorocká vízia harmónie a pokoja“ (Cohen, 2001b). Hebrejský výraz šalom má viacero významov. Vo všeobecnosti sa to týka „plnosti a úplnosti, blahobytu, stavu blaha, zdravia, pozdravov, bezpečnosti“ (ibid). Arabské slovo salam takisto pokrýva sémantické pole „mieru, bezpečnosti, istoty, zdravia, pohody.“ Naopak, Arabi rozlišujú dve podslová slova salam, ktorými sú salm a sulh. Salm v politickom a medzinárodnom kontexte označuje formálny stav zmluvného mieru a formálneho mieru medzi zvyčajne nearabskými národmi a vládami, zatiaľ čo sulh označuje situáciu skutočného zmierenia medzi ľuďmi po uzavretí salm (ibid). Kompromis je situácia na nájdenie spoločného základu, istého vyrovnania, keď sú obe strany ochotné niečo stratiť, aby získali komplexnejší a očakávaný mierový režim. Pshara v hebrejčine je viac identická s anglickým kompromisom ako arabské frázy.
V arabskom jazyku neexistuje slovo ´kompromis´ v anglickom, a dokonca aj hebrejskom chápaní a používaní. Neexistencia samotného slova nabáda k úvahe, či Arabi poznajú koncept kompromisu. Z dostupných zdrojov je dané, že tento koncept nie je v arabskom svete vítaný, pretože znamená istý druh podriadenia sa, straty tváre a „ak má existovať funkčné riešenie, žiadna zo strán sa nesmie hanbiť“ (ibid). Spoločensky tento status označuje slovné spojenie „výhra – výhra“ voči akejkoľvek niza situácii. Tiež sa objavuje použitie frázy „dosiahli sme strednú cestu“ (West a Turner, 2020). Tento jav sa vzťahuje na koncept cti a islamskej etiky. Oba sú silne zakorené v arabskej populácii a zastúpené širokým spektrom rituálov a zmierovacích prostredníkov. Keďže je česť a morálnosť, jej kredibilita a poškodenie, či pošpinenie mena rodiny pre arabskú spoločnosť kľúčová, čo sa odráža v registri jej jazyka, fenomén emócii bohato popretkávaný v prejave zohráva svoju rolu. V skutočnosti však, situačné aplikovanie kompromisnej frázy arabskej strany, ktoré sa vzťahuje na proces vyjednávania, nenaznačuje tento smer v praxi.
Slová ako rámce a mechanizmus vyjednávania. Ľudia zainteresovaní v mierových rozhovoroch na Blízkom východe môžu komunikovať a vyjednávať v angličtine, ale myslia v hebrejčine a arabčine, teda v ich materinskom jazyku. Z kognitívneho lingvistického hľadiska sa tieto nástroje nazývajú „mysľové rámce“ (napr.: Lakoff, van Dijk). Niektoré rámce, ktoré nemôžeme vidieť a počuť, napr. láska, mier, smrť atď., poznáme podľa ich následkov. Rámce tiež poznáme skrze jazyk, v ktorom sú „všetky slová definované vo vzťahu k pojmovým rámcom. Keď počujeme nejaké slovo, jeho rámec je aktivovaný v našom mozgu“ (Lakoff, 2014). Ak sme neustále vystavení vplyvu médií a ich zaužívanému mierotvornému naratívu, ktoré používajú tie isté rámce tvorené z konkrétnych slov a fráz, jednak si na nich môžeme podvedome zvykať, alebo si ich dokonca nekriticky osvojiť. Frázy „odmietajú prijať“, „vznášajú námietku“, „argumentujú iným smerom“, „kritizujú výsledky rokovaní“, nesúhlasia s návrhom“ atď.spadajú do oblasti právneho naratívu, no majú hlboký sociálny a psychologický rámec predovšetkým preto, že aktivujú negatívne očakávania a výsledky. Svojím spôsobom môžu mariť a manipulovať správne výsledky rokovaní. Lakoff je kognitívnym vedcom a odborníkom na politickú reč a jej správne rámcovanie pri politických kampaniach. Priamo sa podieľal na kampaniach niekoľkých amerických prezidentov. Tvrdí, že „ak úspešne prerámcujeme verejný diskurz [diskusiu], zmeníme spôsobom, akým verejnosť vidí svet“ (ibid). V praxi to vysvetľuje, že rámce sú myšlienky, nie slogany. Prerámcovanie, či zmena rámca, je skôr záležitosťou prijatia toho, čomu jedna strana a podobne zmýšľajúci už podvedomo verí a robí to vedomým tým, že to opakuje, kým sa to nedostane do verejnej diskusie (ibid).
Niektorí autori na vytváranie myšlienkových máp a rámcov v interpretačnom systéme používajú počítačový termín „programovanie“. Jedná sa o „naprogramovanie ľudského systému – softvéru – ktorý má schopnosť premieňať potenciál na skutočnosť. Tu je rozmanitosť obrovská a, samozrejme, táto oblasť by si vyžadovala hlbší popis. Ak však tento princíp premostíme na mierotvorný proces počas vyjednávaní, dôjdeme k záveru, že tzv. ľudský kultúrny softvér skladajúci sa z myšlienok, významov, konvencií a predpokladov a tiež schopnosti predvídať „formuje naše vnímanie, formuje naše činy, definuje pravidlá pre interakciu, stretávanie, lúčenie a udeľovanie pohostinnosti, obchodovania, žobrania, dávania a vyjednávania“ (Cohen, 1993). Znova sa stretávame so skutočnosťou, že slová sú kľúčové. Zároveň sú „najefektívnejšou skratkou, ktorú poznáme na odkomunikovanie konceptov, ktoré sú zdieľané určitou skupinou“ (Barret, 2018). Skupina Američanov, Izraelčanov a Palestínčanov takto predstavuje tri samostatné ľudské systémy myslenia, ktoré každá skupina vyjadruje svojím myslením a jazykom, na základe konceptov a ich výsledkov, či prvotinou, ktorými sú slová a frázy. Nie je jasné, či sa najprv v myslení vyformujú koncepty – myšlienky/pojmy – pred slovami, ale je zrejmé, že slová sú „životne spojené so spôsobom, akým rozvíjame a prenášame čiste mentálne koncepty“ (ibid). Kognitívni lingvisti a psycholingvisti zaoberajúci sa konceptami a slovami, vysvetlili spôsob, akým sa učíme a osvojujeme si isté náhľady v spolupráci s doménou emócií. Emočné koncepty v myslení sa najľahšie učia cez emočné slová vo vyjadrovaní. Ako bolo vyššie spomenuté, emotívne slová „cti“, „rešpektu“, „dôstojnosti“, „národnej identity“, „bezpečnosti“ atď. sa nedajú odizolovať od istej subjektívnosti, no súbežne nadväzujú na ďalšie zložky ľudského mozgu, čím je vôľa a ochota.
Používanie angličtiny ako lingua franca v regióne Blízkeho východu s hebrejskými a arabskými vplyvmi je komunikácia v sociálnej situácii, ktorá je viac zaťažená jednak pre odosielateľov a jednak pre príjemcov. Apeluje na ich schopnosť vhodne kódovať a dekódovať obsah. Keď to interpretujeme z pohľadu Szalay, berúc do úvahy vlastné rámce významov, autor poukazuje na to, že „myšlienka [koncept, pojem] sama o sebe v skutočnosti neputuje, iba kód; slová, vzory zvuku alebo tlače. Význam, ktorý človek pripisuje prijatým slovám, pochádza z jeho vlastnej mysle. Jeho interpretáciu určuje jeho vlastný referenčný rámec, jeho myšlienky, záujmy, minulé skúsenosti atď. – rovnako ako význam pôvodnej správy zásadne určuje myseľ odosielateľa, jeho referenčný rámec“ (Szalay v: Cohen, 1997). V kľúčových mierových rozhovoroch na Blízkom východe nejde len o sémantické významy pojmov, ale aj o ich sociálne chápanie s historickým a náboženským kontextom. Ak chceme dosiahnuť súlad v prezentovaní a interpretovaní správy na oboch stranách, je nutné, aby existovala „dostatočná podobnosť, ak nie identita, medzi zámerom odosielateľa a významom, ktorý pripisuje príjemca. Inými slovami, obsah zakódovaný odosielateľom musí byť konzistentný s obsahom dekódovaným príjemcom. Ak sú zúčastnené strany schopné vychádzať z podobných sémantických predpokladov, ak obe používajú rovnaký druh kódu na vyjadrenie určitého významu, potom budú schopné navzájom úspešne komunikovať“ (Cohen, 1997).
Používanie angličtiny ako lingua franca v mierovom procese na Blízkom východe v izraelsko-palestínskom konflikte s neriešiteľnými výsledkami za viac ako štyri desaťročia je dôkazom toho, že nie len záležitosť politického a kultúrneho štúdia je orientáciou v procese, ale poznatky z kognitívno-lingvistickej analýzy vedia zásadne napomôcť v predvídavosti a následne k patričným krokom. Vec cti, islamskej etiky a dôstojnosti, či „postavenia s udržaním si tváre“ sú dôkladne infiltrované do jazykových reprezentácií reality arabského mierového procesu. Absencia slova kompromis reprezentuje v arabskom jazyku značnú absenciu myšlienkového konceptu kompromisu v myslení, ktorá sa zásadne inak prejavuje v realizácii výsledkov rokovaní. Izraelská ochota k sporom, diskusiám, polemikám, diskusiám ukazuje pozitívny postoj, ktorý sa prejavuje bohatým a rôznorodým slovníkom argumentácie. USA ako sprostredkovateľ s anglickou jazykovou oblasťou myslenia a jej dimenziou vytvára mentálny a jazykový rámec pre systematickú konštruktívnu komunikáciu v mierovom procese na Blízkom východe. Produktívne výsledky je však potrebné podporiť vyváženou absenciou nadradenosti, mentálne a sociálne limity doplniť vedomosťami a faktami z rôznych oblastí. Zaužívané mierotvorné rečové stereotypy si žiada skúmať a nahradiť ich dynamickými pojmami a terminológiou korešpondujúcou so všetkými troma jazykmi a ich kultúrno-kognitívnymi rámcami. Veľkou mierou to môže prispieť k budovaniu nových diplomatických mostov.
Zdroje:
Barett, L. F.: How Emotions are Made: The Secret Life of the Brain, Pan Books, Pan Macmillan, London, 2018
Lederach, J. P.: Preparing for Peace: Conflict Transformation across Cultures. Syracuse, N.Y.: Syracuse University Press, 1996.
West R., Turner L. H.: Interpersonal Communication, SAGE Publications Inc. California, 2020
Cohen R.: Language and Conflict Resolution: The Limits of English, 2001, 2003
Cohen R.: Language and Negotation: A Middle East Lexicon, 2001
Lakoff G.: Don´t think of an Elephant, 2018