Pán je „Kráľ nad celou zemou“
Autor: Mgr: Jürgen Bühler, predseda ICEJ
Téma tohtoročného sviatku je prevzatá z knihy Žalmov, kde synovia Kóracha vyhlasujú: “Lebo Boh je Kráľom celej zeme, ospevujte Ho piesňou!“(Žalm 47, 8) Toto odvážne prehlásenie sa nachádza aj skôr v tomto tzv. korunovačnom žalme, keď autor vyhlasuje: „Lebo Hospodin, Najvyšší, vzbudzuje bázeň. On je veľký Kráľ nad celou zemou.“ (Žalm 47, 3 – SEB v celom texte )
Pre židovských aj kresťanských vykladačov je 5. verš kľúčom k pochopeniu kontextu tohto kráľovského žalmu. “ Boh vystúpil hore za jasotu, Hospodin za zvuku trúby.“ (Žalm 47, 6) Židovskí komentátori považujú slovné spojenie „Boh vystúpil hore“ za odkaz na príbeh kráľa Dávida, ktorý priniesol archu zmluvy z Obed-Edomovho domu v Kiriat-Jearim, dediny neďaleko dnešného Abú Góšu, na západnom výstupe do Jeruzalema (pozri 1. Par 15). Pán sa usadil na cherubínoch, ktorí zakrývajú archu (2 Sam 6, 2; Ž 99, 1 atď.), a zamieril do Jeruzalema, na miesto, ktoré si vybral za príbytok zo všetkých kmeňov a kde umiestnil svoje meno (Dt 12, 5).
Jeruzalem sa stal miestom, ktoré bolo nielen hlavným mestom Dávida, kráľa Izraela, ale tam bol aj Pán vyvýšený ako Kráľ celej zeme. Preto aj žalmista prikazuje: „Ospevujte Hospodina, ktorý tróni na Sione, zvestujte národom jeho skutky.„ (Žalm 9, 12)
Je úžasné, že práve v čase najväčšieho izraelského kráľa sa Bohu dostalo najväčšieho uctievania ako kráľovi Izraela, a to až na kraj sveta. Na rozdiel od kráľa Saula si Dávid plne uvedomoval, že jeho vlastná kráľovská moc je úplne závislá od Božej kráľovskej moci. Preto niektoré z najkrajších žalmov, ktoré vyhlasujú Boha za zvrchovaného Kráľa Izraela, napísal buď Dávid, alebo ním určení uctievači. Dávid chápal, že čím viac vyzdvihuje Božie Kráľovstvo, tým viac môže očakávať vernú Božiu ruku počas svojej vlastnej vlády.
Nie je teda prekvapením, že niektoré z najmocnejších vyhlásení o Božom kráľovstve sa nachádzajú v knihe Žalmov. Približne štyridsať žalmov ho vyhlasuje za najvyššieho vládcu, plne zvrchovaného, za Kráľa celej zeme (Ž 47) a neba (Ž 11, 4), nad Jakubom (Ž 59, 13) a nad národmi (Ž 22, 28). Žalmisti chápali, že tento Kráľ, ktorý je vyvýšený aj ako Stvoriteľ neba a zeme, plne ovláda záležitosti tohto sveta.
Dokonca aj v nepriateľských časoch, keď sa zdá, že nepriateľ získal úplnú kontrolu nad Božím ľudom a prichádza ako povodeň, Boží muži pochopili, že to ani trochu nemení zvrchované Božie kráľovstvo. Preto prorok Daniel aj v tej najnepriateľskejšej kultúre Babylonu a počas služby vo vyhnanstve kráľovi, ktorý práve zničil sväté mesto a chrám, mohol vyhlásiť, že jeho Boh „…mení obdobia a časy, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu“ (Daniel 2, 21). Ani v zajatí a uprostred najnepriaznivejších okolností by to nič nezmenilo na skutočnosti, že Boh bol plne usadený na tróne a mal všetko pod kontrolou. Daniel, ktorý slúžil ako predseda vlády pohanskému vládcovi Nabuchodonozorovi, oznámil tomuto domnelému vládcovi sveta súd. Boh bude súdiť Nabuchodonozora, kým neuzná, že „nebesá vládnu!“. (Daniel 4, 23); a že naozaj „Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka a že ho dáva, komu len chce.“(Daniel 4,32)
Ten istý Žalm 47 má aj bohatú kresťanskú tradíciu. Od čias reformácie sa v deň Nanebovstúpenia čítal výrok „Boh vystúpil na nebesia“. Martin Luther dal tomuto žalmu názov: „Kristus vystúpil na nebesia, zo synov Kóracha“. Aj prví apoštoli videli vzkrieseného Krista ako sediaceho po Otcovej pravici. Pavol v liste Efezanom opisuje túto predstavu tým najobdivuhodnejším spôsobom, a to, že Boh „… ho vzkriesil z mŕtvych a posadil v nebi po svojej pravici nad každé kniežatstvo, moc, silu, panstvo a nad každé meno, ktoré sa spomína nielen v tomto, ale aj v budúcom veku. A všetko mu podrobil pod jeho nohy. Jeho však, ako hlavu nad všetkým, dal Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom.“ (Efežanom 1, 20-23)
To znamená, že nie je vynechané nič, čo by nepodliehalo Kristovej vláde. Jeho vláda presahuje každú pozíciu, ktorá by sa mohla objaviť na zemi. Kristus je povýšený nad všetkých protivníkov. A Pavol potvrdzuje efezskej cirkvi, že táto nebeská ríša je presne to miesto, kde veriaci sedí už teraz v Kristovi (Ef 2, 5).
Toto Kristovo kráľovstvo sa však prejavuje spôsobom, ktorý je v rozpore s ľudskými očakávaniami. Pre prvých apoštolov to nebol prístup „vládnuť všetkým“ a „nárokovať si všetko“. Práve naopak! Áno, bol to Boh, ktorý ich vždy viedol k víťazstvu v Kristovi (2 Kor 2, 14). Ale zároveň sa Peter, Pavol a Jakub vedeli radovať aj z rôznych protivenstiev, vrátane väzenia. Na jednej strane mohli vidieť Krista Kráľa, ako sedí vysoko a vyvýšene, kým boli v chladných väzenských celách vo vzdialených rímskych provinciách. Zároveň však poznali jeho vládu keď boli svedkami pôsobenia Božej moci ako napríklad v Efeze, kde sa Božie kráľovstvo prejavovalo nezvyčajnými zázrakmi, uzdraveniami, znameniami a divmi (Sk 19, 11 – 12).
Zatvorenie do väzenskej cely pre nich nebolo žiadnym protivenstvom, keď pri hlásaní čistého evanjelia o Kráľovstve videli aj pôsobenie Božieho kráľovstva. Skôr to bola neoddeliteľná súčasť života v Kráľovstve. Tesalonickým veriacim Pavol dokonca vyhlásil, že ich súčasné obdobie utrpenia je dôkazom toho, že boli uznaní za „hodných Božieho kráľovstva“ (2.Tesalonickým 1,5).
Apoštol Ján vo svojom úvode ku knihe Zjavenie dáva toto napätie na obdiv: „Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, kráľovstve a vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a svedectvo o Ježišovi na ostrove Patmos.„ (Zjavenie Jána 1, 9) Jeho partnerstvo bolo tak v kráľovstve, ako aj v súžení.
Ján ďalej videl Božie kráľovstvo v úplnom zavŕšení na samom konci svojho veľkého videnia. Boh prebýva s ľuďmi. Baránkova nevesta je oslávené mesto Jeruzalem zostupujúce z neba, kým Pán zotrie každú slzu. Všetci prví otcovia Cirkvi dúfali v tento veľký budúci prejav Božieho kráľovstva. A to, čo zažili vo svojich životoch a časoch, bolo len ochutnávkou „moc budúceho veku“ (Hebrejom 6, 5). V duchu už sedeli s Kristom v nebesiach, no zároveň boli stále tu, v nepokojnom svete plnom tráum a drám.
A keďže čakali na príchod Kráľa, očakávali aj to, že Ježiš „obnoví kráľovstvo Izraela“ (Sk 1, 6). Dôvod bol jednoduchý, keďže našli nespočetné množstvo pasáží, ktoré hovorili o obnovenom izraelskom kráľovstve, aké mali za kráľa Dávida:
“Hľa, prídu dni,“ znie výrok Hospodina, „že vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok. Bude panovať ako kráľ, bude si múdro počínať a v krajine bude konať podľa práva. Za jeho dní Júda dosiahne spásu, Izrael bude bývať v bezpečí. Toto je meno, ktorým sa budú volať: ‚Hospodin je naša spravodlivosť.’“ (Jeremiáš 23,5-6)
Dnešné obnovenie moderného štátu Izrael teda nie je ničím iným ako budovaním základne pre úplné obnovenie Jeho kráľovstva pre Izrael, do ktorého sa čoskoro vráti Kráľ Kráľov. Toto je to obnovené kráľovstvo, po ktorom túžili prví učeníci. A práve preto je každoročný Jeruzalemský pochod počas Sviatku stánkov nielen pochodom solidarity za štát Izrael, ale aj prorockým prejavom národov, ktoré prichádzajú do Jeruzalema, aby uznali nadvládu Kráľa Židov nad svojimi životmi. To všetko znamená, že Boh nás povzbudzuje k nádeji na veľké budúce kráľovstvo, ktoré je konečnou nádejou a cieľom našej viery.
Napriek tomu Boh od nás očakáva, že budeme žiť realitu nebeského kráľovstva tu a teraz. Teológ George Eldon Ladd túto skutočnosť vystihol v názve svojej knihy „Prítomnosť budúcnosti“. Našou úlohou je prekonať výzvy dneška alebo zvíťaziť nad dneškom, ako to vyjadrujú niektoré preklady. Hoci ešte nežijeme v dokonalom svete, Boh od nás očakáva, že budeme žiť realitu jeho kráľovstva v tejto súčasnej temnote, podobne ako Daniel uprostred zlého babylonského systému. Daniel videl Kráľa vznešeného a vyvýšeného a veril v Neho, hoci prežíval najťažšie hodiny židovských dejín.
Z tohto dôvodu sa téma tohtoročného sviatku zameriava na Ježišovo večné Kráľovstvo. Žijeme vo svete, ktorý čelí nevídaným výzvam. V mnohých krajinách sú biblické hodnoty rodiny, pohlavia a osobnej identity vystavené vážnym útokom. Nátlaku globálneho hnutia LGBTQ už bolo umožnené vstúpiť do brán príliš mnohých cirkví.
Okrem toho čelíme bezprecedentnému úsiliu globálnej elity ovládnuť svet, ktorá v tomto smere urobila obrovský pokrok počas nedávnej pandémie koronavírusu. Už teraz Svetová zdravotnícka organizácia prijíma nové zákony, ktoré sa snažia prekonať suverenitu jednotlivých národných štátov.
Ešte novšou a rýchlo rastúcou hrozbou je umelá inteligencia. Človekom vytvorené a dokonca aj počítačom vytvorené algoritmy budú čoskoro robiť nielen kritické rozhodnutia v nemocničných operačných sálach, ale budú riadiť aj naše autá. Je hrozivé, že v niektorých vojnových zónach už umelá inteligencia rozhoduje o živote a smrti ľudí. Iste, v mnohých ohľadoch umelá inteligencia zlepší každodenný život mnohých ľudí a možno aj zachráni životy. Ale už teraz má aj svoju temnú stránku. Izraelský filozof Yuval Noah Harari nedávno navrhol, aby AI napísala novú svätú knihu, ktorá nahradí nielen Bibliu, ale aj sväté knihy všetkých svetových náboženstiev, aby sa ustanovila jedna pravda prijímaná všetkými.
Vo väčšine postkresťanských krajín zároveň narastá antisemitizmus a antiizraelizmus. Niektorí využívajú Svetový súdny dvor, aby Izrael vykreslili ako štát apartheidu, čo povedie k ďalším bojkotom a Izrael dostane status vyvrheľa. Okrem toho aj ďalšie globálne problémy, ako napríklad rastúca miera inflácie, sú vážnym dôvodom na znepokojenie aj u mnohých veriacich.
Posolstvo uprostred tohto chaosu je pre nás dnes rovnaké ako za čias Koracha, autora žalmu, alebo Daniela v Babylone: Pán kraľuje! Áno, nebesá vládnu! Náš Pán je veľkým Kráľom nad celou zemou!
Boh od nás očakáva, že nebudeme len čakať na budúcu slávu Jeho príchodu, ale že budeme pracovať na budovaní Jeho kráľovstva, kým nepríde zaujať svoj pozemský trón. Preto sa v knihe Zjavenia píše o budúcich obyvateľoch nového Jeruzalema: „Kto zvíťazí, zdedí toto všetko; ja mu budem Bohom a on mi bude synom.„ (Zjv 21, 7) Všetci si musíme položiť otázku: Ako sa nám darí prekonávať a víťaziť v našich temných časoch. Boh hľadá tých, ktorí budú stáť v modlitbe za svoje chaotické národy. Chce vás počuť, ako ho prosíte, a dá vám národy ako dedičstvo (Žalm 2, 8). Chce, aby sme zatlačili boj späť k bráne a dobyli krajinu, ktorú nám zasľúbil ako dedičstvo.
Ako to budeme robiť, môžeme sa pripojiť k chválam veľkej korunovácie. Žalmy 93 až 99 boli napísané v rovnako náročných časoch a stále sa ohlasujú: „Hospodin kraľuje! Nech plesá zem, nech sa radujú mnohé ostrovy!“ (Ž 97, 1); „Hlásajte medzi pohanmi: „Hospodin kraľuje!”“ (Ž 96, 10); „Všetky končiny zeme uzreli spásu nášho Boha.“ (Žalm 98, 3)
Tento rok sa na sviatok stánkov zídu v doslovnom zmysle „všetky končiny zeme“. Prídu do Jeruzalema a budú radostne plesať pred svojím Bohom a Kráľom. Prídu z najsevernejších častí zeme, z arktických oblastí Nórska, Fínska a Ruska. Prídu z najjužnejších cípov kontinentov z Argentíny a Južnej Afriky. Prídu z najvzdialenejších ostrovov, z Fidži, Tongy a Šalamúnových ostrovov. Vláda Božieho kráľovstva sa rozšírila do všetkých týchto vzdialených oblastí sveta a teraz prichádzajú do mesta veľkého Kráľa, aby nanovo prisľúbili svoju oddanosť Kráľovi Kráľov, Ješuovi, nášmu Spasiteľovi.
Bez ohľadu na to, aké veľké sú výzvy vo vašom národe, pamätajte, že vládne Nebo! Bez ohľadu na to, aké veľké sú hory protivenstiev alebo neriešiteľnosť vašej situácie, povedzte jej: „Kto si ty, veľký vrch? Pred Zerubbábelom budeš rovinou!“ (Zachariáš 4, 7).
Spojme sa, aby sme spoločne premáhali, aby sme spoločne zvíťazili a spoločne žili Mesiášov zámer pri vykúpení duší a zničení diel nepriateľa. Vykonávajme veľké činy, kým On nepríde. Nech vás pri tom Pán požehná zo Siona! Pán kraľuje!