Počuj, Izraelu, Hospodin, náš Bôh, je jeden Hospodin. Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou! A tak budú tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, na tvojom srdci. A budeš im dôrazne učiť svojich synov a budeš o nich hovoriť, keď budeš sedieť vo svojom dome i keď pojdeš cestou i keď budeš líhať i keď budeš vstávať. Priviažeš si ich na znamenie na svoju ruku, a budú uzlíkom na upomienku medzi tvojimi očima, napíšeš si ich na podvoje svojho domu a na svoje brány.
(Deuteronomium 6:4-9)
Bývalý hlavný rabín Yisrael Meier Lau opakovane rozprával príbehy o tom, koľko židovských detí bolo poschovávaných počas holokaustu v kresťanských sirotincoch.
Keď po vojne deti hľadali, často nebolo ľahké rozoznať a oddeliť židovské deti od kresťanských sirôt. No rabín Lau povedal, že stačilo len začať proklamovať modlitbu “Šema Israel” (Počuj, Izrael) a židovské deti sa “prezradili” tým, že automaticky odpovedali: “Adonai Eloheinu, Adonai Echad” (Hospodin, náš Boh, je jeden Hospodin). Mnohé z týchto zachránených detí dnes ešte žijú v Izraeli.
Keď Židia kráčali do plynových komôr v Auschwitzi-Birkenau, často spoločne odriekali modlitbu “Šema” v posledných chvíľach svojho života.
