VÝZNAMNÉ DEDIČSTVO HEBREJSKEJ BIBLIE

Autor: David Parsons, viceprezident a hovorca ICEJ

Na fotke: Codex Sassoon, ktorý sa pokladá za najstarší kompletný rukopis hebrejskej biblie, starší ako 1100 rokov, ide do dražby v máji 2023 (cnet.com).

Keď uvažujeme nad židovskými koreňmi kresťanskej viery, všetko začína Písmom, ktoré zdieľame spoločne – hebrejskou bibliou. V tomto bode  vyjadril apoštol Pavol jednoduchú, ale trvalú pravdu, že „im sú zverené Božie výroky“ (Rim 3,2). 

Naozaj, celé Sväté Písmo, ktoré je pre nás také drahé – Starý aj Nový zákon – boli napísané Židmi, ktorí sa nechali inšpirovať Duchom Svätým. Ako povedali už niekoľkí, Židia boli Božími „pisármi“ a odovzdali nám tak Jeho večné Slovo. 

Takmer každé náboženstvo má svoje posvätné knihy, ale žiadne z nich nie sú také staré alebo neobsahujú takú múdrosť, pravdu, zjavenie, inšpiráciu a precíznosť, akou oplýva úžasná kniha, zvaná Biblia. Je to nielen najčítanejšia a najpredávanejšia kniha všetkých čias, ale aj prvá svätá kniha, ktorá bola napísaná za použitia abecedy. 

V starovekých časoch boli prvé písma obrázkové – napr. ako egyptské hieroglyfy, klinové písmo Mezopotámie, a čínske znaky, ktoré pretrvali do dnešného dňa. Zdá sa, že všetky sa objavili nezávisle od seba vo vzdialených kultúrach približne pred 5000 rokmi, používajúc tisícky piktogramov a znakov  na zachytenie zvukov, slabík a pojmov, užívaných v hovorenom jazyku tých čias. A len tí najvzdelanejší vedeli čítať, písať a pochopiť tieto rozsiahle zoskupenia symbolov. 

Bádatelia predpokladajú, že naše moderné abecedy sa začali vyvíjať približne pred 3500 rokmi, a existuje dostatočný dôkaz o tom, že prvým jazykom, ktorý využil malý súbor abecedných písmen, bola práve hebrejčina. 

Vôbec prvé abecedné nápisy boli v protosemitskej forme a objavil ich v roku 1905 britský archeológ William Flinders Petrie na stenách jaskyne na Sinaji. Predpokladal, že nápisy urobili Izraeliti na svojej ceste z Egypta do zasľúbenej zeme. Neskôr, v roku 1916, britský egyptológ Alan Gardiner predpokladal, že pri nápisoch v jaskyni na Sinaji bola použitá abeceda odvodená zo skrátenej formy egyptských hieroglyfov. On a iní bádatelia prišli s teóriou, že táto skorá protohebrejská abeceda sa vyvinula okolo roku 2000 pred Kristom medzi Semitmi, ktorí pracovali v Egypte alebo s Egyptom obchodovali, a vďaka nej mohli s Egypťanmi lepšie komunikovať. 

Počas posledného Sviatku stánkov premietalo ICEJ ohľadom tejto témy dokumentárny film, ktorý uvádza židovského patriarchu Jozefa – opísaný ako múdry muž v Gen 41,39 – ako toho, kto vyvinul prvú abecedu, aby pomohol svojej rodine lepšie porozumieť svojim egyptským hostiteľom (“Patterns of Evidence: The Moses Controversy”, Timothy Mahoney). 

Na rozdiel od starších obrázkových písem, vývoj abecedy má, zdá sa, len jedno miesto pôvodu, a všetky moderné abecedy sa vyvinuli z neho. Je zaujímavé, že samotné slovo abeceda pochádza z prvých dvoch písmen hebrejskej abecedy: „aleph“ a „bet“ (v anglickom origináli „alphabet“).

Táto zmena bola revolučným skokom v pokroku ľudstva – jazyk zredukovaný na 22 písmen, ktoré sa mohol naučiť ktokoľvek. Čítanie a písanie sa stalo dostupným každému, nielen pisárom a elite.  

V čase, keď Izraeliti doputovali na Sinaj, Boh im daroval desať prikázaní a celú tóru v texte, ktorý bolo jednoduché používať, a opakovane ich vyzýval, aby o tom „poúčali svoje deti“ (Lv 10,11; Dt 4,9-10; 6,7; 11,19; 31,19). Izaiáš dodáva: „Všetky tvoje dietky budú učeníkmi Pána, vo veľkom pokoji budú tvoje dietky.” (Iz 54,13)

Tak sa Izrael stal nielen prvým národom s abecedou, ale tiež s gramotnosťou všeobecne rozšírenou medzi všetkými ľuďmi.  Vo svojich komentároch ku knihe Exodus, rabín Jonathan Sacks poukazuje na dôkaz v knihe Sudcov, keď Gedeon „chytil akéhosi mladíka zo sokotských mužov a povypytoval sa ho; on mu napísal mená náčelníkov Sokota a jeho starších, sedemdesiatsedem mužov.“  (Sdc 8,14). Gedeon správne predpokladal, že mladý Izraelita vie čítať aj písať. 

Ak by ste chceli poznať tajomstvo, prečo sú toľkí Židia učení a úspešní a získavajú Nobelove ceny, je to práve preto, že vždy prikladali veľký význam tomu, aby boli gramotnými ľuďmi, čo vzišlo z Pánovho príkazu vyučovať Božiemu slovu svoje deti od najrannejšieho veku. Toto úsilie oddeľovalo Židov od iných ľudí po stáročia. A toto dedičstvo odovzdali kresťanom, ktorí tiež začali zdôrazňovať význam čítania a písania od skorého veku, predovšetkým kvôli čítaniu Písma. 

Ak teda chcete spoznať židovské korene svojej kresťanskej viery, začnite so vzdávaním vďaky Bohu a židovskému národu za Bibliu samotnú, a tiež za našu vlastnú abecedu.

Zdroj: icej.org

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *