„A urobím z nich jeden národ v krajine, na izraelských vrchoch, a jeden kráľ bude kráľom nad nimi všetkými; nebudú už viac dvoma národmi a nikdy sa už nerozdelia na dve kráľovstvá.“ (Ezechiel 38,22)
Ako sme všetci videli počas uplynulého týždňa, Izrael sa v súčasnosti nachádza v jednej z najhorších kríz od znovuzrodenia národa v roku 1948. Všetky predchádzajúce hrozby, ktorým Izrael čelil, prichádzali zvonka – napríklad vojna v boji za nezávislosť, šesťdňová vojna a jomkippurská vojna. Súčasný konflikt týkajúci sa súdnych reforiem je však vnútornou hrozbou. Je to kríza brata proti bratovi. Niektorí hovoria, že je to sekulárny štát Tel Aviv proti náboženskému štátu Jeruzalem. Nie je to však také jednoduché. V mnohých ohľadoch ide o to, či nacionalistická a náboženská vládna koalícia dokáže vnútiť svoje názory celej verejnosti. Týka sa to nielen sekulárnych Židov, ale aj tradičných Židov, ako aj arabskej kresťanskej a moslimskej menšiny a dokonca aj miestnej mesiánskej židovskej komunity.
Na oboch stranách nie sú hranice také jasné, ako sa zdá. Všetci vedia, že je potrebná určitá miera reformy súdnictva. Avšak aj medzi konzervatívnejšími a náboženskými židovskými skupinami sa mnohí domnievajú, že štát stále potrebuje silné súdnictvo, ktoré by zabezpečovalo kontrolu a rovnováhu vládnych rozhodnutí, najmä v krajine, kde existujú extrémy v oboch táboroch.
Tento týždeň sa v izraelskej politickej karikatúre objavil biblický príbeh o Šalamúnovi, ktorý radí rozdeliť dieťa, o ktoré sa bijú dve ženy, aby sa určila pravá matka. Karikatúra zobrazovala premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý nielen navrhoval, ale skutočne rozdelil dieťa na polovicu, čo malo predstavovať izraelský národ. Objavila sa v ľavicových novinách Ha’aretz, ktoré sú známe svojím pohŕdaním Netanjahuom. V skutočnosti cítim, že obe strany tohto sporu nie sú ochotné pristúpiť na kompromis a obe hrozia rozdelením národa. Izraelský prezident Isaac Herzog síce preukázal veľké štátnické majstrovstvo, keď ponúkol cestu k dosiahnuteľnému kompromisu, ale obe strany od týchto rozhovorov odstúpili a opozícia tak urobila ako prvá.
Tento týždeň sa tiež niesol v znamení Tiša b’Av, židovského dňa smútku za zničenými chrámami v Jeruzaleme. Talmudskí mudrci tvrdia, že dôvodom vyplienenia druhého Chrámu a následného vyhnanstva bola sinat chinnam, teda „bezdôvodná nenávisť“. Izrael bol príliš vnútorne rozdelený a Boh ho súdil.
V nedávnom názorovom článku sa tiež porovnávala súčasná situácia s Jomkipurskou vojnou presne pred 50 rokmi, keď moderný Izrael čelil najväčšej existenčnej hrozbe. Publicista však poznamenal, že rozdiel tentoraz spočíva v tom, že nejde o náhly, prekvapivý útok, ale že obe strany kráčajú do katastrofy s otvorenými očami.
Táto súčasná kríza skutočne predstavuje reálnu hrozbu pre jednotu a sociálnu štruktúru národa. Napriek tomu zostávam optimistom – nie preto, že by som dôveroval politikom, ale preto, že Biblia jasne hovorí, že Boh priviedol svoj ľud späť, „aby už nikdy nebol vykorenený“ (Amos 9,15). Naopak, sľubuje, že návrat Izraela vyústi do toho, že sa stane „jedným národom“ (Ez 37, 22), a skončí sa slávnou duchovnou obnovou, lebo určite „ja som Hospodin, ja som hovoril a ja to urobím“. (Ezechiel 36,24-36).
Uprostred sporu o reformy súdnictva nezabúdajte, že Pán sľubuje: „Obnovím vašich sudcov ako na začiatku a vašich radcov ako na začiatku. Potom sa budeš volať mestom spravodlivosti, mestom vernosti. Sion bude vykúpený spravodlivosťou a jeho kajúcnici spravodlivosťou.“ (Izaiáš 1,26-27)
Modlime sa za Bohom darovanú jednotu v Izraeli a za vodcov s múdrym a pokorným srdcom, ktorí by národu priniesli pokoj. Viem, že Boh odpovie na naše modlitby, pretože to už prisľúbil vo svojom slove.