Volby do Knessetu 2019

Zajtra čakajú Izrael – jedinú skutočnú demokraciu na Blízkom východe, predčasné voľby politických strán do Knessetu – izraelského parlamentu. 🇮🇱🤝🙏

Hlavný predstaviteľ izraelskej pravice (Likud) a mnohonásobný premiér Benjamin Netanjahu si zopakuje boj o politické prežitie, ktorým prešiel na začiatku jara. Stane sa tak zajtra 17.septembra. Netanjahuovi sa totiž nepodarilo v zákonnej lehote po aprílových voľbách zostaviť väčšinovú koalíciu. 

Hlavnou konkurenčnou stranou Likudu je Modrobiela Binjamina Ganca, ktorá získala v apríli len nepatrne menej hlasov ako Likud.

10.ročník Čítania mien obetí holokaustu

Je za nami 10.ročník Čítania mien obetí holokaustu, ktorý bol tento rok rozšírený o fotovýstavu a divadelné predstavenie s názvom “Antikvariát”. Ďakujeme všetkým, ktorí umožnili toto podujatie aj tým, ktorí ho urobili výnimočným. Pripravujeme pre Vás videozáznam jak z podujatia tak zo spomínaného divadelného predstavenia, ktoré sa beznádejne vypredalo.

Video pozvánka na 10.ročník Čítania mien obetí holokaustu

Program: 

9.septembra 2019
16.00 – Desať rokov Čítania mien, Tamara Lesná, výstava plagátov, foyer MDPOH
16.30 – Sláva a smútok slovenských synagóg, Zdenko Dzurjanin a Pavol Demeš, výstava fotografií, 1. poschodie MDPOH
17.00 – Prvá a posledná láska, Pavel Vilikovský, čítanie, Laurinská ulica, pred vchodom do MDPOH
18.00 – Čítanie mien obetí holokaustu

Na druhý deň, teda 10.septembra uvedieme inscenáciu Antikvariát o arizácii steinerovského antikvariátu. Arizoval ho známy slovenský spisovateľ Ľudo Ondrejov.
Predstavenie bude tiež v Mestskom divadle Pavla Orságha Hviezdoslava a po predstavení budeme spolu s historikmi Ivanom Kamencom a Jánom Hlavinkom, ale aj s členmi steinerovskej rodiny diskutovať o arizácii. Ste srdečne všetci vítaní.

10.septembra 2019
19.00 – Antikvariát, Ľuba Lesná, divadelné predstavenie, CO kryt MDPOH
Réžia: Viera Dubačová
Hrajú: Emília Vášáryová, Michal Ďuriš, Lucia Lapišáková, 
Scéna, kostýmy: Tamara Lesná, Video: Tamara Lesná, Adam Hanuljak

20.30 – Diskusia po predstavení o arizácii antikvariátu Steiner,  
CO kryt MDPOH
Diskutovať budú: Ivan Kamenec, Ján Hlavinka a členovia rodiny Steinerovcov

Vstupné na divadelné predstavenie: 7 eur 

V rámci obetí holokaustu, aký nemá v dejinách ľudstva obdoby, zahynuli celé rodiny a neostal nik, kto by si na svojich príbuzných, zavraždených za neľudských podmienok, spomenul.

Na strane druhej, nevinné obete si zaslúžia samozrejme aj to, aby si na nich spomenuli aj tí, ktorí ich osobne nepoznali, aby sme si ich my ostatní pripomenuli so všetkou dôstojnosťou a pietou. Ako memento, aby sa čosi podobné, ako vraždenie len pre iné náboženstvo či rasu neopakovalo. Ale aj preto, aby sme pripomínaním si mien obetí holokaustu prinavrátili ľudský rozmer tým, ktorých zabíjali často horšie ako potkanov. Aby sme im prinavrátili ich mená a ak to je možné, aby sme si pospomínali aj na to, kto boli, kto boli ich rodiny, ich priatelia, čo robili, ako žili. Nemôžeme ich predsa zaradiť do našej dejinnej histórie ako nič nehovoriace číslo.

Ďalšie varovanie pred zemetrasením

Vedci z geologického prieskumu Izraela a univerzít v Kalifornii a Miami uverejnili tento týždeň článok vo vedeckom časopise Geophysical Research Letters, v ktorom úvadzajú, že nedávny nárast seizmickej aktivity v izraelskom Galilejskom mori a jeho okolí bol spôsobený rozsiahlou extrakciou podzemnej vody. Zároveň predpovedajú, že v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne dôjde k veľkému zemetraseniu.

Izraelské námorníctvo sa na veľké zemetrasenie, ktoré môže v ďalších rokoch nastať pripravujev v najväčšom námornom cvičení „Mighty Waves 2019“, ktoré simuluje následky zemetrasenia. Veľké zemetresenie vraj nastáva každých 100 rokov. Posledné veľké zemetrasenie prebehlo v IL v čase britského mandátu v roku 1927. Zanechalo obrovské materiálne škody a to hlavne v okolí Jericha. Predchádzajúce z roku 1837 v severnej Galilei spustošilo Safed/Cfat. Cvičenie má dva hlavné ciele: precvičiť funkčnosť tzv.“morskej brány,” ktorou by väčšina humanitárnej pomoci, v prípade masívneho zemetrasenie v Izraeli prechádzalo a všeobecne sa naučiť ako efektívnejšie spolupracovať s rôznymi národnými a medzinárodnými organizáciami, zapojenými do prác pri odstraňovaní následkov katastrofy.

Zdroj: ICEJ News a Timesofisrael

Európsky deň židovskej kultúry

V nedeľu 8.9.2019 prebehne Európsky deň židovskej kultúry. Zvlášť by sme Vás chceli upozorniť na vernisáž výstavy Bruno Walter a jeho doba v univerzitnej knižnici. Bruno Walter bol významný hudobník, komponista a dirigent, ktorého meno je spojené nielen so svetovými
scénami ale aj s Bratislavou, kde krátku dobu pôsobil.

Inou zaujímavou aktivitou je výstava judaík v synagóge
pod názvom Poklady židovského múzea v Prešove. Obsahuje
nádherné vystrihovanky z papiera ale aj ďalšie zaujímavé
artefakty.

Zatiaľ čo EDŽK sa koná 8. 9. 2019 vernisáž sa uskutoční
už 3. 9. 2019.


10. ročník Čítania mien obetí holokaustu

Desať rokov Čítania mien obetí holokaustu

Od septembra 2009 si každoročne pripomíname obete holokaustu tým, že čítame ich mená z deportačných zoznamov. Teda je to už desať rokov, čo sa usilujeme prinavrátiť každej obeti jej meno. Veľká väčšina z tých vyše 58 000 mien, ktoré sú na deportačných zoznamoch, už nežije. Vytetovali im číslo na predlaktie a stali sa číslami, ktoré ich trýznitelia masovo vraždili.
Z tých vyše 58 000 ľudí sa domov, teda na Slovensko, vrátilo do 300. Zomreli bez mena, ako čísla. Zahynuli celé rodiny, známi, neostal nik, kto by si na nich spomenul.
Ak sa obetiam holokaustu neprinavrátime ich mená, ak ostanú bezmenní, naplní sa cieľ, ktorí mali neľudskí organizátori najohavnejšieho holokaustu, aký nemá v dejinách ľudstva obdobu – ostanú bez akejkoľvek stopy v nás, v našich životoch, v našej kultúre, ostanú vyhladení bez spomienok, ako zrnká prachu na púšti.
Lenže boli to ľudia ako my. Prinavrátením ich miem im vraciame ľudskú dôstojnosť. A vraciame ju aj sebe. Boli jedným z nás, žili, pracovali, mali deti, priateľov, boli súčasťou nás, nášho každodenného živa a my sme boli ich súčasťou. Boli súčasťou našej civilizácie a tak to aj ostalo.

Počas tých desať rokov sme prečítali približne 2 400 mien. Mená prečíčítali desiatky známych osobností slovenského kultúrneho života ako Emília Vášáryová, Martin Huba, Daniel Hevier, Peter Lipa, Katarína Hasporvá, Soňa Valentová, Marián Labuda, Eva Matejková, Marián Slovák, František Kovár, Božidara Turzonová, Miroslav Cipár, Andrej Bán, Pavel Vilikovský, Boris Farkaš, Braňo Závodský, Kata Martinková, Zuza Martinková, Zuzana Fialová, Jitka Saparová-Fischerová, Matúš Kostolný, Lucia Garajová-Schrameková, Peter Klúčik, Ján Štrasser, Pavel Traubner, Andrej Kiska, Iveta Radičová, Marián Balázs, Vladimír Grežo, Igor Rintel, Jozef Lupták, Braňo Jobus, Martin Mojžiš, Robert Kirchhoff, Ľubomír Feldek, Katarína Feldeková, Miroslav Marcelli, Adriena Bartošová, Anton Srholec, Štefan Bučko, Pavel Frešo, Martin Porubjak, Ivo Nesrovnal, Juraj Droba a mnohí ďalší.

V krátkych rozhovoroch s moderátorkou Ľubou Lesnou o svojich zážitkoch porozprávali tí, ktorým sa podarilo holokaust prežiť. Boli medzi nimi takí, ktorí ho v hrozných podmienkach ako malé deti, ako napríklad Pavel Traubner, Chava Shelach, David Sivor, Pavel Kučera, Katarína Lajčiaková, Peter Havašči Juraj Alner, eva Mosnáková, Lýdia Piovarsyová.
A boli aj tí, čo už hrôzy holokaustu prežívali ako dospelí, medzi nimi Marta Szilárdová, Hilda Hrabovecká, Bernard Knežo-Schönbrun, Helena Weinwurmová, Edita Grosmanová, Peter Havaš, Alexander Bachnár a ďalší a ďalší.

Izraelské námorníctvo sa pripravuje na veľké zemetrasenie, ktoré môže v ďalších rokoch nastať

V najväčšom námornom cvičení „Mighty Waves 2019“, ktoré simuluje následky zemetrasenia, sa Izrael pripravuje na veľké zemetresenie, ktoré vraj nastáva každých 100 rokov.

Cvičenie má dva hlavné ciele: precvičiť funkčnosť tzv.“morskej brány,” ktorou by väčšina humanitárnej pomoci, v prípade masívneho zemetrasenie v Izraeli prechádzalo a všeobecne sa naučiť ako efektívnejšie spolupracovať s rôznymi národnými a medzinárodnými organizáciami, zapojenými do prác pri odstraňovaní následkov katastrofy.

Posledné veľké zemetrasenie prebehlo v IL v čase britského mandátu v roku 1927. Zanechalo obrovské materiálne škody a to hlavne v okolí Jericha. Predchádzajúce z roku 1837 v severnej Galilei spustošilo Safed/Cfat.

Zdroj: https://www.timesofisrael.com/in-largest-ever-drill-israeli-navy-prepares-for-massive-devastating-quake/?fbclid=IwAR26pLNys64xzDrUVOtwhqOwMUdZjuUHyMh9lm_SuGPAnyb7_W-AWQHgwAA

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_earthquakes_in_the_Levant?fbclid=IwAR2pWUaxs0-fVVIUM-IEPnocjuKMM0X3m1y-_8Q256Io6Jc75_FZ2Ld2OoA

Tiša be-av

Ako to v živote býva, sú veselé aj smutné dni. V židovskom prostredí majú za sebou tzv. najsmutnejší deň v roku. Tiša be-av. Hebrejské spojenie Tiša be-av doslova znamená „deviaty deň mesiaca av“. Židia si ho pripomínajú ako deň, kedy ich postihla rada nešťastí. Je to oficiálny sviatok a celému národu je nariadené smútiť. Pripomína najmä zničenie prvého chrámu Babylónčanmi v roku 586 pred občianskym letopočtom a zničenie druhého chrámu Rímanmi v roku 70. Tiša be-av je vyvrcholením troch týždňov, kedy si Židia pripomínajú prvé prerazenie múrov Jeruzalema predtým, ako bol zničený prvý chrám. Počas týchto troch týždňov sa zvyčajne nekonajú svadby a oslavy a nestrihajú sa vlasy. Od prvého do deviateho Av je zvykom nejesť mäso a nepiť víno, samozrejme okrem Šabatu. Obmedzenia platné na Tiša B’Av sú podobné tým, ktoré sa dodržujú na Jom Kipur (Deň zmierenia) , tzn. že sa dodržuje kompletný pôst vrátane nepitia vody, nekúpe sa, nenosia sa kožené topánky, nepoužívajú sa parfémy, neštuduje sa Tóra atď. Okrem toho sa nevykonáva akákoľvek práca (nielen tá, ktorá je zakázaná na Šabat).


• Podľa tradície, práve v tento deň odmietli Izraelci vstúpiť do Kanaánu a boli potrestaní 40ročním putovaním na púšti.
• Ďalšou tragickou udalosťou bolo zničenie Prvého Chrámu – Šalamúnovho Chrámu v roku 586 pr.n.l. babylónskym kráľom Nebukadnesarem II. a zničenie Druhého Chrámu v roku 70 n.l. Rímanmi.
• Ďalšou tragickou udalosťou bola porážka povstania Bar Kochby v roku 135 n. l. proti Rímanom a s ním spojené vyvraždenie obyvateľstva mesta Bejtar.
• 9. avu roku 1290 byli Židia vyhnaní z Anglicka a toho istého dňa v roku 1492 zo Španielska.
• Na Tiš’a be-av roku 1914 vyhlásilo Nemecko vojnu Rusku. Tento deň je považovaný za jeden z počiatkov prvej svetovej vojny.
• V predvečer Tiš’a be-a v roku 1942 začali z varšavského ghetta převážať do koncentračných táborov.

Začal augustový pochod 6.ročníka pochodu Vrba Wetzler Memorial

Začal augustový pochod šiesteho ročníka Vrba Wetzler Memorial
z Auschwitzu-Birkenau pri Osvienčime do Žiliny

Osvienčim, Poľsko, 5. augusta 2019 – Dnes dopoludnia vykročilo z priestorov koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau pri poľskom Osvienčime 50 účastníkov už druhého tohtoročného pochodu Vrba Wetzler Memorial.

Šesť rokov po sebe sa desiatky ľudí vydávajú na trasu medzi Auschwitzom pri Poľskom Osvienčime a Žilinou na Slovensku, aby si počas týždeň trvajúceho pešieho pochodu pripomenuli heroický výkon väzňov Alfreda Wetzler a Rudolfa Vrbu (Walera Rosenberga). Tento rok uplynulo 75 rokov od úteku týchto dvoch slovenských židov z nacistickej továrne na smrť pri Osvienčime do Žiliny a následné spísania ich 32stranovej Správy popisujúcej hrôzy tohto koncentračného tábora na juhu Poľska.

Podujatie pod názvom Vrba Wetzler Memorial (VWM) od jeho štartu organizujú pobočky Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ) v Česku a na Slovensku v spolupráci s Fedorom Gálom. Partnerom projektu je Nadácia Milana Šimečku a o.z. Stanica Žilina-Záriečie.

Po prvom pochode v polovici júla, začala teda aj jeho augustová časť. Niektorí z účastníkov absolvovali už v nedeľu 4.augusta celodennú prehliadku smutne známeho koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Samotný peší pochod začal dnes, v pondelok 5. augusta. Ten do soboty kopíruje zhruba 130 km dlhú trasu Wetzlera z Trnavy a Vrbu z Topolčian, po ktorej v apríli 1944 za nesmierne riskantných okolností ušli na Slovensko. Najprv do Skalitého, neskôr vlakom do Žiliny.

Účastníci augustového pochodu prevažne zo Slovenska a Čiech, ale aj Veľkej Británie a Izraela budú putovať po trase, ktorá je vytýčená podľa opisov úteku v dvoch knihách samostatne napísaných Wetzlerom a Vrbom.

V sobotu 10. augusta sa účastníci pochodov okolo 9.00 ráno presunú na poľsko-slovenskú hranicu zo strany obce Zwardoň. Tam bude spoločné stretnutie pri pamätníku úteku Wetzlera a Vrbu vytvoreného slovenským sochárom Ferom Guldanon, ktorý tam osobne osadil pri prvom pochode v roku 2014.

Neskôr peší pochod zostúpi do obce Skalité. Účastníci oboch pochodov, júlového aj augustového, majú v pláne okolo 12.00 malú zastávku na cintoríne (za riekami), kde je hrob manželov Čaneckých. Ondrej Čanecký je jedinou podľa mena známou osobou z tých, ktoré na ceste úteku Vrbovi a Wetzlerovi pomohli.

Z Kysúc sa pochod už vlakom, podobne ako kedysi Wetzler s Vrbom, presunie do Žiliny, kde krátko po 14.30 na Hollého ulici 9 jeho účastníci navštívia bývalý židovský starobinec a autentické podpivničené priestory, kde dvaja hrdinovia napísali správu o skutočnom cieli deportácií židov, ktorým bolo masové vyvražďovanie.

Záver pochodu bude v Novej synagóge v Žiline, v sobotu 10. augusta, od 18.00. Okrem príhovorov hostí bude moderovaný rozhovor s účastníkmi pochodu. Podujatie bude o 20.00 pokračovať koncertom arménskych ľudových piesní v podaní Karin Sarkisjan, rodáčky z Jerevanu. Večer v Novej synagóge bude prístupný verejnosti.

Časti programu pochodu zaujímavé pre médiá v sobotu 10. augusta 2019:

09.00 – poľsko-slovenská hranica nad obcou Zwardoň, pamätník Vrba-Wetzler Memorial
12.00 – cintorín Skalité (za riekami), zapálenie sviečok a položenie kamienkov na hrob Andreja Čaneckého
14.30 – odhadovaný čas príchodu účastníkov pochodu na Hollého ulicu 9 v Žiline – bývalý židovský starobinec
18.00 – Nová synagóga v Žiline, záverečný program + koncert Karin Sarkisjan

Viac informácií: Peter Švec, ICEJ Slovensko; +421 911 78 55 77; +421 940 601 450; peter.svec@icej.sk

Izraelská recyklačná technológia môže vyriešiť globálny problém s odpadom

Globálna výroba a spotreba plastov svetovo prudko narastá. Do roku 2050 sa môže zvýšiť z 350 miliónov ton na 1,35 miliardy ton ročne.

Napriek zvyšujúcemu sa úsiliu o recykláciu nežiadúceho domáceho odpadu, väčšina končí na skládke, kde spôsobuje uvoľňovanie metánu a iných škodlivých skleníkových plynov do atmosféry. Inovatívna technológia jednej izraelskej spoločnosti sľubuje riešenie.

Použitím odpadu, ktorý končí na skládkach, vyvinuli nový druh materiálu, ktorý nahrádza plasty. Táto technológia tak sľubuje riešenie dvoch znepokojujúcich trendov súčasne. Glogálne skládky a vysoká výroa plastu.

https://www.jpost.com/Jpost-Tech/Environment/Israeli-recycling-technology-aims-to-revolutionize-global-waste-597012?fbclid=IwAR3N36s-pSxj_75rSzNSLkyvxVW9XuUG-wqHGDUILSqfpmNvaj9S9vBMjG4